Hliva ustricová

	hliva ustricová
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Oddelenie	bazídiové huby, bazídiomycéty (Basidiomycotina)
Trieda (classis)	rúchovky (Hymenomycetes)
Podtrieda (subclassis)	celistvookrajové huby, holobazídiomycéty (Holobasidiomycetidae)
Rad (ordo)	pečiarkotvaré (Agaricales)
Čeľaď (familia)	hlivovité (Pleurotaceae)
Rod (genus)	hliva (Pleurotus)
Druh (species)	hliva ustricová (P. ostreatus)
Vedecký názov
	Pleurotus ostreatus; (Jacq.) P. Kumm., 1871
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hliva ustricová (iné názvy pozri nižšie; lat. Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba z čeľade hlivovité (lat. Pleurotaceae), v starších systémoch sa niekedy zaraďovala do čeľade trúdnikovité (Polyporaceae) alebo do čeľade Lentinaceae alebo do čeľade čírovkovité (Tricholomataceae).^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]

Slovenské názvy

Slovenské odborné názvy tohto druhu sú: hliva ustricová^[1], hliva ustricovitá^[7], staršie: hliva ústricovitá^[8]. Odborné zastarané názvy sú: hliva chrastavá, chrastavka, kladná huba, srež, hliva; ľudové/nárečové názvy sú: hliva, hliv, hlivka, liva, hlivec, hlivák, gliva, huba, buková hliva, bukovo hliva, ješeňovo hliva, stromská hliva, hliva stromovka, kladná huba, kladová huba, orechová huba, bukovnica, kladnička, chladnička, chladnačka, openka, podp(i)enka, podpinka, podpňovka, pňakovka, pnovka, pníček, podpník, michalka, michoľak, hnedáčky*, psie uchá*, jelenice*, scáky*, pešterec, pesere*, panoše (plurál).^[9]^[10]^[11]

(Poznámka: Názvy označené hviezdičkou sú v origináli uvedené v pluráli, ale keďže tam nie sú - tak ako slovo panoše - poznačené značkou "pl.", tak zrejme majú aj jednotné číslo.)

Vedecké synonymá

Sady pro domácí pěstování

Agaricus opuntiae Durieu & Lév., 1850
Agaricus ostreatus Jacq., 1774
Agaricus revolutus J.J. Kickx, 1867
Agaricus salignus Pers., 1801
Crepidopus ostreatus (Jacq.) Gray, 1821
Crepidopus ostreatus ß atroalbus Gray, 1821
Dendrosarcus ostreatus (Jacq.) Kuntze, 1898
Panellus opuntiae (Durieu & Lév.) Z.S. Bi, in Bi, Zheng & Li, (1987)
Pleurotus opuntiae (Durieu & Lév.) Sacc., 1887
Pleurotus ostreatus f. salignus (Pers.) Pilát, 1935
Pleurotus ostreatus subsp. opuntiae (Lév.) A. Ortega & Vizoso, 1992
Pleurotus revolutus (J. Kickx f.) Gillet, 1874
Pleurotus salignus (Schrad.) P. Kumm., 1871

Opis

Klobúky hlivy ustricovej svojou farbou i tvarom pripomínajú väčšie ustrice, odkiaľ pochádza i druhové pomenovanie. Klobúky sú v mladosti sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr 5 – 25 centimetrov široké, vejárovité, hladké a pružné, okraj sa stáva ostrým. Zafarbenie je široko premenlivé od belavej farby, sivomodravej až k sivohnedej alebo hnedé. Zafarbenie je závislé na podmienkach rastu, vzdušnej vlhkosti a pod. Klobúky rastú ako u väčšiny ostatných hlív nad sebou v trsoch, radách alebo vrstvách nad sebou. Trsy plodníc môžu dosahovať hmotnosť až niekoľkých kilogramov. Dosť často sú klobúky spodných plodníc poprášené vyklíčenými výtrusmi, takže majú na sebe biely povlak. Ide o prirodzený a neškodný jav, ktorý vzniká i pri skladovaní.
Lupene sú nízke, mäkké, husté, zbiehajúce sa na stonke, u stonky sú často vidličnato vetvené. Sfarbené sú najprv biele až belavé, v starobe šedé.
Hlúbik je veľmi krátky, 1 – 4 cm dlhý a 1 – 3 cm hrubý, výstredný až postranný, veľmi tuhý, biely, neskôr šedý.
Dužina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá, sfarbenie na reze sa nemení.
Chuť je sladkastá, vôňa silná, príjemne hubová
Výtrusy sú bezfarebné, valcovité a hladké, s rozmermi 8 – 12 × 3 – 4 µm.

