Horehronské podolie
pohorie geomorfologický celok
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj
Okresy	Brezno, Banská Bystrica
Nadradená jednotka	Fatransko-tatranská oblasť
Susedné jednotky	Nízke Tatry Zvolenská kotlina Veporské vrchy Spišsko-gemerský kras
Podradené jednotky	Heľpianske podolie Bystrianske podhorie Breznianska kotlina Lopejská kotlina
Mesto	Brezno
Súradnice	48°49′S 19°39′V / 48,81°S 19,65°V / 48.81; 19.65
Najnižší bod	údolie Hrona na západnom okraji
- poloha	Lučatín
- výška	cca 450 m n. m.
Geologické zloženie	tatrikum, fatrikum, veporikum, hronikum
Poloha územia v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko-tatranskej oblasti.

Poloha

Horehronské podolie zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti), najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Brezninanskej kotline. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Najvyšším bodom územia je vrch Skalka (1 097,9 m n. m.) pri Pohorelej a najnižším bodom je koryto rieky Hron pri Medzibrode (cca 405 m n. m.).

Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko-gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov.^[1]

Delenie

Horehronské podolie sa delí na 4 podcelky:^[1]

• Lopejská kotlina
• Breznianska kotlina
• Bystrianske podhorie
• Heľpianske podolie

Geologické pomery

Väčšia východná časť podolia je utváraná pararulami, svormi a migmatitizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Centrálnu časť Breznianskej kotliny formujú pieskovce, siltovce a ílovce z vrchného eocénu až oligocénu. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.

Prírodné pomery

Územie je z veľkej časti odlesnené, súvislejšie porasty buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovite sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej. V oblasti medzi mestom Brezno a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami (Bystrianska, Pustolníkova) a skalnými útvarmi. Z ďalších pozoruhodností zaujme jaskyňa Dudlavá skala (najvyššie položené nálezisko skamenelín mäkkýšov z neskorých štvrtohôr), Meandre Hrona medzi obcami Telgárt a Červená Skala, vrchovisko pri Pohorelej (spoločenstvá rašelinísk), Predajnianska slatina, Bacúšska jelšina a pri obci MichalováRohoznianska jelšina (pozostatky lužných lesov). Na styku Horehronského podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene (Brusno, Pohronský Bukovec, Bacúch, Pohorelá, Pohronská Polhora, Michalová).

Obce v Horehronskom podolí

V podolí leží 26 obcí a mesto Brezno. 3 obce patria do okresu Banská Bystrica, ostatné do okresu Brezno. Ide o tieto obce:

Doprava

Osou územia je rieka Hron a v jej blízkosti vedúce komunikácie nadregionálneho významu. Tou cestnou je najmä cesta I/66 (Banská Bystrica – Brezno – Pusté Pole), ktorej trasu kopíruje železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala s pokračovaním do Margecian. Severo-južným smerom územie v strednej časti križuje cesta I/72 (Liptovský Hrádok – Brezno – Tisovec), ktorú južným smerom kopíruje železničná trať do Tisovca. Významnou je tiež cesta II/531 (Červená Skala – Muráň).^[2]

Referencie