A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Indira Priyadaršini Gándhiová (इन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी) | |
Indira Gandhi, významná indická politička | |
Narodenie | 19. november 1917 Allahabad, India |
---|---|
Úmrtie | 31. október 1984 (66 rokov) Naí Dillí, India |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Indira Gándhiová |
Indira Priyadaršini Gándhiová (इन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी) (* 19. november 1917 – † 31. október 1984) vykonávala funkciu ministerskej predsedníčky Indie od 19. januára 1966 do 24. marca 1977 a tiež od 14. januára 1980 po jej zavraždenie v roku 1984. Patrila medzi najvýznamnejších politických lídrov modernej indickej histórie.
Rodina
Narodila sa ako jediné dieťa indického predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa (na čele vlády v rokoch 1947 až 1964) a jeho manželky Kamaly. Rodičia ju volali Prijadaršini. Jej starý otec bol právnikom. Ich dom bol centrom politického diania, preto sa k politike dostala už ako 3 či 4 ročná. Jedným z častých návštevníkov otcovej rezidencie bol aj Maháthma Gándhí.
Študovala na univerzite v Pune a potom ju poslali do Shantiniketanu. Tu sa naučila viesť veľmi prísny a vysoko disciplinovaný život. Odtiaľ ju poslali študovať do Švajčiarska a potom do Anglicka na univerzitu v Oxforde, ale nikde nezískala vysokoškolský titul.
Po matkinej smrti v roku 1936 zastávala miesto hostiteľky v otcovom dome a cestovala s ním navštevovať dôležité politické osobnosti. V roku 1938 vstúpila do Indickej národnej strany, a onedlho potom sa vydala za novinára a politika Feroz Gándhiho, ktorému porodila dvoch synov (Sandžaja a Rádžíva), no neskôr s manželom nežila, pretože sa starala o domácnosť svojho otca. Jej manžel zomrel v roku 1960 a štyri roky po ňom (1964) aj jej otec. V roku 1976 pri havárii lietadla zahynul jej prvý syn Sandžaj a v roku 1991 sa stal obeťou atentátu jej druhý syn Rádžív.
Politika
Inšpirovaná svojimi rodičmi vyrastala, aby sa stala otcovým nástupcom. Jej cesta k moci a politike začala, keď mala 12 rokov. Počas britskej nadvlády, kedy bola prenasledovaná opozícia, sa stala členkou detskej skupiny, ktorá podporovala opozíciu, a jej hlavnou myšlienkou bolo oslobodenie Indie spod britskej nadvlády. Ako jej predsedníčka prednášala prejavy, kým ostatné deti práve varovali ľudí, ktorých mali prísť zatknúť. Svoju prácu brala veľmi vážne.
Krátko po svadbe bola s manželom poslaná do väzenia na základe obvinenia z podvratnej činnosti proti Britom. Jej prvé a jediné uväznenie trvalo 7 mesiacov (11. september 1942 - 13. máj 1943). Uväznení boli v centrálnej väznici v Allahabade. V roku 1947 našťastie India získala od Británie slobodu. V tom istom roku sa jej otec stal ministerským predsedom a bol ním až do svojej smrti v roku 1964.
V roku 1959 sa stala 4. ženou zvolenou za ministerku (bola ministerkou vo vláde Shri Lál Bahádur Šastrího, ktorý zasadol do kresla ministerského predsedu po smrti Néhrúa). Mnoho Indov bolo negramotných, takže rozhlas a televízia boli ich hlavným zdrojom informácií. Ako ministerka sa preto silne zasadzovala za výrobu lacných rádií. Okrem toho odštartovala program plánovaného rodičovstva, pričom zaviedla program dobrovoľnej sterilizácie. Toto jej rozhodnutie však kritizovali ako jej protivníci, tak aj jej vlastní ľudia.
Prvá vláda
Po Šastrího smrti v roku 1966 bola úspešne menovaná za ministerskú predsedníčku a v roku 1967 oficiálne jej strana vyhrala voľby, takže sa stala jednou z vôbec prvých žien, ktoré boli zvolené, aby viedli štát.
