O rovnomennej planétke pozri 1813 Imhotep.

Imhotep alebo Immutef alebo Ii-em-Hotep (doslova „ten, ktorý prichádza v mieri“ alebo „vítaný“) alebo starogr. Imúthés bol vezír / kancelár faraóna Necericheta (Džosera) z 3. dynastie starovekého Egypta, zároveň najvyšší kňaz boha Ré v One (starogr. Héliopolis) a k tomu prvý architekt a lekár, ktorého meno vstúpilo do dejín.

Úplný zoznam jeho titulov je: Strážca pečate^[1] kráľa Dolného Egypta, prvý po kráľovi Horného Egypta, správca veľkého paláca, dedičný pán^[2], najväčší z veľkňazov v Heliopolise, Imhotep, staviteľ, hlavný tesár, hlavný sochár a zhotoviteľ kamenných váz. Imhotep je jediný smrteľník zobrazený na podstavci sôch faraóna a jeden z mála prostých ľudí, ktorí po smrti dosiahli postavenie boha.

Stredisko jeho kultu bolo v Mennofere. Od Prvého prechodného obdobia bol Imhotep uctievaný aj ako básnik a filozof. Jeho výroky spomínali mnohé literárne diela neskorších čias. Znalosti o polohe Imhotepovej hrobky sa stratili už v staroveku. Do dnešných čias zostáva neznáma, napriek úsiliu o jej odhalenie. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že leží v Sakkáre.

Veľa z toho, čo sa o Imhotepovi „vie“, nie sú viac než dohady a báje. Egypťania mu prisudzovali veľa vynálezov. Ako jeden z úradníkov faraóna Džósera pravdepodobne navrhol Stupňovitú pyramídu, prvú stavbu tohto druhu, postavenú niekedy medzi rokmi 2630–2611 pred Kr. na pohrebisku v Sakkáre^[3]. Imhotep možno ako prvý použil v architektúre stĺpy a pripisuje sa mu aj vynález papyrusu, keďže bol jeho najstarším známym "držiteľom".

Imhotep (jjm-ḥtp) v hieroglyfoch

K výpočtu jeho zásluh patrí aj položenie základov egyptskej medicíny a autorstvo lekárskeho spisu, ktorý je prekvapivo vedecký, takzvaného Edwinovho-Smithovho papyrusu opisujúceho detailne anatomické pozorovania, lieky a liečbu. Dokument, ktorý sa nám zachoval, bol síce napísaný okolo roku 1700 pred Kr., ale môže byť len opisom o veľa tisícročí staršieho textu. Takéto pripisovanie autorstva je však špekulatívne^[4].

Za Imhotepovho otca sa považoval boh Ptah a za matku smrteľná žena menom Chredu-anch.

Odkaz

Dve tisícročia po svojej smrti bol Imhotep povýšený na boha. Stal sa patrónom lekárstva a liečenia, takže ho Gréci stotožnili s Asklépiom. Podľa encyklopédie Britannicy: „Dôkazy vyvodené z egyptských a gréckych zdrojov podporujú domnienku, že Imhotepova osoba bola od najstarších čias považovaná za významnú... Jeho povesť v priebehu storočí narástla, takže v helenizme boli jeho chrámy strediskami lekárskej náuky.“

Pre svoje označenie za „syna Ianovho“ bola za Imhotepovu matku niekedy považovaná Sechmet, ktorá bola často spájaná pre svoju ochrannú rolu v Hornom Egypte ako manželka s Ptahom. Pre svoju úlohu vynálezcu lekárstva sa o ňom tvrdilo, že on je ten, kto podopiera Nut, teda oblohu, pretože oddelenie Nut a Geba údajne bránilo prieniku chaosu do sveta. Pre túto rolu mu niekedy za matku bola prisudzovaná aj Nut. V umení býva zobrazovaný spolu s Hathor, Maat a Amenhotepom, synom Hapuovým, ďalším zbožšteným architektom.

Podľa Sira Williama Oslera je Imhotep skutočným Otcom medicíny, „prvá osobnosť lekára, ktorá vystupuje z hmly starobylých čias.“

Nápis pochádzajúci z čias Ptolemaiovcov spomína sedem rokov hladomoru za Imhotepovej doby. Podľa tohto záznamu mal faraón Džoser sen, v ktorom k nemu prehovoril boh Nílu. Imhotepovi sa pripisuje vyriešenie krízy, čo je zjavná paralela s biblickým príbehom o Jozefovi, ako mnohí podotkli^[5]. V poslednej dobe viedla táto podobnosť niektorých alternatívnych historikov k tomu, aby dokonca stotožnili Imhotepa s Jozefom a považovali údajné tisícročia, ktoré mali medzi nimi ležať, za chybu v datovaní^[6].

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imhotep