Ióannes Klimax
byzantský mních, mystik a spisovateľ igumen kláštora Svätej Kataríny na Sinaji
Ikona Jána Lestvičníka (Jána Klimaxa)
Štát pôsobenia	Byzantská ríša
Biografické údaje
Narodenie	pred/okolo 579
Úmrtie	600/606/649/650/po 654 Sinaj, Kláštor svätej Kataríny
Svätenia
Rehoľník
Rehoľa	východné mníšstvo pustovník (anachorét) neskôr cenobita
Svätec
Sviatok	30. marec (Latinská cirkev) 4. pôstna nedeľa (pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev)
V cirkvách	Latinská cirkev pravoslávne cirkvi orientálne pravoslávne cirkvi
Odkazy
Ióannes Klimax
Literárny portál  Portál Byzantskej ríše  Biografický portál

Svätý Ióannes Klimax, ďalšie mená pozri nižšie; * pred/okolo 579 – okolo † 649^[1][2]/650^[3]/po 654^[4]; podľa iných prameňov * 525 –  † 600^[1]/606^[5]/616^[1] ; * 2. polovica 6. stor. – † 670/680^[1]) bol byzantský mních (najprv pustovník, neskôr cenobita a igumen Kláštora svätej Kataríny), mystik a cirkevný spisovateľ,^[1] grécky cirkevný otec,^[6] autor jedného z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do raja (Klimax tu paradeisu).^[1] Irénée Hausherr ho označil za typického predstaviteľa „Sinajskej školy“.^[2]

Ako svätý (resp. prepodobný) je ctený v rímskokatolíckej cirkvi (30. marca, gréckokatolíci aj 4. pôstnu nedeľu^[7]), ako aj vo východných cirkvách sýrskej a konštantínopolskej (byzantskej) tradície (4. pôstna nedeľa)^[1][8] a orientálnych východných cirkvách.^[5] V životopisných dielach od mnícha Daniela z Raithú (De vita sancti Climaci) býva štylizovaný do role „nového Mojžiša“, svojou pokorou a tichosťou zase býva považovaný za „nového Dávida“.^[9] Jeho zdržanlivosť a pokora býva zvýrazňovaná aj v liturgických textoch.^[7]

Mená

• obsahujúce grécku formu mena Ἰωάννης: prepis zo starogr. podľa PSP: Ióannes, iné prepisy: Ióannés, Ioannes, Ioannis):
  • Ióannes Klimax^[1]
  • Ióannes Klimakos^[1] (z gr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος)
  • Ióannes Scholastikos^[4] (gr. Ἰωάννης ο Σχολαστικος)
  • Ióannes Sinaites^[4] (gr. Ιωάννης ο Σιναΐτης)
• mená obsahujúce slovenskú formu Ján:
  • Ján Sinajský^[1][10]
  • Ján Sinaita^[11]
  • Ján Rebrík^[1]
  • Ján Scholastik(os)^[8][9]
  • Ján Klimak(os)^{[10][12][8][13]}
  • Ján Klimach^[14][15]
• cirkevnoslovansky Ján Lestvičník^[1], staršie, či zriedkavejšie Ján Lestvica^[16]
• lat. Ioannes Climacus^[17], Ioannes Klimax^[18], Ioannes Scholasticus^[18], Ioannes Sinaita^[18]
• starogr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος, I. ho tes klimakos^[9], I. ho tu klimakos^[1] (v preklade I. od rebríka)^[9]

Prívlastok Klimax/Klimak(os)/Climacus/Rebrík je odvodené od názvu jeho diela (κλῖμαξ). Prívlastok Sinajský/Sinaita od miesta, kde pôsobil. Prívlastok Scholastik(os) od titulu scholastika, ktorý mu býva niekedy priznávaný. Cirkevnoslovanské meno pochádza zo slova lestvica (rebrík).

Životopis

O jeho živote sa veľa nevie a pomerne pohyblivé je aj obdobie jeho života. Väčšina údajov o ňom pochádza z jeho diela alebo od jeho chválorečníka Daniela z Raithú, tieto zdroje však chronológiu neposkytujú.^{[9][pozn. 1]} Podľa Daniela získal Klimak všeobecné vzdelanie (enkyklios) a možno bol aj scholastikom.^[3] Isté je, že ako šestnásťročný^[19] sa stal mníchom. Jeho učiteľom bol mních Martýrius,^[19] a istý čas strávil v kláštore v Alexandrii a možno aj v iných egyptských kláštoroch.^[9] Po Martyriovej smrti odišiel žiť ako pustovník do púšť do jaskyne Tholas^[8]/Tola^[7] pri úpätí hory Sinaj.^[3] Nešlo však o útek zo sveta a od ľudí, navštevoval bohoslužby a prijímal návštevy. Na púšti následne žil 20^[5]/40 rokov^[9][12], popri tom študoval životy svätých.^[5] Poznal aj diela mnohých cirkevných spisovateľov, mimo iné Gregora z Nyssy, Jána Kasiána, či Diadocha z Fotiky.^[8] Asi ako 60-ročný odišiel žiť do Kláštora svätej Kataríny na Sinaji,^[1] kam ho povolali mnísi, aby viedol ich komunitu.^[19] Ako miestny igumen (opát) na podnet mnícha Jána z monastiera v Raithú začal písať svoje dielo Rebrík do raja.^[2]

