Iževsk (Iž, Ižkar)
Ruské mesto
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Fed. štát	Udmurtsko
Federálny okruh	Povolžský federálny okruh
Rieka	Iž
Nadmorská výška	0 – 305 m n. m.
Súradnice	56°50′00″S 53°11′00″V / 56,83333°S 53,18333°V / 56.83333; 53.18333
Rozloha	315,6 km² (31 560 ha)
Obyvateľstvo	628 116 (2010)
Hustota	1 990,23 obyv./km²
Vznik	3.9.1760
Primátor	Aleksandr Alexandrovič Ušakov
Časové pásmo	UTC+4
PSČ	426000 – 426999
Automobilový kód	18
Tel. predvoľba	+7 3412
Kód OKATO	94 401
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Izhevsk
Webová stránka: izh.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Iževsk (rus. Иже́вск; po udmurtsky Иж, Ижкар (Iž, Ižkar)) je hlavné mesto Udmurtska, republiky v Ruskej federácii. Leží na rieke Iž pri západnom Urale. V roku 2010 malo 628 116 obyvateľov.

Medzi rokmi 1984 až 1987 nieslo mesto názov Ustinov (rus. Усти́нов) na počesť Dmitrija Fiodoroviča Ustinova, ministra obrany ZSSR a maršala Sovietskeho zväzu.

Mesto je dôležitým priemyselným centrom a je hospodárskym, priemyselným a administratívnym strediskom Udmurtska. Iževsk je obzvlášť významný pre vojenský priemysel. V meste sa nachádza najväčší ruský zbrojársky závod, Ižmaš, okrem iného výrobca slávneho AK-47.

História

História Iževska je úzko spätá s Iževským závodom, kvôli ktorému bolo mesto založené.

Založenie Iževského závodu

Iževsk bol založený ako sídlo pri železiaräach v roku 1760 grófom Petrom Šuvalovom pod názvom Iževskij Zavod. Po Šuvalovovej smrti v roku 1763 prešla fabrika aj mesto do vlastníctva štátu ako splatenie dlhu.

V roku 1774 bolo Pugačovovou armádou mesto dobyté, 42 vyšších zamestnancov fabriky zabitých a samotná fabrika bola vyplienená a čiastočne zhorela.

20. februára 1807 ruský cár Alexander I. podpísal dekrét o vybudovaní nového zbrojárskeho závodu na Urale, ktorý bol 10. júna bol postavený na mieste bývalých železiarní, čo podmienilo ďalší rozvoj mesta.

Revolúcia a občianska vojna

5. marca 1917 robotníci závodu utvorili robotnícky soviet, v ktorom bola aj armáda a ostatní obyvatelia mesta. Dva dni nato administratíva závodu odstúpila a bola nahradená zvolenými úradníkmi. V septembri sa pod kontrolu boľševikov dostala aj mestská správa a miestne noviny. 28. mája boľševici rozpustili mestskú radu a všetci jej menševickí lídri boli uväznení. 8. augusta sa začalo masové protiboľševické povstanie, ktoré však 7. novembra krvavo potlačila Červená armáda.

9. apríla 1919 boli z mesta evakuovaní robotníci a zamestnanci spolu s najdôležitejším vybavením fabriky, pretože sa približovala Kolčakova Biela armáda. 13. apríla už mesto bolo pod kontrolou Bielej armády, čo sa však zmenilo 8. júna, keď ho opätovne dobyla Červená armáda.

Sovietske roky

10. júna 1921 bolo z mesta Glazov do Iževska presunuté hlavné mesto Votskej autonómnej oblasti. V roku 1934 Iževsk získal štatút hlavného mesta Udmurtskej ASSR.

Na jeseň roku 1941 bolo do Iževska evakuovaných niekoľko zbrojných spoločností. V júni 1942 bol v meste zriadený Iževský strojársky závod. Závod počas Veľkej vlasteneckej vojny vyrobil 12,5 milióna kusov ručných zbraní.

V roku 1948 závod začal s výrobou slávneho Avtomatu Kalašnikova vzor 1947. Prvý ruský motocykel bol vyrobený v Iževsku v roku 1929 a v lete roku 2009 sa oslavovalo 80. výročie motocykla Iž. 12. decembra 1966 zišiel z výrobnej linky prvý iževský automobil.

