Hodinová veža (Часовникова кула)
osmanská hodinová veža
pohľad na plovdivskú hodinovú vežu z východu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Súradnice	42°8′46.93″S 24°44′46.92″V / 42,1463694°S 24,7463667°V / 42.1463694; 24.7463667
Výška	17,75 m
Vznik	16. storočie
Rekonštrukcia do dnešnej podoby	1812
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zrenovovaný
Wikimedia Commons: Ottoman clock tower in Plovdiv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hodinová veža (bulh. Часовникова кула – Časovnikova kula) je stavba^{[1][2][3][4][5][6][7][8][9]} pôvodne stredovekej osmanskej^[4][5][10] hodinovej veže nachádzajúca sa na vrchole pahorku Sachat tepe v centrálnej časti mesta Plovdiv v južnom Bulharsku.^{[1][2][3][4][5][7][10]} Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.^[7]

Poloha

Plovdivská hodinová veža sa nachádza na vrchole pahorku Sachat tepe,^{[1][2][3][4][5][7][10][6][8]} známeho aj pod oficiálnym názvom Danov chălm (bulh. Данов хълм)^[2][4] v centrálnej časti mesta Plovdiv západne od trojice pahorkov, nazývaných Trichălmiе (bulh. Трихълмие, doslova Trojpahorčie) na ktorých sa rozprestiera najstaršia časť mesta.^[4][6] Lokalita vybraná na výstavbu veže slúžilo na meranie času už od dávnych vekov,^[3][4] čo bolo doložené tým, že na východnom svahu pahorku boli objavené pozostatky vodných a slnečných hodín z obdobia Starovekéko Ríma.^[3] Nachádza sa na severnom z dvoch vrcholov pahorku Sachat tepe, ktorému sa hovorí Sacha (bulh. Саха).^[8]

Dejiny

Už v dávnych dobách sa v lokalite dnešnej hodinovej veže meral čas.^[3][4] Na východnom svahu sa už v časoch Starovekého Ríma nachádzali vodné hodiny,^[3] ktoré boli súčasťou rímskeho chrámu bohyne Venuše a slnečné hodiny,^[3][8][9] ktoré boli objavené pri vykopávkach v roku 1920.^[8][9] Historici predpokladajú, že tieto slnečné hodiny pochádzajú z roku 161.^[9]

Prvá hodinová veža bola postavená na vrchole pahorku Sachat tepe pravdepodobne už niekedy koncom 16. storočia^{[10][4][5][8][9]}, prípadne najneskôr počiatkom 17. storočia,^[5][6][8][9] presný dátum výstavby však nie je známy.^[3][5] Jedná sa tak o najstaršiu hodinovú vežu na území Bulharska.^[3] Predpokladá se, že sa dokonca v dobe vzniku jednalo o prvú mestskú hodinovú vežu na území Osmanskej ríše^[10] (minimálne však išlo o jednu z najstarších)^[4] a jednu najstarších vo východnej Európe.^[10][6][8] Okrem merania času plnila aj funkciu požiarnej hlásky.^[8] Požiare museli byť hlásené protipožiarnemu komandu, čo sa dialo pomocou zvukového signálu a to tak, že prípadný požiar ohlasoval príslušný zodpovedný človek výstrelmi z kanónu, ktorému sa v bulharčine hovorí top (bulh. топ).^[11]

Prvá zmienka o hodinovej veži pochádza z roku 1611,^[3][9] kedy sa o nej zmienil Francúz Le Fèvre^[3][8][9] – sekretár francúzskeho veľvyslanca v Osmanskej ríši Achilla de Harlay de Sancyho^[3] – vo svojich cestovateľských zápiskoch^[3] ako o veži na druhom pahorku, ktorá každú hodinu odrátava čas po francúzsky.^[3][8] Ďalšia zmienka o hodinovej veži sa nachádza v zápiskoch Henrika Ranzovena^[3][9] – rytiera dánskeho kráľa Kristiána IV. – z 27. septembra^[3] 1623,^[3][9] kedy sa v Plovdive zastavil po ceste aj so svojou družinou a v pamätiach píše o hodinovej veži na jednom z pahorkov nad mestom, pri ktorej sa nachádza na druhom z vrcholov pahorku ešte jedna malá vežička a okolo sú aj nejaké ruiny.^[3] O hodinovej veži sa zmienil aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi^[3][9] v knihe Putovanie Evliyu Çelebiho po bulharských krajinách v strede 17. storočia, ktorá bola písaná počas jeho ciest po území dnešného Bulharska v rokoch 1651 – 1654 a v ktorej píše o pahorku pod názvom Sachat tepe na vrcholku ktorého sa nachádza hodinová veža, pripomínajúca minaret a o nádherných výhľadoch z tohto pahorku po meste.^[3] Ďalšia zmienka pochádza od Angličana Johna Barburyho, ktorý cez Plovdiv prechádzal v roku 1664 po ceste z Viedne do Istanbulu a vo svojich pamätiach píše o Plovdive ako o meste v ktorom je stará veža s hodinami, čo mu prišlo divné, pretože nikde inde v tejto veľkej a barbarskej krajine, nič podobného nevidel^[3].

