Igor Vsevolodovič Girkin
veliteľ vojsk pro-ruských separatistov na Donbase
Iné mená	Igor Strelkov
Narodenie	17.12.197017. december 1970 (52 rokov) Moskva, Sovietsky zväz
Národnosť	ruská
Známy vďaka	účasť v rusko-ukrajinskej vojne
Podpis
Odkazy
Webstránka	istrelkov.ru
Commons	Igor Vsevolodovič Girkin
Ruský portál  Biografický portál

Igor Vsevolodovič Girkin (rus. И́горь Все́володович Ги́ркин) tiež známy ako Igor Ivanovič Strelkov^[1] (* 17. december 1970 Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý príslušník FSB (1996 – 2013), účastník bojov na východnej Ukrajine, v roku 2014 pôsobil ako veliteľ vojsk pro-ruských separatistov na Donbase.

Niekoľko mesiacov viedol povstalcov počas bojov pri meste Sloviansk. Po ústupe viedol sily pro-ruských ľudových milícií v Donecku. Od 12. mája do 14. augusta 2014 bol veliteľom ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky (DĽR)^[2], od 16. mája do 14. augusta – minister obrany DĽR.

Je mu pripisovaná spoluzodpovednosť za zostrelenie malajzijského dopravného lietadla (let Malaysia Airlines 17) v auguste 2014 nad Donbasom.^[3][4] Ukrajinské úrady a viaceré ľudskoprávne organizácie ho obviňujú z vojnových zločinov, ktoré spáchal počas svojho angažovania v konflikte na východe Ukrajiny.^[5][6]

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Životopis

Mladosť a raná kariéra

Igor Vsevolodovič Girkin sa narodil 17. decembra 1970 v Moskve v rodine Vsevoloda Ignatieviča Girkina a Ally Ivanovny Girkinovej (rod. Runovej). Študoval na moskovskej strednej škole č. 249. V rokoch 1987 – 1992 absolvoval Moskovský štátny inštitút histórie a archívov.

Následne údajne odišiel z Moskvy bojovať do Podnesterska ako dobrovoľník.^[7]

Už v auguste 1992 sa Girkin vrátil do Moskvy, ale ešte toho istého roku odišiel do Bosny, kde sa v rámci ruských dobrovoľníckych jednotiek zúčastnil na strane Armády Republiky Srbskej vojny v Bosne a Hercegovine. Niektoré zdroje mu prisudzujú spoluúčasť na masakroch pri meste Višegrad.

Zúčastnil sa aj prvej čečenskej vojny. Podľa uniknutej emailovej komunikácie bol v rokoch 1996 – 2013 príslušníkom FSB. Zúčastnil sa aj druhej čečenskej vojny. V roku 2013 odišiel z FSB s hodnosťou plukovníka.

Účasť v bojoch na Donbase

V apríli 2014 sa zapojil do akcií pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny. 12. apríla 2014 sa jeho skupina, ktorej príslušníci sa nazvali prívržencami Doneckej ľudovej republiky, zmocnila administratívnych budov (polícia, mestská rada) v Sloviansku a oznámila, že mesto prechádza pod kontrolu DĽR.^[8]

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Borodaj poveril 26. apríla 2014 Girkina vedením ľudových milícií Donbasu. 29. apríla bol Girkin zaradený do zoznamu osôb, voči ktorým boli uvalené západné sankcie – zákaz vstupu a zmrazenie aktív v EÚ. 20. júna bol zaradený na sankčný zoznam USA.^[9]

2. mája 2014 obnovili ukrajinské bezpečnostné sily ofenzívu v oblasti Slavianska a Kramatorska. Strelkov viedol separatistov, ktorí bránili Slaviansk.

V máji 2020 Strelkov v rozhovore s ukrajinským novinárom Dmitrijom Gordonom uviedol, že osobne vydal rozkaz zastreliť Jurija Popravku a Jurija Ďakovského, ktorí boli podľa Strelkova členmi Pravého sektora a prišli do Slaviansku ako členovia 5-člennej sabotážnej skupiny. Ich telá so známkami mučenia našli v apríli 2014 v rieke neďaleko Slavianska. Strelkov tiež priznal, že je spoluzodpovedný za vraždu Volodymyra Rybaka, poslanca Gorlovskej mestskej rady, ktorý sa pokúsil vrátiť vlajku Ukrajiny na budovu Gorlovskej radnice.^{[10] [11]}

