Hlinka je nerast, ktorý má široké použitie. Ako biely pigment sa používa v maliarstve. Ako sochárska či modelárska hlina sa používa na v hrnčiarstve, keramikárstve a sochárstve, kde sa ešte upravuje pálením.

Zloženie

Nemá stále zloženie, pretože vzniká rozpadom rôznych nerastov. Chemicky je to zmes hydrátov kremičitanu hlinitého (Al₄(SiO₄)₃ · n H₂O) s prímesami vápenca, piesku a oxidov železa, ktoré niektoré druhy hlinky sfarbujú do červena.

Podľa zloženia alebo prímesí sa nazýva tiež

• slieň - ak obsahuje viac než 25 % CaCO₃
• íl - čistá hlinka, ktorá patrí do jednej z dvoch skupín
  • kaolín - (Al₂H₂(SiO₄)₂ · H₂O) obsahuje malé množstvo veľmi malých zŕn (do 1 μm)
  • montmorillonit alebo bentonit - obsahuje až 60 % veľmi malých zŕn (do 1 μm)

Vlastnosti

Veľmi malé zrná montmorillonitu a bentonitu majú značnú povrchovú plochu. Vo vlhku sa obaľujú filmom vody a sú preto schopné viazať veľké množstvo vody za vzniku suspenzie, ktorá má vlastnosti koloidného gélu. Sú schopné viazať až 80 % vody a vysušením opäť získavajú vlastnosti pevnej hmoty. Aj na pohľad suchá hlinka obsahuje 10–15 % vody.

Hlinka je stála na svetle, vzduchu, alkalickom aj kyslom prostredí.