IS-7
Základná charakteristika
Posádka	5
Dĺžka	11,2 m, len korba 7,38
Šírka	3,4 m
Výška	2,6 m
Hmotnosť	65 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	do 210 mm
Hlavná zbraň	1× kanón S-70 kalibru 130 mm
Sekundárne zbrane	2× guľomet KPVT kalibru 14,5 mm, 6x guľomet RP-46/14 kalibru 7,62 mm
Pohon a pohyb
Pohon	M-50T 772 kW
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	60 km/h
Pomer výkon/hmotnosť	11,35 kW/t
Dojazd	190 km
Priechodnosť

IS-7 (rus. ИС-7 (Объект 260), Objekt 260) bol prototyp sovietskeho ťažkého tanku, ktorý nadväzoval na rad IS, hlavne na typ IS-3.

Vývoj stroja prebiehal v Závode č. 185 S.M. Kirova v Leningrade roku 1946 pod vedením konštruktéra N. F. Šašmurina. Prvý prototyp vyrobili v roku 1947. Predstavoval pokračovanie vývoja tanku IS-3 s radom modifikácii. Išlo o mohutný stroj vyzbrojený kanónom kalibru 130 mm a ôsmimi guľometmi, z toho dva boli veľkokalibrové. Pre veľkú hmotnosť munície do kanóna bolo nutné do posádky začleniť ešte jedného nabíjača, takže posádku tanku celkovo tvorilo 5 ľudí: vodič-mechanik, veliteľ, strelec a dvaja nabíjači. Do sériovej výroby sa nakoniec nedostal, avšak mnoho poznatkov získaných pri jeho konštrukcii a testoch sa uplatnilo na neskorších typoch sovietskych tankov.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému IS-7

Externé odkazy

• Podrobnejšie informácie Archivované 2014-04-15 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IS-7 na českej Wikipédii.