Imrich Oravecz

	Imrich Oravecz
	kresliar, portrétista, žánrista, maliar, krajinár
Narodenie	15. december 1894; Haniska, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	22. december 1971 (77 rokov); Rožňava, Československo
Profesia	maliar
	Biografický portál

Imrich Oravecz (* 15. december 1894, Haniska – † 22. december 1971, Rožňava) bol slovenský kresliar, portrétista, žánrista, maliar, krajinár. Pôsobil vo Veľkej Ide, Rožňave a v Košiciach.^[1]

Životopis

Imrich Oravecz (príp. Imrich Oravec, Imre Oravetz, Imre Oravecz, Emerich Oravecz) sa narodil v maloroľníckej rodine v Haniske pri Košiciach. Pracoval na rodinnom majetku, ale aj ako poľnohospodársky robotník. Po vypuknutí Prvej svetovej vojny sa v roku 1914 zapojil do bojov a vrátil sa predčasne ako invalid. V rokoch 1916 - 1917 absolvoval vyššiu strojnícku priemyslovku v Košiciach. V roku 1920 si všimol jeho schopnosti JUDr. Josef Polák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach a spolu s dr. Vladimírom Mutňanským, starostom mesta Košice, a županom Košickej veľžupy dr. Jánom Rumanom mu umožnili v roku 1921 - 1922 štúdium u maliara Ľudovíta Csordáka, a v rokoch 1922 - 1926 štúdium v súkromnej škole Eugéna Króna v Košiciach. Neskôr sa stal členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach a v roku 1939 - 1944 členom Sväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1942 sa zúčastnil študijnej cesty do Viedne. V rokoch 1946 - 1949 bol členom Spolku východoslovenských umelcov Svojina. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach a v roku 1967 sa presťahoval do Rožňavy.

Patrí k významným nasledovníkom maliarstva košickej moderny. Vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch 30-tych rokov však už predviedol pôvabný, insitný variant ľudového žánru, priamočiaro a neštylizovane predvádzajúci maliarov život, jeho bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí.^[2]

Imrich Oravecz pritom neprestal orať. Oral a maľoval. Maľoval a oral. Týmito slovami ho popisuje rodák z Hanisky a jeho súčasník Mons. Jozef Tóth, vo svojej publikácii v časopise Krok. Literatúra a umenie. Umelec s dvoma povolaniami a dvoma láskami: k farbám a k zemi. Veľký farebný lyrik a polyfonista. Láska k výtvarnému umeniu nezabila v ňom lásku k zemi, k mäkkej hrude, k rovinám pšenice a jačmeňa, ktoré sám kosil - nielen videl kosiť. Maľoval nielen rukami a štetcom, ale aj srdcom a dychom. Námetovo sa orientoval na krajiny takmer výlučne z okolia Veľkej Idy a ojedinele aj na Hanisku - svoje rodisko, ďalej na figurálne kompozície a krajiny oživené štafážou a pomocníkmi človeka - domácimi zvieratami. Jeho modelmi boli pracujúci roľníci a často Rómovia.^[3]

Výstavy

1924 - 1925 Košice - ako aj v ďalších rokoch pri skupinových výstavách
1932 Košice - spoločná výstava s Ľudovítom Feldom a Alžbetou Groszovou
1934, 1938 - 1942 Budapešť
1937 Bratislava - súborná výstava
1937 Gravenhage (Haag), Holandsko - výstava pratalentov s veľkým zahraničným ohlasom, najmä vo fínskej, švédskej holandskej a francúzskej tlači.
1970, 1995 Košice (galéria Júliusa Jákobyho) - súborné výstavy

Ocenenia

2017 - Cena obce Haniska „in memoriam“

Referencie

↑ Web umenia: Imrich Oravec . . Dostupné online.
↑ KRAJŇÁK, J.. DARTE A MALIARI „VÝCHODU“. N.Hrušov : DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o., 2012. S. 188.
↑ TÓTH, Jozef. Imrich Oravecz. KROK 1967/4. Literatúra a umenie (Východoslovenské vydavateľstvo), 1967, s. 28 - 30.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Web umenia: Imrich Oravec . . Dostupné online.

[2] KRAJŇÁK, J.. DARTE A MALIARI „VÝCHODU“. N.Hrušov : DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o., 2012. S. 188.

[3] TÓTH, Jozef. Imrich Oravecz. KROK 1967/4. Literatúra a umenie (Východoslovenské vydavateľstvo), 1967, s. 28 - 30.

[1]

[2]

[3]