Hypertext je z hľadiska hypertextológie konečný tvar činnosti autora pri tvorbe hyperdokumentu. Hypertext je nelineárne (nesekvenčné) usporiadanie textu, v ktorom sú jednotlivé časti navzájom prepojené hypertextovými väzbami reprezentujúcimi najčastejšie krížové odkazy.^[1]

Definície

Hypertext je:

• Text písaný a čítaný nesekvenčným spôsobom. ^[2]
• Spôsob reprezentácie a správy nepravidelne štruktúrovaných informácií, ktoré sú organizované podľa významu do modulov. V jednom module býva obyčajne tlmočená ucelená myšlienka, vysvetlený určitý pojem, prípadne vyjadrená hierarchia pojmov. Moduly sú prepojené spojeniami, takže vytvárajú sieť. (Miloš Kravčík)
• Okná, zobrazené na monitore sú prepojené s objektmi v databáze a sú vytvorené linky medzi týmito objektmi. ^[3]

História

Už v roku 1945 Vannevar Bush navrhol systém memex, umožňujúci archiváciu informácií tak, aby boli dostupné rýchlo a flexibilne. Základnou vlastnosťou memexu bola práve možnosť vytvorenia väzieb medzi jednotlivými položkami, t. j. toho, čo dnes nazývame linkami v hypertexte. Vzhľadom na technológie, vtedy dostupné, navrhol realizovať memex pomocou súboru mikrofilmov. K praktickej realizácií však nikdy nedošlo. Nakoniec, „hyper“ v tomto prípade interpretujeme ako „rozšírený, všeobecný“.

V roku 1965 sa slovo „hypertext“ objavilo v práci Teda Nelsona. Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa WWW stáva prvým globálnym príkladom hypertextu.

Technické hľadisko

Z technického hľadiska je hypertext databázou, poskytujúcou nové možnosti prístupu a manažmentu dát. Z hľadiska teórie komunikácie je hypertext druhom sémantickej siete, v ktorej sa na informačný obsah aplikujú určité formalizované postupy, uľahčujúce orientáciu v ňom. Treba zdôrazniť, že termín „text“ v slove „hypertext“ v žiadnom prípade neznamená iba tradičný text, t. j. postupnosť písmen a číslic, ale používa sa ako synonymum pre „nosič informácie“, ktorým môže rovnako dobre byť text, grafika, audio, video, či dáta.

Hypertext chce byť na jednej strane reflexiou entropie, existujúcej vo vesmíre, na druhej strane reflexiou spôsobu ľudského myslenia a vnímania sveta. Je charakteristický tým, že autorovi i čitateľovi (používateľovi ponúka rovnaké prostredie). Čitateľ síce nemá právo modifikovať autorovo dielo, ale môže si k nemu pripojiť vlastné poznámky, odkazy na podobné diela a čo je najdôležitejšie, môže si nadefinovať vlastnú cestu dielom, t. j. postupnosť jeho prezerania.

Vo všeobecnosti hypertextový systém má tri úrovne:

1. databázu informácií,
2. hypertextový abstraktný stroj (HAM)
3. prezentačná úroveň.

Aplikované na Internet to znamená, že www je hypertextom, obsahy dostupné cez Internet vytvárajú webovú databázu, HAM v súčasnosti predstavuje HTML, HTTP, a FTP, prezentačnú úroveň najčastejšie reprezentuje webový prehliadač.

Referencie

1. ↑ Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) . . Dostupné online.
2. ↑ Nelson, T.H.: Literary Machines, The Distributors, South Bend, IN, 87.1 edition, 1987
3. ↑ Conklin, J.: A Survey of hypertext, Technical Report, MCC, Austin, Texas, 1987.

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Bush, Vennevar: As we may think, The Atlantic Monthly, júl 1945
• Smith, J.B., Weiss, S.F., Ferguson, G.J.,: A Hypertext Writing Environment and its Cognitive Basis, Proc. Of Hypertext ´87, ACM Press, 1987

Literatúra

• Conklin, J.: Hypertext: An introduction and Survey, 1987
• Foss, C. L.: Tools for Reading and Browsing Hypertext, 1989
• Hypertext a jeho aplikace. Sborník referátů z konference PROGRAMOVÁNÍ '95 konané ve dnech 30.-31. května 1995 v Ostravě pŕi pŕíležitosti výstavy COMPEX OSTRAVA '95, 1995
• Miloš Kravčík - Eva Krištofičová - Jozef Piaček: Použitie hypertextových systémov CREDIT a INTERES, 1993
• Krištofičová, E.: Hypertext a autorské právo, 1994
• Krištofičová, E.: Hypertext v službách špeciálnych oddelení knižníc, 1994
• Krištofičová, E.: Hypertextové učebnice, ich tvorba a uplatnenie vo vzdelávaní, 1995
• Krištofičová, E.: Praktické skúsenosti s využívaním hypertextu vo výučbovom procese, 1995
• Krištofičová, E. - Piaček, J.: Hypertext - nová informačná technológia vzdelávania, 1993
• Nielsen, J.: Hypertext and Hypermedia, 1990
• Dostál, J. Multimediálne, hypertextové a hypermediálne učebné pomôcky - trend súdobého vzdelávánia. Časopis pre technickú a informačnú výchovu. 2009, Olomouc, Vydala Univerzita Palackého, Ročník 1, Číslo 2, s. 18 - 23. ISSN 1803-537X (print). ISSN 1803-6805 (on-line).