Hodkovec
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Snina
Obce	Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou
Prameň
- poloha	Vihorlatské vrchy, Vihorlat
- výška	398 m
- súradnice	48°56′49″S 22°06′39″V / 48,946936°S 22,110797°V / 48.946936; 22.110797
Ústie	Cirocha
- poloha	Dlhé nad Cirochou, Beskydské predhorie, Humenské podolie
- výška	174 m
- súradnice	48°57′17″S 22°02′26″V / 48,954624°S 22,040684°V / 48.954624; 22.040684
Dĺžka	7,0 km
Rád toku	VII.
Hydrologické poradie	4-30-03-126
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hodkovec^[1][2] je potok v Hornom Zemplíne v povodí vodného toku Cirochy v širšom povodí Laborca na území obce Dlhé nad Cirochou a v nepatrnom rozsahu i obce Belá nad Cirochou v okrese Snina v Prešovskom kraji.

Geomorfologická kategorizácia polohy Hodkovca: geomorfologická oblasť Nízke Beskydy; geomorfologický celok Beskydské predhorie; geomorfologický podcelok Humenské podolie a malou časťou v svojom pramennom úseku geomorfologická oblasť Vihorlatsko-gutinská oblasť; geomorfologický celok Vihorlatské vrchy; geomorfologický podcelok Vihorlat; geomorfologický oddiel Kyjovská planina.^[3] Hydrologické poradie Hodkovca: 4-30-03-126. Hodkovec je tokom VII. rádu.

Opis toku

Hodkovec^[4] má dĺžku 7 km; pramení vo výške 398 m n. m. na území obce Belá nad Cirochou v tesnej blízkosti obecnej hranice medzi Dlhým nad Cirochou a obcou Belá nad Cirochou na lesnej čistinke neďaleko viacúčelovej budovy Urbárskeho spoločenstva Belá nad Cirochou. Preteká lesným komplexom Čierna severozápadným smerom tvoriac v dĺžke 900 m obecnú hranicu medzi Dlhým nad Cirochou a Belou nad Cirochou, ďalej prechádza bez zmeny smeru na územie Dlhého nad Cirochou a pokračuje až po svoje ústie po tomto území; v nadmorskej výške 250 m n. m. priberá ľavostranný prítok, bez zmeny smeru toku tečie po rozhraní medzi poľom Hodková^[5] na svojej severovýchodnej strane a poľom Pod lazom na svojej juhozápadnej strane. Vyteká z lesa a pokračuje poľom po okraji role Špaň a severnejšie po okraji role Luhová lemovaný z oboch strán cca 60 m širokým pásom príbrežnej krovinatej vegetácie, v ktorom meandruje, prechádza do malej vodnej nádrže Dlhé (obyvateľmi obce nazývanej aj rybník Šumná voda) v nadmorskej výške 190 m n. m. až po železničnú trať Humenné - Stakčín, ktorú na severnom okraji intravilánu Dlhého nad Cirochou vo vzdialenosti 3,8 km od svojho prameňa podteká. Ďalej podteká i cestu I/74 Humenné - Stakčín, stáča sa v pravom uhle do juhozápadného smeru a zároveň priberá v nadmorskej výške 189 m n. m. pravostranný prítok, ktorý tvorí spojku z Cirochy. Hodkovec tesne obchádza cintorín, po ďalších 150 m sa odpája krátka spojka do Cirochy s dĺžkou 300 m, prechádza intravilánom Dlhého nad Cirochou, nižšie priberá v nadmorskej výške 184 m n. m. ľavostranný prítok Hradiský potok ďalej priberá v nadmorskej výške 181 m n. m. ľavostranný prítok prameniaci v lese Hranostaj a pri priemyselnom areáli v nadmorskej výške 174 m n. m. ústi do Cirochy. Potok Hodkovec je ľavostranným prítokom Cirochy, ktorá ďalej ako ľavostranný prítok ústi do Laborca.

Pôvod názvu

Potok Hodkovec tečie v hornej tretine svojho toku popri poli Hodková;^[6][7] je zrejmé, že obidve toponymá sú svojim pôvodom vzájomne zviazané. Názov potoka Hodkovec^[8] má pôvod v osobnom mene Hodko niekdajšieho vlastníka vodného toku alebo ináč spájanej osoby s potokom a rovnako i pôvod názvu pozemku/pozemkov, ležiacich pri vodnom toku. Osobné meno Hodko vzniklo zo starobylého slovanského predkresťanského osobného mena God(i)slav/Godoň a po 12. storočí Hod(i)slav/Hodoň,^[9] z ktorého skrátením vznikla domácka podoba osobného mena → Godo/Hodo so zdrobneninou → Godek/Godko/Hodko; rozšírením slovného základu Hodko- toponymickou príponou -ov-ec s významom geografický objekt patriaci Hodkovi alebo s touto osobou ináč spájaný vzniklo toponymum Hodkovec.^[10] Osobné meno Hodeslav/Hodislav je doložené v Cividalskom evanjeliári a osobné meno Hodej sa objavuje v 12. storočí.^[11] Názov poľa Hodková, popri ktorom potok Hodkovec tečie, vznikol z pôvodného dvojslovného názvu Hodkova roľa, lúka a pod. redukciou druhého člena v názve s rovnakým významom ako toponymum Hodkovec. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu potoka Hodkovec i poľa Hodková je ešte predmetom ďalšieho výskumu.

Podobný pôvod názvu, ibaže v podobe gramatického množného čísla, má aj obec Hodkovce, (okres Košice-okolie); ďalej Hodkovce, dnešná časť obce Žehra (okres Spišská Nová Ves);^[12] dnešné Hadovce, pôvodne Hodovce, mestská časť Komárna, s najstaršími písomne doloženými záznamami 1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, ktoré treba čítať Godovec/Godovce/Hodovce;^[13] rovnako aj Hodovce (pole, Krivoklát, okres Ilava).

Príbuznú motiváciu z osobného mena Hod(i)slav/Hodoň majú i názvy potokov: Hodkovský potok (pravostranný prítok Šemšianskeho potoka),^[14] Hodoň (pravostranný prítok Domanižanky),^[15] Hodonský potok (ľavostranný prítok Myjavy)^[16] i Hodislavy (pravostranný prítok Omastinej)^[17] a značný počet geografických objektov z kategórie sídelných i nesídelných objektov na Slovensku mimo hydroným, napr. Hodková (les, Sološnica, okres Malacky); Hodošík (les a lúka, Stakčín, okres Snina); Hodovník (vrch, Slovenský kras, 701 m n. m.); Hodovec (samota, Krajné, okres Myjava);^[18] Hodislavy (les, Žitná-Radiša, okres Bánovce nad Bebravou);^[19] Hodoňovci (osada, Terchová, okres Žilina);^[20] Na Hodonke (pole, Lakšárska Nová Ves,^[21] okres Senica); Vrchhodoň (les, Domaniža, okres Považská Bystrica);^[22] Zadný Hodoň (lúka, Fačkov, okres Žilina).

Referencie