Táto pôvodná veža zhorela začiatkom 19. storočia^[5][8] Na jej základoch bola postavená súčasná kamenná hodinová veža^[5][8] s talianskym hodinovým mechanizmom, ktorý sa tiež zachoval až do súčasnosti.^[3][5] S výstavbou sa začalo v roku 1809, čo bolo spomenuté na nápise, ktorý sa zachoval na stene budovy^[8] a budova bola dokončená v roku 1812.^[6][8] Meno staviteľa súčasnej veže nie je známe. Ako vzor pre vzhľad budovy mu poslúžili morské majáky.^[8] Na budove prebehla rekonštrukcia, ktorá prebehla v roku 1909 a ktorej sa zhostili bracigovkí staviteľskí majstri.^[8] V roku 1883 bola veža vybavená z dôvodu nefunkčnosti starých hodín aj novými hodinami, vyrobenými vo Viedni. V 40. rokoch 20. storočia prestal tento hodinový mechanizmus fungovať, bol demontovaný a po nejakom čase daný do správy Etnografického múzea, kde jeho stopa končí.^[8] Následne bol v roku 2003 opravený pôvodný taliansky mechanizmus.^[3][9] V roku 1909 bola stavba zrekonštruovaná bracigovskými majstrami.^[8] V roku 2013 prebehla parková úprava okolia hodinovej veže.^[8]

Charakteristika

Celková výška hodinovej veže dosahuje 17,75 metra,^[3][4][6][8] je postavená v tvare vysokej úzkej veže^[5][8] pripomínajúcej maják^[8] a budova je postavená z kameňa.^[5][8] Veža nemá ciferník a tak na nej nie je možné priamo vidieť presný čas.^[3] ten bol určený tak že každá celá hodina (plus prípravný úder 5 minút pred celou hodinou) a každá pol hodina bola označená odbíjaním medeného zvonu, ktorý sa nachádza vnútri veže.^[3] Zvon vo veži má hmotnosť 60 kg a vyrobili ho Georgi Limonov a Viktor Limonov (otec a syn) zo starej plovdivskej zvonolejárskej firmy Veliganov.^[3]

Hodinový mechanizmus

Súčasný hodinový mechanizmus je talianskej výroby^[3][8] a pochádza z roku 1808. Ozubené koleso odmeriava čas tak, aby mechanizmus inicioval údery každú pol hodinu, tzv. prípravný úder päť minút pred celou hodinou a následne každú celú hodinu. Na hodinách sa nachádza ceduľka s menom^[3] výrobcu: BARBAGELATA ATONIO GENOVA.^[3][8] Mechanizmus hodín nebol veľmi dlho funkčný no v roku 2003 ho opravil majster Ivan Todorov – Selskija z Karnobatu s pomocníkom. Oprava bola urobená na objednávku okresu a trvala pomerne dlho a to predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom boli chýbajúce časti hodinového mechanizmu, ktoré musel Ivan Todorov vyrobiť a druhým dôvodom bol približne mesiac, skúmania mechanizmu, kým majster pochopil princíp fungovania tohto mechanizmu, aby mohol byť správne obnovený. Okrem prvej zvláštnosti, ktorou je prípravný úder 5 minút pred celou hodinou totiž hodiny disponujú aj druhou anomáliou a tou je, že mechanizmus je konštrukčne nastavený tak, že v 12 hodín udiera dvadsaťštyrikrát namiesto očakávaných dvanásťkrát.^[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[7]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kulata časovnik na Sachat tepe/ot srednite vekove vărhu miastoto na antičnija časovnik (bulh. Кулата часовник на Сахат тепе/от средните векове върху мястото на античния часовник, doslova Hodinová veža na Sachat tepe/z obdobia stredoveku na mieste antických hodín) oficiálny skrátený názov pamiatky je Časovnikovata kula, Sachat tepe (bulh. Часовниковата кула, Сахат тепе, doslova Hodinová veža, Sachat tepe).^[7]

Zaujímavosť

• Názov pahorku na ktorom hodinová veža stojí – teda Sachat tepe – znamená v preklade Hodinový pahorok, alebo Pahorok s hodinami.^[2][4] Je to tak z dôvodu, že pahorok bol už od dávnych čias využívaný na meranie času.^[2][3][4] V časoch osmanskej nadvlády ale predovšetkým z dôvodu existencie hodinovej veže na vrchole pahorku.^[4]

Galéria

• 

  Schody vedúce na vrchol pahorku Sachat tepe k hodinovej veži

• 

  Celkový pohľad na pahorok Sachat tepe s televíznou vežou vľavo a hodinovou vežou vpravo

• 

  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severu

• 

  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severovýchodu

• 

  Pohľad na časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou - v pozadí Mladežki chălm

• 

  Pohľad na dva plovdivské osmanské pamiatky - mešita Džumaja vľavo dole a hodinová veža vpravo hore

• 

  Pohľad na vrcholovú časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou

• 

  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu v noci

• 

  Detailný pohľad na arabský nápis na hodinovej veži

• 

  Plovdivská hodinová veža na dobovej fotografii zo 17. apríla 1936

• 

  Plovdivská hodinová veža na starej pohľadnici

• 

  Plovdivská hodinová veža nastarej pohľadnici

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodinová veža (Plovdiv)