Vyhláškou Prezídia Najvyššieho sovietu bol dňa 11. decembra 1978 Iževsk vyznamenaný Radom Októbrovej revolúcie.

27. decembra 1984 bolo mesto na podnet miestnych úradov premenované na Ustinov (na počesť bývalého sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova), avšak 19. júna 1987 sa po početných protestoch občanov Iževska vrátilo k svojmu bývalému názvu.

Súčasnosť

Mestu sa darí aj v postsovietskych rokoch, keďže stále existuje vysoký dopyt po zbrojárskych výrobkoch z miestnej továrne. Mesto je v Rusku známe ako „zbrojnica Ruska“ spoločne s mestom Tula.

3. septembra 2010 mesto oslávilo 250. výročie svojho založenia.

Geografia

Poloha

Mesto sa nachádza v európskej časti Ruska, vo východnej časti Východoeurópskej roviny, medzi riekami Viatka a Kama, na nesplavnej rieke Iž, ktorá je pravým prítokom rieky Kama. Od názvu rieky pochádza aj názov mesta. Mesto leží na brehu umelého Iževského rybníka vytvoreného v druhej polovici 18. storočia, ktorý má rozlohu 2 200 ha.

Mesto je vzdialené 1 129 km od Moskvy.

Klíma

• Priemerná ročná teplota vzduchu: +2,7 °C
• Priemerná ročná rýchlosť vetra: 3,7 m/s
• Priemerná ročná vlhkosť vzduchu: 76 %

Administratívne členenie mesta

Prakticky od založenia bol Iževsk rozdelený riekou Iž na dve časti. Pravobrežná časť sa nazývala Zareka a ľavobrežná Gora. V roku 1867 bol Iževsk rozdelený na dve samostatné obce, Iževsko-Nagornaja a Iževsko-Zarečnaja. Obidve obce boli podriadené Sarapulskej zemskej rade, avšak administratívne funkcie boli v kompetenciách vedenia továrne.^[2].

V roku 1918 sa Iževsk stal jednoliatym mestom. 2. marca 1934 boli v meste utvorené 3 mestské rajóny: Azinskij, Ždanovskij a Pastuchovskij. V roku 1945 bolo mesto znovu rozčlenené len na dva rajóny, Pervomajskij a Okťabrskij, ale to sa v roku 1952 zmenilo späť na pôvodné tri rajóny.^[3]

V 1960 boli všetky rajóny zrušené, lež v 1962 boli na príkaz Prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR vytvorené znovu pod názvami Leninskij, Okťabrskij a Pervomajskij. Vo februári 1963 sa z Okťabrského rajónu vyčlenil nový – Industriaľnyj. Z toho bol v roku 1987 vyčlenený ešte jeden – Ustinovskij.^[4]

Obyvateľstvo

Historický vývoj populácie

Počet obyvateľov mesta v jeho histórii rástol takmer nepretržite. V čase založenia bol počet obyvateľov, ktorí sa usadili v blízkosti hutníckeho závodu, malý. Prvý osadníci boli roľníci a remeselníci, ktorých sem z okolia Permu doviedol Šuvalov na stavbu huty. Počas nasledujúcich 10 rokov sa s rozvojom vysokej pece počet obyvateľov zvýšil desaťnásobne. Na konci 18. storočia sa po zničení tovární povstalcami na čele s Pugačovom počet obyvateľov mierne znížil, ale to sa rýchlo zmenilo v súvislosti s procesom výstavby zbrojárskeho závodu koncom osemnásteho storočia. Za menej ako päťdesiat rokov sa počet obyvateľov zoštvornásobil a na začiatku 20. storočia sa počet strojnásobil – v roku 1897 obývalo Iževsk 41-tisíc ľudí. V rokoch revolučných nepokojov nastal pokles populácie, ale od nastolenia sovietskej moci nastal vzostupný trend v dynamike rastu populácie. V roku 1918 čítala populácia mesta len niečo málo cez 40-tisíc ľudí. V polovici 30. rokov 20. storočia v meste bolo viac ako 100-tisíc obyvateľov. V priebehu druhej svetovej vojny mesto nezažilo na rozdiel od niektorých ruských miest drastický úbytok obyvateľstva, pretože bolo ďaleko od frontu. Na začiatku 60. rokov prekročil počet obyvateľov 300 000, a v 1974 bolo mesto obývané 500-tisícimi ľuďmi. Maximálny počet obyvateľov mesta bol dosiahnutý v roku 1994 – viac ako 650 tisíc. Od tej doby má dynamika populačného rastu klesajúci trend.

