A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hontianska župa | ||
Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
Štát | Uhorsko | |
---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
Sídlo župy | Šahy | |
Rozloha | 2 633 km² | |
Obyvateľstvo | 132 441 (1910) [1] | |
- | 116 080 (1880) [2] | |
Hustota | 50,3 obyv./km² | |
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 38,9 % Maďari 55,3 % Nemci 4,8 % | |
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 42,36 % Nemci 6,85 % Slováci 46,94 % Rumuni 0,05 % Rusíni 0,01 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,31 % | |
Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 71,7 % Evanjelické a.v. 19,5 % Reformovaná k.c. 6,3 % Židovské 2,4 % | |
| ||
Wikimedia Commons: Hont County | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Hontianska župa resp. Hontianska stolica resp. Hontiansky komitát (namiesto slova Hontianska/-y môže byť staršie slovo Hontská/-ý; iný názov: Hont; maď. Hont(h) vármegye alebo Hont(h), nem. Komitat Hont alebo Honter Gespanschaft alebo Hont, lat. Comitatus Hont(h)ensis alebo Honthum) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. Na jej území je v súčasnosti oficiálny turistický región s totožným názvom.
Od 15. storočia sa niekedy (najmä keď do župy patril aj Malohont) terminologicky rozlišovali dve časti[5]:
- Malohont (maď. Kis-Hont, nem. Klein-Hont; v časoch samostatnosti Malohontu administratívne: Malohontská/Malohontianska stolica)
- Veľkohont (maď. Nagy-Hont, nem. Groß-Hont; administratívne Hontianska/Hontská stolica alebo Veľkohontská/Veľkohontianska stolica): t.j. Hont okrem Malohontu, čiže časť Hontu západne od Novohradskej župy
Uhorský komitát/stolica/župa
Hontianska župa susedila s Tekovskou, Zvolenskou, Novohradskou, Peštiansko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) a Ostrihomskou župou. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1910 bola 2 633 km².[6]
Centrum
Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. V stredoveku však hontianska šľachta často snemovala spolu s novohradskou šľachtou v Balážskych Ďarmotách. Do roku 1497 zasadala stoličná sedria prevažne v Ipeľskom Predmostí. Počas tureckých výbojov stolica nemala trvalé sídlo. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine (vtedy táto patrila do Zvolenskej stolice). V rokoch 1725 - 50 boli centrom stolice Sebechleby, od roku 1751 do konca 18. storočia Kemence. Po požiari stoličného domu sa centrom stolice stali Šahy (po maďarsky Ipolyság).[7]
Rody vládnucich županov
Na čele stolice sa striedali členovia významných šľachtických rodín Hontu, od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Koháriovcov (Koháry).[7]
Dejiny
Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Na prelome 13. a 14. storočia sa k Hontu pripojil Rimavský komitát (Malohont), ktorý však s Hontom priamo nesusedil, čo ustavične viedlo k sporom medzi šľachtou obidvoch častí stolice.[7]
V rokoch 1552 (dobytie hradu Drégely) až 1682 väčšinu územia stolice obsadili turecké vojská a pripojili ju k Novohradskému sandžaku. Turecké územie siahalo až ku Krupine, ktorú však Turci nikdy nezískali a do okolia Banskej Štiavnice. Cisárske vojská oslobodili hrad Drégely už v roku 1593, neskôr Novohrad, a v roku 1595 Vyšehrad a Ostrihom. Turci však vo výbojoch pokračovali aj po porážke v pätnásťročnej vojne (Žitavský mier roku 1606) a získali územie približne po spojnicu Hontianske Nemce - Pukanec. Turci boli vyhnaní až po porážke pri Nových Zámkoch roku 1685.[7]
V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom s počtom obyvateľov 18 926.[7]
Národnosti
Hont v 19. storočí obývali prevažne Slováci a Maďari, etnická hranica medzi nimi prebiehala severne od rieky Ipeľ. Slováci však tvorili aj jazykové ostrovy v maďarskom etnickom priestore na juhu stolice. Nemci mali prevahu len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej.[7]
Okresy
V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy[7]:
- Bátovský (Processus Bathensis)
- Banskoštiavnický (Processus Schemnicziensis)
- Bzovícky (Processus Bozokiensis)
- Malohont
Po pripojení Malohontu ku Gemeru roku 1802 sa vytvoril štvrtý okres na východ a juh od Ipľa[7]:
- Ipeľský (Processus Ipolyitanus)
V roku 1910 sa Hontianska župa delila na tieto okresy:
- Municipiálne mesto:
- Banská Štiavnica, aj spolu s Banskou Belou
- Mesto so zriadeným magistrátom:
Slovenská župa
Viac v článku Hontianska župa (Česko-Slovensko).
