Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).

Tradične sa pokladajú za najstarší zo starogréckych kmeňov. Za tohto predpokladu museli do Grécka prísť začiatkom 2. tisícročia pred Kr. Hoci sa niekedy tvrdí, že sú potomkami mykénskych Achájcov, v skutočnosti ich vzťah k Achájcom nie je vôbec jasný a ich úloha v mykénskom Grécku je nejasná.

Osídlili predovšetkým stredné Grécko (Atika) a ostrov Euboiu a väčšinu ostrovou v Egejskom mori, neskôr, počas gréckej kolonizácie osídlili polostrov Chalkidiki, časť Sicílie, a časť južnej Itálie, Krym a Pontos. Po zničení mykénskej civilizácie sa spolu s Dórmi sťahovali na východ. Južnú časť Malej Ázie (tzv. Ióniu) osídlili Ióni z Atiky (podľa tradície z Atén), čo možno archeologicky doložiť od konca 11. storočia pred Kr.

Iónia v 5. storočí pred Kr. pozostávala zo zväzku 12 mestských štátov (Fokaia, Klazomenai, Erythrai, Teos, Lebedos, Kolofón, Efezos, Priené, Myus, Milét, ostrovy Chios a Samos). Územie Iónie bolo kultúrne a intelektuálne mimoriadne vyspelé. Ich výhodou bolo susedstvo s vyspelými maloázijskými civilizáciami, od ktorých prebrali mnohé poznatky. V iónskych mestách vznikli literárne žánre, ktoré sa rozšírili v celom grécku (epos, elégia, jambická poézia, prírodná filozofia, zemepis, dejepisectvo). V 8./7. storočí pred Kr. tu vznikli homérske básne, v 6. storočí pred Kr. tzv. milétska škola. Miestne osobnosti ako Tales, Anaximandros a Anaximenes boli prví známi európski vedci.

V polovici 6. storočia pred kr. ovládli Ióniu a jej mestá najprv Frýgovia, potom Peržania, proti ktorým prepuklo v roku 500 (alebo 499 pred Kr.) iónske povstanie. Peržania povstanie potlačili a pomoc, ktorú povstalcom poskytli niektoré mestá v materskom Grécku – Atény, dala Peržanom zámienku pre vpád do Grécka a začatie grécko-perzských vojen.

Legendárny pôvod Achájcov pochádza od Ióna, ktorý bol Xúthovým synom a vnukom mýtického predka všetkých Grékov Helléna.

Iónske kmene sa delili tradične na štyri menšie jednotky – fýly, ktoré sa nazývali Geleontes, Hoplétes, Argadeis a Aigikoreis (v Aténach), pričom prvé dve fýly sú známe aj v iónskych mestách na maloázijskom pobreží, kde k prvým dvom pristupujú ešte dve ďalšie fýly: Bóreis, Oinópes. (Dóri sa delili tradične na tri fýly: Dymánes, Hylleis, Pamfýloi. Toto rozdelenie je doložené na Kréte, Rode a v Sparte).

Jazyk

Ióni hovorili iónskou formou starogréčtiny, ktorá sa stala jazykom kultúry a vzdelancov, z nej sa vyvinula aténska (attická) gréčtina, ktorá bola prijatá za jazyk gréckej kultúry a z ktorej sa vyvinula aj moderná gréčtina.

Pozri aj

• Maloázijskí Gréci
• Bitka pri Efeze
• Bitka pri Ladé