Hybe

	Hybe
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Hybica
Nadmorská výška	710 m n. m.
Súradnice	49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V
Rozloha	52,82 km² (5 282 ha)
Obyvateľstvo	1 465 (31. 12. 2022)
Hustota	27,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1239
Starosta	Karol Pavlíček (nezávislý)
PSČ	032 31
ŠÚJ	510467
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného; úradu	Obecný úrad Hybe; Hybe 2; 032 31 Hybe
E-mailová adresa	hybe@hybe.sk
Telefón	529 61 21
Fax	529 61 21
	Poloha obce na Slovensku Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Hybe
	Webová stránka: hybe.sk
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V

Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol a katolícky kostol z 13. storočia.

Dejiny

Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).

Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.

V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.

Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

V hybskom katolíckom kostole, v rodinnej hrobke, je pochovaný uhorský básnik Valentín Balaša, ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.^[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Kostol Všetkých svätých
Detail veže

Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.^[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

Evanjelický kostol
Kazateľnica v interiéri
Erb patróna kostola

Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.

Pamätný dom D. Chrobáka
Pamätný dom J. Grajchmana
Pamätný dom A. Škarvana
Historický míľnik na námestí
Bývalá evanjelická ľudová škola

Zaujímavosti

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

Prírodné pamiatky

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

Pamätné tabuľe

pamätný dom Alberta Škarvana
Albert Škarvan
Ján Bakoss
Ján Šimkovic
Ľudevít Orphanides

Osobnosti obce

Rodáci

Teodor Piovarči (* 1934 - † 2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec

Jakub Grajchman (* 1822 - † 1897), básnik a dramatik
Hermína Orfanidesová (* 1853 - † 1916), spisovateľka pre deti
Alojz Štróbl (* 1856 - † 1926), sochár
Dobroslav Chrobák (* 1907 - † 1951), prozaik, esejista a literárny kritik
Ján Svetlík (* 1912 - † 1997), architekt, tvorca areálu Slavín
Július Lenko (* 1914 - † 2000), básnik a prekladateľ
Vojtech Pavelica (* 1914 - † 1987), dôstojník a organizátor športu
Ivan Rajniak (* 1931 - † 1999), herec
Peter Jaroš (* 1940), prozaik a dramatik

Pôsobili tu

Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ, zakladateľ esperantského hnutia na Slovensku.
Ján Bakoss (* 1895 – † 1945), miestny evanjelický farár, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník a martýr.

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ Hybe . Apsida.sk. Dostupné online.
↑ Hybe - Evanjelický kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Literatúra

ŽIŠKA, Stanislav: Hybe : Pohltení časom. Zo životných osudov rodákov 19. storočia. Ružomberok : Society for Human Studies, 2022. 344 s. ISBN 978-80-972913-8-9

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hybe

Externé odazy

Oficiálna stránka obce

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[4] Hybe . Apsida.sk. Dostupné online.

[5] Hybe - Evanjelický kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]