Jej prvé vládnutie viedlo k rozkolu. Jej frakcia, Nový Parlament, vyhrala voľby zdrvujúcim víťazstvom v rokoch 1971 a 1972. V zahraničných záležitostiach dosiahla úspechy, keď India porazila Pakistan (1971), čo viedlo k založeniu štátu Bangladéš. V júni 1975 odmietla rezignovať, keď vyšli najavo nelegálne praktiky, ktoré boli vykonávané počas jej kampane, a na radu svojho syna vyhlásila stanné právo. Opozícia bola uväznená a zaviedla sa cenzúra tlače. V novembri Najvyšší súd zamietol jej potrestanie.
Obmedzenie občianskych slobôd bolo síce v prospech indických občanov, no i napriek tomu bola v roku 1977 jej frakcia vo voľbách porazená a ona bola odvolaná zo svojej funkcie.
Druhá vláda
V roku 1980, keď sa stala opäť ministerskou predsedníčkou, v tom čase predsedníčkou vládnucej strany. V máji 1984 sa Sikhskí extrémisti opevnili v Zlatom chráme v Amritsare. Indira dlho váhala, či má proti nim zakročiť, no napokon poslala armádu a povstanie sa skončilo krvavými jatkami, vďaka čomu Sikhovia začali prahnúť po pomste. Len o niekoľko mesiacov neskôr, 31. októbra 1984 bola zastrelená dvomi sikhskými členmi jej ochranky. Atentátnici Beant Singh a Satwant Singh vystrelil 33 guliek do jej pŕs a brucha. Najskôr ju Beant Singh strelil revolverom kalibru 38 trikrát do brucha. Potom, keď spadla na zem, druhý atentátnik, Satwant Singh vyprázdnil do je tela plný zásobník (30 striel) svojho samopalu typu Sten. Napriek tomu nezomrela hneď, ale až po prevoze do nemocnice. Beant Singh bol zabitý okamžite po incidente počas prestrelky s ostatnými členmi ochranky a Satwant Singh sa vzdal. Neskôr bol odsúdený k smrti spolu s konšpirátorom Keharom Singhom, ktorý atentát zosnoval. Deň úmrtia Indiry Ghándiovej je v Indii sviatkom na jej počesť a pamiatku.
Indira Gándhiová patrila medzi najvýznamnejších politických lídrov modernej indickej histórie a svoj život zasvätila pokroku vo svojej krajine zmietanej obrovskými problémami a náročnými úlohami, ktoré sa snažila riešiť. Za jej vlády, v roku 1971, India vyslala svoj prvý satelit do vesmíru a v oblasti ekonomiky sa stala krajinou, ktorá mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík vo svete.
Jej syn Rádžív Ratna Gándhi zložil len pár hodín po jej smrti prísahu a uspel ako ministerský predseda.
Použité zdroje
- Budinský, Libor: Vraždy slávnych. Bratislava, Ikar 2005. s. 71 - 72
- Encyklopédia o I. Gándhiovej (anglicky)
- Stručný životopis I. Gándhiovej (anglicky)
- Indira Gándhiová (anglicky)
- Veľmi podrobný životopis I. Gándhiovej
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Indira Gándhiová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Ľuboš Hajdúch
Ľubomír Sabol
Štefan Senecký
Ženeva
1. apríl
1. august
1. jún
1. január
1. november
10. apríl
10. február
10. január
10. október
11. apríl
12. apríl
12. február
12. január
12. marec
13. február
13. január
14. január
14. máj
15. apríl
15. január
15. marec
17. apríl
17. február
17. jún
17. máj
18. apríl
18. máj
19. apríl
19. august
19. júl
19. jún
19. január
19. máj
19. marec
19. storočie
1975
1975 na Slovensku
1976
1977
1978
1979
1980
1980 v hudbe
1981
1982
1983
1984
1985
2. august
2. máj
20. február
20. storočie
21. apríl
21. február
21. január
21. máj
21. marec
21. storočie
22. apríl
22. február
22. jún
22. január
22. máj
22. marec
22. september
23. október
24. apríl
24. február
24. marec
25. apríl
25. január
25. máj
25. marec
26. jún
26. marec
26. september
27. apríl
27. január
27. máj
27. marec
28. apríl
28. marec
29. apríl
29. február
29. jún
29. január
29. máj
3. august
3. január
3. máj
3. marec
30. apríl
30. júl
30. január
30. máj
4. apríl
4. november
5. apríl
5. február
5. jún
5. január
5. marec
5. september
6. apríl
6. február
6. jún
6. január
6. marec
7. apríl
7. január
7. marec
70. roky 20. storočia
80. roky 20. storočia
9. február
90. roky 20. storočia
Adauto
Adela Banášová
Adolfo Pérez Esquivel
Akiko Morigamiová
Alberta Briantiová
Aleš Urbánek
Alejandro Valverde
Alexander Os
Alexandr Vladimirovič Riazancev
Anderson Gonçalves Pedro
Andrej Nedorost
Angela Williamsová
Angelos Charisteas
Artur Boruc
Atentát v Bologni
Baruj Benacerraf
Bologna
Bradley Wiggins
Brad Richards
Bryan Clay
Cable News Network
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christian Bäckman
Christian Olsson
Christina Aguilerová
Christina Ricci
Christina Ricciová
Czesław Miłosz
David Arroyo
David Kraus
Desaťročie
Dirk Kuyt
Doug Janik
Drew Fuller
Dušan Devečka
Erik Mongrain
Evie Dominikovicová
File Allocation Table
Fränk Schleck
François Beauchemin
Frederick Sanger
Fyzika
George Davis Snell
Gisele Bündchenová
Gotthardský cestný tunel
Gustáv Husák
Indira Gándhiová
Iránsko-iracká vojna
Island
Ivan Heimschild
Ivan Klasnić
Ján Kozák (1980)
Ján Tabaček
Jake Gyllenhaal
James Cronin
Jenson Button
Jiří Fischer
Jiří Welsch
Jimmy Carter
Johan Brunström
Johan Olsson
Jonathan Woodgate
Jozef Kopold
Juraj Dovičovič
Juraj Hrčka
Karol Križan
Kiahne
Klaus Kröll
Kultúra (spoločenské vedy)
Lake Placid
Lasse Kopitz
Laura Preponová
Lawrence Klein
Letné olympijské hry
Li Tching
Macaulay Culkin
Marat Michajlovič Safin
Marco Sullivan
Marek Kolba
Marit Bjørgenová
Marlene Weingärtnerová
Martín Vassallo Argüello
Martina Hingisová
Martin Cibák
Matúš Kostúr
Matic Osovnikar
Michaël Llodra
Michaela Paštiková
Mike Fisher
Milan Pavlovkin
Mníchov
Momentové magnitúdo
Moskva
Neapol
Oktoberfest
Olivier Patience
Patrick Staudacher
Paul Berg
Peter Cmorik
Prezident
Prezidentské voľby v USA
Ramzi Abid
Rastislav Staňa
Rijád
Rik De Voest
Robin Vik
Robyn Regehr
Ronaldinho
Ronald Reagan
Rudolf Huna
Ryan Day
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov
Santiago Ventura
Saudská Arábia
Sean Avery
SI
Simon Gagné
Slovensko
Solidarita (Poľsko)
Sovietsky zväz
Spartakiáda
Spojené štáty
Steven Gerrard
Storočie
Sybille Bammerová
T.I.
Taeke Taekema
Tanja Poutiainenová
Tiziano Ferro
Tomáš Harant
Tomáš Nádašdi
Tomáš Rolinek
USA
Val Logsdon Fitch
Vanuatu
Venus Williamsová
Vigdís Finnbogadóttir
Vincent Lecavalier
Vladimír Urban
Walter Gilbert
WHO
Wolfgang Loitzl
Xavi
Zimbabwe
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zoznam prezidentov Česko-Slovenska
Zuzana Ondrášková
Zvonko Taneski
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk