Slovo imám (arab. إمام‎ – imám) má viacero významov:^{[1][2][3][4][5][6][7][8]}

• Vo všeobecnom význame je imám osoba alebo vec, ktorá je (morálnym) vzorom, vodcom, sprievodcom, návodom. V tomto zmysle sú imámmi napríklad aj prorok Mohamed, niektorí proroci pred ním (Adam, Abrahám a pod.), posvätné knihy rôznych náboženstiev (napr. Korán) a podobne. Pôvodne (aj v predislamskej ére) sa v tomto zmysle ako imán označoval vodca karavány (resp. tiav) alebo sprievodca cestujúcich.
• Imám je hlavný predstavený spoločenstva všetkých moslimov (t. j. hlavný predstavený moslimskej náboženskej obce - ummy), nástupca proroka Mohameda. O tom, kto je takto chápaným imámom, panujú v islame veľké spory. Podľa sunitov je imámom každý kalif a v neskoršom období za imámov niekedy uznávali akýchkoľvek panovníkov, pokiaľ neporušovali šaríu. Naproti tomu podľa šiitov sú imámmi len Alí ibn Abí Tálib (t. j. Mohamedov bratranec a zať), jeho synovia Hasan a Husajn a synovia tohto Husajna, pričom ale niektoré šiitské smery považujú za imámov aj ďalších potomkov Husajna; je však sporné, ktorí presne to sú, preto sa v závislosti od šiitského smeru udáva, že imámov je päť, sedem, dvanásť a podobne. Niektoré smery medzi takto chápaných imámov zaraďujú aj Al-Mahdího, ktorý existuje ako skrytý imám a prejaví sa v čase konca sveta.
• V sunitskom islame slovo imám znamená tiež predriekač dennej moslimskej modlitby (prípadne prednášač kázne - chutba) v mešite alebo na inom rituálne čistom mieste. Pôvodne historicky modlitbu predriekal kalif. Podrobnosti pozri v samostatnej kapitole nižšie.
• Imám je titul vynikajúcich moslimských (najmä sunitských) teológov a náboženských právnikov, napríklad titul zakladateľov štyroch sunitských právnych škôl (Ibn Hanbal, aš-Šáfi'í, Málik ibn Anas, Abú Hanífa).
• Imám bol titul niektorých islamských (sunitských i šiitských) panovníkov, najmä ak títo panovníci boli potomkami proroka Mohameda (a teda aj Alího ibn Abího Táliba - tzv. Alíovci). Titul imám mali napríklad Idrísovci v severozápadnej Afrike a (až do roku 1926) Zajdovci (zaiditi) v oblasti dnešného Jemenu.
• V sufizme je imám vodca k pravému poznaniu, a ide teda o ekvivalent výrazov pír či muršid (oba v podstate znamenajú duchovného vodcu).
• Imám sú dve väčšie korálky na subhe, t.j. na ruženci moslimov.

Imámom v tomto význame môže byť ktokoľvek, t. j. aj laik a aj žena. Zvyčajne je to laik, ktorý je zbehlý vo veciach viery a jeho funkcia je svojím spôsobom čestná. Imám môže mať aj iné, civilné zamestnanie. Imám teda nie je kňaz v kresťanskom zmysle.