Hospodárska informatika je veda o návrhu, vývoji a využití informačných a komunikačných systémov v podnikoch, v podnikaní a vo verejnej správe (pozri Informačný systém). Funguje ako interdisciplinárny odbor, svoje korene má v ekonómii, najmä v obchodnej administratíve a informatike a výpočtovej technike. Pre hospodársku informatiku sú dôležité zistenia a metódy spoločenských vied, najmä sociológie a psychológie a ďalších disciplín, ako je kybernetika, teória systémov a komunikačných technológií v oblasti výskumu, výučby a praxe z počítačovej vedy príslušné ekonomiky.

Veda

Hoci hospodárska informatika v sebe obsahuje viacero charakteristík iných disciplín, má samostatný význam – zaoberá sa teóriou, metódou, nástrojov a intersubjektívne overuje vedomosti v oblasti informačných a komunikačných systémov. Tie sa vyvinuli do komplexnejších systémov vývoja a prevádzky. Ide o vedu v pravom slovazmysle, ale má aj prvky štruktúrnej vedy. Keďže hospodárska informatika sa zaoberá návrhom na použitie systémov, je všeobecne vnímaná ako inžinierska veda. V prvom rade sa hospodárska informatika zaobára informačnými a komunikačnými systémami, ktoré, podobne ako v počítačovej vede, nie sú nevyhnutne elektronické systémy. Hospodárska informatika sa omnoho viac rozvíja pre skutočné sociálne a ekonomické systémy, modely, a snaží sa formulovať a vytvárať požiadavky na informáčné systémy a informačné modely. Dá sa preto chápať aj ako spoločenská veda. Pre tvorbu informačných systémov zase slúži ekonomická počítačová veda. Tieto informácie budú predovšetkým z ekonomického hľadiska postačujúce. Na mnohých univerzitných miestach je hospodárska informatika spojená s ekonomikou.

Ďalej sa hospodárska informatika ako veda zaoberá získanými systémami ako takými, ekonomickými údajmi, informáciami a vedomosťami a tým, ako môžu byť tieto systémy dané k dispozícii.

Okrem toho, že hospodárska informatika je nezávislá vedecká disciplína, je jednou z priorít v rámci štúdií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou súkromných a verejných výskumných ústavov.

Pracovné oblasti hospodárskej informatiky

Hospodárska informatika sa zaoberá plánovaním, vývojom, implementáciou, prevádzkou, rozvojom a hospodárským využívaím informačných a komunikačných systémov, ktoré sa nasadzujú k formálnym podnikovým procesom a k štrukturovaným strategickým rozhodnutiam v podniku a vo verejnej správe.

Aplikácie, ktoré najmä kvôli svojej špecializácii, alebo zovšeobecneniu, nie sú vo formálnom rámci, nerátajú sa ku klasickým praocvným oblastiam hospodárskej informatiky.

Nástroje

Vedy, z ktorých sa hospodárska informatiky vyvíjala:

• Modelovanie
  • Informačný model
  • Referenčný model

Ďalšie oblasti

• • E-Government
  • E-Learning E-Learning
  • E-Health
  • M-Business
  • Very Large Business Applications

Vplyv iných vied

Pre čiastkový odbor informatika sú obzvlášť relevantné nasledujúce úseky:

• Praktická informatika
  • Algoritmy
• Operačné systémy
  • Databáza
  • Dátové štruktúry
  • Programovacie jazyky
  • Softvérové inžinierstvo (softvérového inžinierstva)
  • Počítačové siete
• Umelá inteligencia
• Architektúra počítačov

Podniková ekonomika delí hospodársku informatiku najprv do veľkých čiastočných odborov, a to na operatívnu funkčnú podporu a strategickú podporu rozhodnutia. Úlohou hospodárskej informatiky je pokryť obidve oblastí, aby operatívne procesy mali čo najlepšiu podporu, a súčasne, aby odpadávalo čo najviac údajov ako podklad pre strategické rozhodnutia.

V praxi pokrýva hospodárska informatika nasledujúce konkrétne funkcie:

Ďalšie poddisciplíny hospodárskej informatiky sú inžinierska veda, komunikačná veda a systému vied psychológie a sociológie.

Vplyv na ostatné vedy

V ekonomickom odbore sa vyvinula výpočtová ekonómia, ktorá využíva iba časť metódy informatiky a hospodárskej informatiky, aby podporovala ekonomické metódy.

História

Pôvodne sa informatické vedy v ekonomike nazývali elektronické spracovanie dát, či operačné spracovanie dát. V anglicky hovoriacich krajinách známe ako Business Informatics. V anglicky hovoriacich počítačovej vedy, ekonomiky ako Business Informatics známa. V tomto odvetví sa uplatňujú informačné systémy (IS). K dispozícii je aj tzv. informačný systém pre výskum (IRS), ktorý je sesterskou disciplínou IS.

