Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Igor Slobodník
Veľvyslanec Slovenska v Dánsku
V úrade 9. august 2023 – 30. novembra 2024
Miroslav Wlachovský
Bývalý veľvyslanec Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku
V úrade 2017 – 2023
Marek Eštok Lenka Turaz (ad interim)
Bývalý Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a euróskych záležitostí
V úrade 1. máj 2015 – 22. marec 2016
Peter Burian
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Nemecku
V úrade 2010 – 2015
Ivan Korčok Peter Lizák
Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO
V úrade 2003 – 2008
Peter Burian František Kašický
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve
V úrade 1997 – 2000
Ján Vilikovský František Dlhopolček
Biografické údaje
Narodenie	23.10.196223. október 1962 (62 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Odkazy
	Igor Slobodník (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Igor Slobodník (* 23. október 1962, Bratislava) je slovenský prekladateľ, novinár a momentálne od 9. augusta 2023 veľvyslanec Slovenska v Dánsku. V druhej vláde Róberta Fica bol medzi 1. májom 2015 a 22. marcom 2016 štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.^[1][2]

Narodil sa v rodine Dušana Slobodníka a Viktórie Slobodníkovej. Je ženatý, má dvoch synov.

Roku 1985 vyštudoval rusistiku a anglistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.^[3] Pracoval ako redaktor a novinár v bratislavskej redakcii ČSTK a týždenníku Výber. V období rokov 1991 – 1992 bol šéfredaktorom časopisu Výber.

V diplomatických službách pôsobí od roku 1992, keď nastúpil ako radca zastupiteľského úradu v Kodani. Následne bol jeho vedúcim. V rokoch 1997 až 2000 bol veľvyslanec v Spojenom kráľovstve. V rokoch 2001 až 2003 pracoval ako generálny riaditeľ Ministerstva obrany. V rokoch 2003 – 2008 zastával funkciu veľvyslanca Slovenska pri NATO a v rokoch 2008 až 2010 bol generálnym riaditeľom sekcie politického riaditeľa Ministerstva zahraničných vecí.^[4] V roku 2009 sa mal stať nástupcom Jána Kubiša v ministerskom kresle.^[5] V rokoch 2010 až 2015 bol veľvyslancom Slovenska v Nemecku.^[4] Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a euróskych záležitostí sa stal k 1. máju 2015, nahradil odvolaného Petra Buriana.^[6] V rokoch 2016 až 2017 pracoval v kancelárii ministra zahraničných vecí.^[4]

K 1. augustu 2017 sa stal veľvyslancom vo Francúzsku.^[4] Jeho predchodcom bol v rokoch 2010 až 2017 Marek Eštok.^[7] Poverovacie listiny veľvyslanca odovzdal prezidentovi Macronovi 13. októbra 2017.^[8] Vo funkcii skončil roku 2023 a následne sa stal v auguste 2023 veľvyslancom Dánska.^[9]

Je autorom viacerých prekladov, najmä významných historiografických diel, ktoré súvisia s jeho študijným zameraním, najbližšie mu vychádza preklad štandardného diela popredného britského historika Orlanda Figesa pod názvom Ruská revolúcia : 1891 – 1991 (2015), spolu s bratom Martinom Slobodníkom (sinológom a tibetológom) preložil bestseller Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom (2013) od amerického historika Timothyho D. Snydera. Podieľal sa na preklade diela Alexandra Solženicyna Súostrovie Gulag: 1918 – 1956 (1991) a na jeho reedícii v modernej jazykovej úprave (2012).