Deň po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky Girkin oznámil, že prijal funkciu veliteľa proruských separatistov Doneckej ľudovej republiky a oznámil zavedenie režimu tzv. protiteroristickej operácie. Zároveň vyzval Ruskú federáciu, aby „prijala opatrenia primerané situácii na ochranu obyvateľstva DĽR, vrátane možnosti vstupu kontingentu ‚mierových síl‘ spoza východnej hranice.“ Nepovedal nič o svojom pôvode, poprel prijímanie zbraní alebo munície z Ruska. Zároveň oznámil, že jeho milície neprepustia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých vzali ako rukojemníkov, dokiaľ ukrajinská vláda neprepustí zadržiavaných proruských aktivistov.^[12]

Najvyššia rada DĽR vymenovala 15. mája Girkina za šéfa Bezpečnostnej rady a ministra obrany DĽR.

Podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, „údajne 26. mája na príkaz Strelkova Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli „popravení“ v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“ Rozkaz, ktorý sa rozšíril a vyvesil uliciach v Sloviansku, sa odvolával na výnos Prezídia Najvyššej rady ZSSR z 22. júna 1941.

26. mája 2014 bol údajne podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, zverejnený Girkinov rozkaz, ktorý oznamoval, že dvaja velitelia ľudových milícií v Slaviansku boli na jeho rozkaz armády zastrelení. Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli popravení v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“^[13] Girkin bol neskôr v dôsledku úspešnej ukrajinskej ofenzívy nútený v noci zo 4. na 5. júla 2014 zo Slavianska utiecť. Najprv do Kramatorska, neskôr do Gorlovky a napokon do Donecka.

Viaceré zdroje citovali príspevok na sociálnej sieti VKontakte zo 17. júla 2014, z účtu pod Girkinovým menom, ktorý radostne oslavoval zostrelenie nepriateľského lietadla približne v rovnakom čase, ako sa zrútil Boeing 777 Malaysia Airlines na východnej Ukrajine v rovnakej oblasti pri ruských hraniciach. Príspevok odkazoval na to, ako boli vydané varovania, aby lietadlá nelietali vo vzdušnom priestore separatistov, a písal o zostrelení ukrajinského vojenského dopravného lietadla Antonov An-26.^[14] Tento príspevok bol neskôr v priebehu dňa odstránený a účet za ním tvrdil, že Girkin nemá na tejto sociálnej službe žiadny oficiálny účet. Girkin neskôr v roku 2020 v rozhovore s ukrajinským novinárom Gordonom prijal morálnu zodpovednosť za zostrelenie civilného lietadla.^[3]

19. júna 2019 Spoločný vyšetrovací tím pod vedením Holandska (ktorého obyvatelia tvorili najväčšiu časť obetí zostreleného malajzijského lietadla) vyšetrujúci zostrelenie MH17, oficiálne oznámil trestné konanie proti Girkinovi a trom ďalším mužom.^[15] Súdne konanie sa malo začať 9. marca 2020 pred okresným súdom v Haagu. Vyšetrovací tím uviedol, že požiada Rusko o vydanie podozrivých, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na ruskom území. 17. novembra 2022 holandský súd odsúdil v neprítomnosti Girkina, Dubinského a Charčenka na doživotie a vyplatenie 16 miliónov eur ako odškodného pre najbližších príbuzných obetí.^[16][17]

14. augusta 2014 bol Girkin odvolaný z funkcie veliteľa Doneckých pro ruských milícií. Girkin neskôr vinil zo svojho odvolania z rezignácie Vladislava Surkova^[18], dlhoročného prvého námestníka ruskej prezidentskej kancelárie, blízkeho Vladimirovi Putinovi a považovaného za Kremeľského ideológa. Podľa Stanislava Belkovského bola hlavným dôvodom odvolania Girkina z funkcie „ministra obrany“ množstvo pozornosti, ktoré vyvolalo zostrelenie MH17 a negatívny vplyv na kroky Ruska na Ukrajine, ktoré to vyvolalo.

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Ruská invázia na Ukrajinu

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa už od konca marca 2022 v Girkinových komentároch o situácii na Ukrajine na sociálnych sieťach objavili výzvy na aspoň čiastočnú mobilizáciu armády.^[19]

21. júla 2023 bol Girkin zatknutý ruskými úradmi pre jeho verejné výzvy na páchanie extrémizmu. Je zadržiavaný v Moskovskej väznici Lefortovo.^[20]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Igor Vsevolodovič Girkin

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Igor Girkin na anglickej Wikipédii a Стрелков, Игорь Иванович na ruskej Wikipédii.