V polovici päťdesiatych rokov sa objavili prvé počítačové kurzy v rámci integrovaného štúdia podnikania. V roku 1963 založil Ervin Grochla Ústav pre obchodné organizácie a automatizácie (BIFOA) na univerzite v Kolíne nad Rýnom. O tri roky neskôr uverejnil Peter Mertens, jeden zo zakladateľov spoločnosti Computer Science, svoju doktorantskú prácu, ktorá sa venovala ekonomike v počítačovej vede, s témou medzinárodnej spolupráce a integrácie v rámci automatického spracovania dát. V roku 1968 sa na univerzite Johanesa Keplera v Linzi začal vyučovať odbor so zameraním na spracovanie dát s podnikateľským zameraním vo firmách. Od roku 1975 vzniklo na Technickej univerzite v Darmstadte, univerzite Johanesa Keplera v Linzi, viedenskej Technickej univerzite zameranie na počítačové vedy v priemysle, ktoré potom Asociácie univerzitných učiteľov pre podnikanie prevádzkovať počítačovej vedy Vedecká komisia, ktorá bola založená v roku 1987 vo Vedeckej komisie ekonomika a výpočtová technika bol. Spoločnosť pre počítačové vedy (špecializovaná inštitúcia v nemecky hovoriacich krajinách) v roku 1983 rozšírila svoje oddelenia o piate ekonomické oddelenie, týkajúce sa počítačovej vedy. V nasledujúcom roku bola založená univerzita Učitelia pre hospodársku počítačovej vedy August-Wilhelm Scheer, IDS Scheer s kľúčovým pojmom ARIS. V roku 1988 boli na školách založené Hospodárske pracovné počítačové vedy (AKWI).

V roku 1990 vznikol prvý vedecký časopis pre ekonomiku v počítačovej vede s názvom Výpočtová technika a ekonómia ako nástupca časopisu Aplikovaná výpočtová technika.

O rok neskôr, vedecká komisia ekonomika a výpočtová technika a informatika a výpočtová technika pre firmu na základe odporúčania pre diplom kurzy na vysokých školách, počítačovej vedy z ekonomiky.

V roku 1993 sa konala prvá odborná konferencia hospodárskej informatiky na Westfálsko-wilhemskej Univerzite v Münsteri. Odvtedy sa konali v dvojročných cykloch medzinárodné stretnutia hospodarskej informatiky a premenlivo mulikonferencia hospodárskej informatiky. V roku 2009 sa bude konať odborná konferencia prvýkrát mimo Nemecka, vo Viedni (Rakúsko). Taktiež na Westfálsko-wilhemskej univerzite sa konala prvá odborná konferencia v roku 1997 na vedný odbor hospodárskej informatiky. V roku 1999 bolo v nemecky hovoriacich krajinách prvýkrát možné získať na Westfálsko-wilhemskej univerzite v Muensteri bakalársky a magisterský titul v hospodárskej informatike. Prvá fakulta pre hospodársku informatiku vznikla v roku 2001 na Univerzite Ota Friedricha v Bamergu, a v roku 2004 prvé celosvetovo konané výskumné centrum pre hospodársku informatiku/informačné systémy – Európske výskumné centrum pre informačné systémy (ERCIS), na Westfálsko-wilhemskej univerzite v Muensteri. V roku 2005 verejná spoločnosť pre informatiku, odbor hospodárskej informatiky, vypracovala odporúčania pre bakalárske/magisterské tituly hospodárskej informatiky. V roku 2007 bol vypracovaný v mene vedeckej komisie príkaz odbornej komisie hospodárskej informatiky "odporúčania pre univerzitné vzdelanie v hospodárskej informatike", ktoré boli prijaté od spoločnosti pre informatiku. V zimnom semestri 2008/09 bol prvýkrát v nemeckej hovoriacej oblasti, vypracovaný kompletný anglický postup štúdií v hospodárskej informatike (Informačné systémy) od Westfálsko-wilhemskej univerzity v Muensteri.

Činnosti absolventa hospodárskej informatiky

Absolvent magisterského štúdia v odbore počítačových vied ekonomického výskumu, môže pôsobiť ako študent doktorantského štúdia na vysokej škole. V podnikaní existuje niekoľko oblastí, v závislosti na skúsenostiach sa môžu líšiť. Typické využitie vedomostí je poradenstvo. Tam sa môže absolvent uplatniť v strategisckom (IT stratégie, riadenie portfólia, architektúra), ale aj v taktickom (IT architektúry, analýzy, design, project management, testovanie, kontrola) IT poradenstve.Existuje tiež niekoľko možností uplatnenia sa na vedúcej pozícii v priemysle (CIO, hlavný architekt, projektový manažér, IT stratég), alebo tzv. senior pozícii v oblasti IT (Enterprise Architect, Roztok Architekt, Project Manager, Test Manager, Test Architect, Business Analyst, apod.)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wirtschaftsinformatik na nemeckej Wikipédii.