Národnostné zloženie obyvateľov

Od založenia bol Iževsk charakteristický rôznorodým etnickým zložením. Aj dnes sa v tomto ohľade vyrovná s inými veľkými mestami v Rusku. Medzi súčasných obyvateľov patria zástupcovia viac ako 100 národností. Hoci mesto je hlavným mestom Udmurtska, Udmurci predstavujú len asi tretinu jeho obyvateľov. Viac ako polovica populácie sú Rusi a tretí čo do počtu sú Tatári, ktorí tvoria takmer desatinu obyvateľov mesta. Medzi ďalšie významné národnostné skupiny žijúce v meste patria: Ukrajinci, Bielorusi, Marijci, Baškirci, Čuvaši, Židia, Azerbajdžanci, Uzbeci, Mordvíni, Nemci, Moldavci, Kazachovia, Arméni, Gruzínci, Kirgizovia, Turkméni, Komi, Tadžici a Poliaci.

Dynamika zmien podielu hlavných národností v zložení obyvateľstva Iževska v percentách

Priemysel

Iževsk je významným hospodárskym centrom nielen v Udmurtsku, ale i celého regiónu. Hlavný priemysel v meste je hutníctvo, strojníctvo a zbrojársky priemysel. Iževsk je známy pre vysokú kvalitu oceli, ktorú používajú miestne spoločnosti alebo sa exportuje. Veľký význam má najmä výroba strojárska (automobily, motocykle), výroba tesárskych nástrojov a v neposlednom rade výroba strelných a loveckých pušiek (napríklad svetovo preslávené AK-47). Okrem toho sa v meste vyvinul ľahký priemysel – potravinársky priemysel a drevársky priemysel a výroba stavebných materiálov.

Objem vyrobených tovarov vyrobených v miestnych podnikoch v roku 2010 dosahoval hodnotu 50,94 mld. rubľov.^[6]

Hlavné závody:

• OAO Iževskij Mašinostrojtielnyj Zavod (Ižmaš)
• FGUP Iževskij Miechaničeskij Zavod (Bajkal)
• OAO IžAvto
• OAO Iževskij Motozavod "Aksion-Holding" ^[7]
• IžStaľ
• OAO Ižnjeftmaš
• OAO Iževskij Radiozavod

Doprava

Vďaka tomu, že sa mesto nachádza v blízkosti ostatných priemyselných centier Uralu, má dobré dopravné spojenie so zvyškom Ruska. Cez mesto prechádza železnica i cestné magistrály. V meste sú dve autobusové a dve železničné stanice, moderné letisko a 40 kilometrov od mesta sa nachádza riečny prístav Sarapul, ktorý poskytuje spojenie s Čiernym aj Baltským morom.

V meste je 11 električkových liniek, 9 trolejbusových a 38 autobusových liniek a asi 43 taxislužieb a tiež maršrutky. V lete funguje aj lodná linka MHD, premávajúca po rybníku medzi Prístavom Iževsk a Voložkou.

Mesto na najrušnejších uliciach (Lenina, Kommunarov, Kirova, Sovietskaja, K. Libknechta, Gorkogo, Azina, Majakovskogo, Magistraľnaja, Gagarina, Telegina) zažíva, rovnako ako iné mestá, v špičkách dopravné zápchy.

Školstvo

Iževsk je významným centrom kultúry a vzdelávania ako v Udmurtsku tak aj v celom Rusku. Školstvo v meste je na vysokej úrovni a zároveň má potenciál pre ďalší rozvoj. Na začiatku školského roka 2008/2009 bolo v Iževsku prevádzke 129 stredných a vysokých škôl (z toho na 10 verejných a na 5 neštátnych vysokých školách). Medzi najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie patria: Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.