Ifidamas (starogr. Ἰφιδάμας – Ifidamas) je v gréckej mytológii syn Anténora a jeho manželky Theano.^[1][2][3]

Ifidamas bol synom Anténora, radcu trójskeho kráľa Priama. Anténor sa tešil všeobecnej vážnosti pre svoju lásku k právu a múdrosť. Tak isto si Trójania ctili aj Ifidamanta a jeho bratov pre ich statočnosť v boji. ^[3]

Na začiatku trójskej vojny sa vďaka Odyseovej odvahe podarilo vylodiť ohromnej achájskej armáde a zaútočiť na trójske hradby. Útok však Trójania odrazili a Achájci boli nútení postaviť tábor a mesto obliehať.^[4] Vojsko Trójanov bolo spočiatku nepočetné, ale vďaka odvahe bojovníkov, ktorí neváhali položiť pri obrane mesta aj svoj život, mesto ubránili. Po spore medzi vrchným veliteľom achájskych vojsk Agamemnónom a hrdinom Achilleom sa Trójania posilnení spojencami okamžite chopili situácie a vedení trójskym princom Hektorom zaútočili na Achájcov oslabených o ich najlepšieho bojovníka. Na trójskej pláni sa potom strhla krvavá bitka, v ktorej sa Trójania približovali k achájskej hradbe.^[5] Boj si vyžiadal mnoho mŕtvych na oboch stranách a trójsku zem sfarbila aj krv Ifidamanta.^[1]

Keď sa Ifidamantovi počas boja postavil do cesty Agamemnón, zaútočil na neho a bodol ho oštepom do brnenia na páse, ale bronzový hrot oštepu sa na striebornom brnení ohol, akoby bol z olova. Agamemnón to využil, vytrhol mu oštep z ruky a bodol ho mečom do šije. Z jeho mŕtveho tela mu potom zvliekol zbroj a kráčal s ním k táboru Achájcov, ale v tom ho zahliadol Ifidamantov brat Koón, pribehol k nemu a zranil mu ruku. Agamemnón sa však aj napriek tomu schopil a Koóna prebodol ratišťom oštepu.^[1] Jeho mŕtve telo následne pritiahol za nohu k telu Ifidamanta, kde mu oddelil údy od tela a odťal mu hlavu.^[1] Homér v jedenástom speve Iliady dojemne opisuje konečný osud bratov: „svoj krutý údel naplnili, do Hádovej ríše vstúpili.“ ^[1]

Referencie a bibliografia