Praktický význam

Je to výborná jedlá huba.^[12] Hliva patrí v Európe medzi najčastejšie používané liečivé huby, pretože sa osvedčila ako podporný prostriedok pri liečbe niektorých civilizačných chorôb. Lekári odporúčajú hlivu a jej extrakty pacientom trpiacim na aterosklerózu, pri vysokom obsahu cholesterolu v krvi. Preukázalo sa, že pomáha aj pacientom s vyšším obsahom cukru v krvi (cukrovke), pri obezite, stuhnutosti svalov, šliach a kĺbov a tiež, že posilňuje Imunitný systém.^[13]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hliva ustricová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hliva ustricová
Wikislovník ponúka heslo Hliva ustricová

Zdroje

↑ ^a ^b hliva. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 45.
↑ hliva . Bratislava: Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. (Poznámka: V tejto online verzii bolo zaradenie do čeľade zmenené voči papierovému vydaniu.)
↑ HROUDA, P. Pleurotoid fungi of the family Polyporaceaein the Czech Republic and Slovakia. In: Czych Mycology 53(1), 2001
↑ Systém hub podle Dictionary of Fungi . sci.muni.cz, . Dostupné online.
↑ MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 29.
↑ SUNG, Chung Ki; KIMURA, Takeatsu. Northeast Asia. : World Scientific, 1996. 200 s. ISBN 978-981-02-3639-7. S. 10.
↑ Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska . Bratislava: Slovenská akadémia vied, . Dostupné online.
↑ Z našej prírody : rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2. dopl. vyd. Bratislava : Príroda, 1984. 401 s. S. 44.
↑ MAJTÁNOVÁ, Marie. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 5, s. 152 a nasl., s. 162. Dostupné online . ISSN 0023-5202.
↑ MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 9, s. 310 – 311. Dostupné online . ISSN 0023-5202.
↑ hliva. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 577. ; podpienka. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 890.
↑ Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 196.
↑ Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 160.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hlíva ústřičná na českej Wikipédii.

Houby česká encyklopedie, Reader's Digest Výběr, Praha, 2003, ISBN 80-86196-71-2
Reklamní časopis Kaufland 30/2007, článek z knihy Houby známé a exotické z Nakl. Vyšehrad

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bel-1] va. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 45.

[2] hliva . Bratislava: Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. (Poznámka: V tejto online verzii bolo zaradenie do čeľade zmenené voči papierovému vydaniu.)

[3] HROUDA, P. Pleurotoid fungi of the family Polyporaceaein the Czech Republic and Slovakia. In: Czych Mycology 53(1), 2001

[4] Systém hub podle Dictionary of Fungi . sci.muni.cz, . Dostupné online.

[5] MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 29.

[6] SUNG, Chung Ki; KIMURA, Takeatsu. Northeast Asia. : World Scientific, 1996. 200 s. ISBN 978-981-02-3639-7. S. 10.

[7] Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska . Bratislava: Slovenská akadémia vied, . Dostupné online.

[8] Z našej prírody : rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2. dopl. vyd. Bratislava : Príroda, 1984. 401 s. S. 44.

[9] MAJTÁNOVÁ, Marie. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 5, s. 152 a nasl., s. 162. Dostupné online . ISSN 0023-5202.

[10] MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 9, s. 310 – 311. Dostupné online . ISSN 0023-5202.

[11] va. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 577. ; podpienka. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 890.

[:196-12] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 196.

[:160-13] Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 160.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]