Dielo

Rebrík do neba, sinajská ikona z 12.storočia

• Rebrík do raja^[1] (iné názvy: Rebrík alebo duchovné tabule nášho prepodobného otca Jána, igumena Sinajskej hory^[7], Rebrík^[12][20], Rajský rebrík^[20], Rebrík do neba,^[7] Rebrík božského výstupu^[8], Osvietenie duše^[8]; lat. Scala paradisi, starogr. Κλίμαξ του Παραδείσου – Klimax tou paradeisou, iný prepis: Klimax tu paradeisu^[1], niekedy aj: Plakes pneumatikai^[19], t. j. Duchovné tabule^[8])

Dielo bolo príručkou určenou pre mníchov askétov, ale i pre laikov. Predstavuje súhrn učenia púštnych otcov (apoftegmata ton hagion pateron).^[4] Spájalo v sebe rôzne kultúrne vplyvy,^[9] mimo iné tradíciu egyptských púštnych otcov a palestínskeho mníšstva^[20] (Barsanufius, Dorotheos z Gazy)^[2], nesie však aj znaky, ktoré ho spájajú s antickou tradíciou^[9] a znaky vlastného osobitého štýlu. Spis má aj vysokú literárnu estetickú hodnotu.^[1] Obsahuje početné metafory a podobenstvá, neraz vypožičané zo zvieracieho prostredia. Dielo bolo na Východe vysoko cenené a často komentované (mimo iné patriarchom Fótiom).^[3] Inšpirovalo mnohých byzantských ikonopiscov a mníchov (napr. hésychastov), počas pôstu býva celé dielo čítané v pravoslávnych kláštoroch.^[21][8] Niektoré výroky (apoftegmy) sú súčasťou východných kresťanských textov Filokalia.^[1] Značný bol vplyv jeho diela aj na Západe (bolo preložené aj do latinčiny)^[19] a medzi národmi v byzantskom kultúrnom okruhu.^[4]

V diele Klimax v 30 častiach (tzv. slovách)^[7] opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mníchov, číslo 30 zároveň odkazovalo na počet rokov Kristovej prípravy svojho verejného pôsobenia. Podkladom pre dielo mu bol biblický príbeh o Jakubovom sne, v ktorom videl rebrík, ktorý spájal nebo a zem. Každý stupeň symbolizoval jeden krok k priblíženiu sa k jednote s Bohom (duchovný výstup človeka k Bohu, anabasis k Lógu).^[20] Poskytuje návod ako bojovať s neresťami a dosiahnuť cnosť.^[4] Medzi jednotlivými témami v stupňoch sa nachádzajú napr. zrieknutie sa svetského života, absencia hnevu, lož a znechutenosť s lenivosťou, lakomstvo, chamtivosť, zmyselnosť, ctižiadostivosť, či pýcha. Oproti ním sa zaoberá napr. miernosťou, jednoduchosťou, dobrosrdečnosťou. Na vrchole rebríka sa nachádzajú tri čnosti – viera, nádej a láska.^[7] Predpokladmi úplnej jednoty (spoločenstva) s Bohom sú podľa neho vnútorný pokoj (hésychia) a odolnosť proti vášňam (apatia).^[1][21]

• Liber ad Pastorem^[19] (v preklade: List pastierovi^[9], Slovo pastierovi^[15], či Pastier^[8]) je menší spis s pätnástimi kapitolami, dielo popisuje nutné dobré vlastnosti predstaveného kláštora.^[9] Podľa niektorých názorov tu Klimax použil niektoré podnety z diela Regula pastoralis pápeža Gregora Veľkého.^[15]

Poznámky

Referencie

Ďalšia literatúra

Články v encyklopédiáchupraviť | upraviť zdroj

• IOANN LESTVIČNIK. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. XXIV. IOANN VOIN – IOANNA BOGOSLOVA OTKROVENIJE. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2010. Cit. 2021-08-17. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-044-8. S. 404 – 431.
• Guerric Couilleau. 60. JEAN CLIMAQUE (saint). In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome VIII. Jacob – Kyspenning. Paris : Beauchesne, 1974. S. 369 – 389.

Monografieupraviť | upraviť zdroj

• CHRYSSAVGIS, John. John Climacus: From the Egyptian Desert to the Sinaite Mountain. Aldershot, Burlington : Ashgate Pub, 2004. 254 s. ISBN 978-0-7546-5040-9. (po anglicky)
• Patrology : The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon to John of Damascus. Ed. Angelo Di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke & Co, 2006. 701 s. ISBN 978-0-227-67979-1. S. 311 – 313.
• TATAKIS, Basil. Byzantine Philosophy. Preklad Nicholas J. Moutafakis. Indianapolis, IN : Hackett Publishing Company, 2003. 424 s. ISBN 0-87220-563-0. S. 38 – 41.

Prekladyupraviť | upraviť zdroj

• české vydanie: Ióannés Klimakos. Nebeský žebřík. Preklad Alena Sarkissian. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2015. 256 s. (Pro Oriente: dědictví křesťanského Východu, Byzantská knihovna.) ISBN 978-80-7465-125-0. (po česky)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• prvé tri stupne z Rebríku do raja, neoficiálny slovenský preklad
• John Climacus na Orthodoxwiki (po anglicky)