V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 82% územia Hontianskej župy stalo súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.[6]
Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922.[6] 1. januára 1923 v plnom rozsahu zanikla a jej územie bolo rozdelené medzi novovzniknutú Zvolenskú a Nitriansku (veľ)župu. V roku 1928 bolo župné zriadenie na území Slovenska úplne zrušené.[6]
Referencie
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ Neue Erdbeschreibung (¬Theil ¬1, welcher Dänemark, Norwegen, Schweden, das ganze russische Reich, Preussen, Polen, Galizien und Lodomerien, Ungarn, Siebenbürgen, die europäische Türkey, und den Krimischen Staat, enthält ; Bd. 2, welcher Preußen, Polen, Ungarn, Siebenbürgen, Gallicien und Lodomerien, die europäische Türkey, und den krimischen Staat, mit den dazu gehörigen und einverleibten Ländern enthält). : Bohn, 1777. 3948 s. Dostupné online. S. 1514 a nasl..
- ↑ a b c d VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska . Ministerstvo vnútra SR, 2007, . Dostupné online. Archivované 2023-02-19 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 57–65.
Pozri aj
- Zoznam obcí Hontianskej župy
- Hontianska župa (Česko-Slovensko)
- Hont (slovenský región)
- Hont (maďarský región)
- Malohont
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hontianska župa (Uhorsko)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čická župa (Uhorsko)
Čongrádska župa (Uhorsko)
Šarišská župa (Uhorsko)
Šomodská župa (Uhorsko)
Šopronská župa
Župa (Uhorsko po roku 1849)
Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)
Aradská župa (Uhorsko)
Báčsko-bodrocká župa (Uhorsko)
Békešská župa (Uhorsko)
Baranská župa (Uhorsko)
Berežská župa (Uhorsko)
Bihárska župa (Uhorsko)
Bjelovarsko-križevatská župa
Boršodská župa
Brašovská župa (Uhorsko)
Bratislavská župa (Uhorsko)
Bystricko-nasodská župa (Uhorsko)
Dolnobelehradská župa
Fogarašská župa
Gemerská župa
Háromsecká župa (Uhorsko)
Hajducká župa
Hevešská župa (Uhorsko)
Hontianska župa (Uhorsko)
Komárňanská župa (Uhorsko)
Krašovsko-severinská župa
Licko-krbavská župa
Liptovská župa (Uhorsko)
Malohont
Malokykulská župa
Marmarošská župa (Uhorsko)
Marušsko-turdská župa (Uhorsko)
Mošonská župa (Uhorsko)
Modrušsko-skorjecká župa
Nitrianska župa (Uhorsko)
Novohradská župa (Uhorsko)
Oravská župa (Uhorsko)
Ostrihomská župa (Uhorsko)
Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa
Požecká župa
Rábska župa
Satumarská župa (Uhorsko)
Solnocko-dobocká župa (Uhorsko)
Spišská župa (Uhorsko)
Sriemska župa
Tekovská župa (Uhorsko)
Torontálska župa
Trenčianska župa (Uhorsko)
Turčianska župa (Uhorsko)
Turdsko-araňošská župa
Užská župa (Uhorsko)
Udvarheľská župa (Uhorsko)
Ugočská župa (Uhorsko)
Vašská župa
Varaždínska župa (Uhorsko)
Veľkokykulská župa
Virovitická župa
Záhrebská župa (Uhorsko)
Zalianska župa
Zemplínska župa (Uhorsko)
Zvolenská župa (Uhorsko)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk