Hrdzavka potápavá
samec
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) zúbkozobce (Anseriformes) Čeľaď (familia) kačicovité (Anatidae) Rod (genus) hrdzavka (Netta) Druh (species) hrdzavka potápavá (N. rufina)
Vedecký názov
Netta rufina Pallas, 1773
Synonymá
kačica hrdzavohlavá
Mapa rozšírenia hrdzavky potápavej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Hniezdiaca, celoročný výskyt       Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Hrdzavka potápavá alebo kačica hrdzavohlavá^[3] (lat. Netta rufina) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v mediteránnom a miernom pásme centrálnej Palearktídy v stepiach a púštnych oblastiach. V Európe má viacero menších hniezdisk, najmä v Španielsku, Rumunsku, Turecku a v Rusku. V strednej Európe sa neustále šíri od konca 19. storočia a jej počty stúpajú.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdzavka potápavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková i európska populácia má neznámy trend.^[1]

Hlas

Samček vydáva v období hniezdenia nosový, kýchavý zvuk brät. Za letu sa ozývajú zachrípnutým karr.^[5]

Výskyt a stav na Slovensku

Hrdzavka potápavá cez Slovensko migruje, na jar od polovice marca do mája a na jeseň od augusta do novembra. Hniezdi na západnom Slovensku od roku 1984. Pravidelnejšie zimovanie bolo zistené najmä na rieke Dunaj a vodnej nádrži Sĺňava.^[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 30, zimujúcich jedincov 0 - 10. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 I - nezaradený. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.^[4] V roku 2001 NE - nehodnotený.^[6] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.^[2][7][8] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.^[4]

Hniezdenie

Mláďa je po jednom roku pohlavne zrelé. Tok začne už na jeseň a pokračuje stúpajúcou intenzitou i cez zimu. Radi tokajú okolo obeda. Na jeseň a v zime tokajú skupinovo. Aby sa naplno prejavil takýto tok, je treba aspoň päť káčerov. Čím viac sú už spárené a čím pevnejšie sú vzťahy, tým viac nadobúda skupinový tok sólo charakter. Súčasťou ceremoniálu je ponúkanie si potravy, čo je pre kačice nezvyčajné Káčer sa vynorí so zelenou rastlinou v zobáku, samička si zoberie a niekedy aj skonzumuje ponúkaný dar. Nevieme či sú vo voľnej prírode monogamné, ale v zajatí bola pozorovaná trvalá vernosť.

Kým sa pustí do stavby hniezda môže sa od objavenia sa v hniezdnom teritóriu ubehnúť niekoľko týždňov. Hniezdo býva umiestnené v brehovej zóne v hustej vegetácii. Má spodnú časť zo suchých rastlín, ktorá sa zdvíha ponad hniezdnu kotlinku. Samička kladie 6 – 12 krémových až zelenkavých vajíčok. Hrdzavka potápavá nemá tak výrazné teritoriálne správanie a často sa stáva, že viaceré samičky znášajú do jedného hniezda alebo zanáša do hniezd iných druhov.

V strednej Európe začínajú klásť vajíčka najskôr od prostriedka apríla, najčastejšie v máji. Samička zasadne až po znesení posledného alebo predposledného vajíčka. Inkubácia trvá 26 dní a káčer sa na sedení nezúčastňuje. Ostáva však pri hniezde a počas prestávok v inkubácii stráži hniezdo. Ani toto správanie nie je časté u kačíc, zvyčajne sa káčer nijako nezúčastňuje hniezdenia ani výchovy mláďat.

Mláďatá dokážu lietať po 45 až 50 dňoch.

Potrava

Hrdzavka potápavá sa živí prevažne vodnými rastlinami a riasami, z nich najvýznamnejšie sú Charophyceae. Pri vyhľadávaní potravy sa potápa alebo prevrátená dole dočahuje zo dna. Spolu s rastlinami požiera v malom množstve i slimáky, larvy vodného hmyzu a iné bezstavovce.

Obživu vyhľadáva najmä v plytkej vode, kde sa nielen potápa ale vyššie spomínaným spôsobom zbiera zo dna. Dokáže si nájsť potravu aj v hlbšej vode (do 4 m). Potopí sa pohybom pripomínajúcim hlavičku do vody.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[9], ako kritériový druh je predmetom ochrany v troch chránených vtáčích územiach: Záhorské Pomoravie, Dunajské luhy a Veľkoblahovské rybníky.^[10]

Galéria

• 
  Samček za letu
• 
  Samička
• 
  Vajíčka, Museum Wiesbaden
• 
• 
  Samček s mláďatkami
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2018.2. Prístup 7. marca 2019
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdzavka potápavá, str. 140 – 142, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
5. ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
7. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
8. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.
9. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.
10. ↑ KARASKA, Dušan; TRNKA, Alfréd; KRIŠTÍN, Anton; RIDZOŇ, Jozef. Chránené vtáčie územia Slovenska. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. 383 s. ISBN 978-80-89802-16-6.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrdzavka potápavá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hrdzavka potápavá

Externé odkazy

• Hlas hrdzavky potápavej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Netta rufina na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Netta rufina na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolbenente na nemeckej Wikipédii.