Hoplita (gr. ὁπλῑ́της, hoplítés) bol bojovník pechoty v starovekom Grécku, zaraďovaný do skupiny tzv. ťažkoodencov.^[1] Od 7. storočia pred Kr. tvorili hopliti hlavnú silu gréckeho vojska. Počas boja boli organizovaní do šíkov – faláng. Patrili medzi plnoprávnych a vážených občanov, zbrane a brnenie si hradili z vlastných prostriedkov.

Hopliti boli chránení hrudným pancierom z kovu alebo kože vystuženej kovom, náholenníkmi a prilbou z bronzu. Boli vybavení kruhovitým štítom (hoplon) a vyzbrojení mečom - Xifos, dýkou alebo kopijou. Táto ochrana a výzbroj podporovala boj muža proti mužovi a zároveň čiastočne obmedzovala pohyblivosť, čo viedlo k spôsobu boja vo falange.^[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hoplita

• Hopliti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 156.
• Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1 

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.