A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Internet Explorer | |
Logo | |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Thomas Reardon |
Vývojár | Microsoft |
Posledná stabilná verzia | |
Operačný systém | Windows (v minulosti: Mac OS X, Solaris, HP-UX) |
Lokalizácia | všetky svetové jazyky (vrátane slovenčiny) |
Stav vývoja | ukončený |
Typ softvéru | webový prehliadač |
Licencia | Proprietárny softvér |
Štandardy | HTML5, CSS3, WOFF, SVG, RSS, Atom, JPEG XR |
Ďalšie odkazy | |
Webová stránka | http://windows.microsoft.com/sk-sk/internet-explorer/download-ie |
Commons | Internet Explorer |
Pozri aj Informačný portál |
Internet Explorer, skrátene IE či MSIE, je proprietárny webový prehliadač od spoločnosti Microsoft, momentálne dostupný ako súčasť Microsoft Windows. Internet Explorer bol najpoužívanejším webovým prehliadačom, od roku 2004 stráca podiel na trhu. V apríli 2005 bol podiel IE okolo 85% (pozri kapitolu Prijatie na trhu).
Internet Explorer je integrovanou súčasťou posledných verzií operačného systému Microsoft Windows. Pre niektoré staršie verzie tohto operačného systému je IE dostupný ako oddelený bezplatný produkt. Dodával sa s verziami Microsoft Windows od Windows 95 OSR2. Posledná veľká aktualizácia IE je však dostupná iba pre Windows 7. Napriek pôvodnému zámeru uviesť Internet Explorer 7 na trh až pri príležitosti vydania nasledovnej verzie Windows (Windows Vista) ohlásil Microsoft, pravdepodobne ako odpoveď na tlak konkurencie, 27. júla 2005 Microsoft vydal verziu Internet Explorer 7 pre Windows XP SP2.
V minulosti Microsoft tiež vyvíjal Internet Explorer for Mac a verzie pre použitie s X Window Systemom na Solarise a HP-UX. Tieto verzie sa však už prestali aktívne vyvíjať.
História
Internet Explorer je odvodený od Spyglass Mosaic, raného komerčného web browsera. V roku 1995 bol Spyglass Mosaic licencovaný Microsoftom v dohode, pri ktorej Spyglass dostal štvrťročnú splátku plus percentá zo ziskov Microsoftu za hrubé príjmy za prehliadač. Hoci nesie podobné označenie ako NCSA Mosaic, ktorý bol prvým široko používaným prehliadačom, Spyglass Mosaic bol svojho času pomerne neznámy a nepoužíval žiaden zdrojový kód NCSA Mosaic.
Internet Explorer 3 bol prvou veľkou verziou s podporou CSS a vedel používať PICS systém pre metadáta o obsahu. Zlepšenia boli pri porovnaní s jeho konkurenciou Netscape Navigatorom výrazné. V tej dobe sa Microsoft aj Netscape snažili ustanoviť de facto štandardy predtým, ako štandardizačné teleso World Wide Web Consortium (W3C) prišlo s oficiálnymi.
Browser nezískal širokú užívateľskú základňu až do verzie 4, uvoľnenej v októbri 1997, a integrovanej s OS Windows 98. Táto integrácia však bola predmetom značnej kritiky. Pozri detaily v Spojené štáty vs. Microsoft. Verzia 5 uvoľnená v septembri 1998 podporovala obojsmerný text, ruby characters, XML a XSL.
Verzia 6 bola uvoľnená v októbri 2001 zároveň s Windows XP. Mala rozšírenia DHTML, inline rámce s obmedzeným obsahom a lepšiu podporu CSS level 1, DOM level 1 a SMIL 2.0. Engine MSXML bol aktualizovaný na verziu 3.0. Medzi ďalšie nové vlastnosti patrili Internet Explorer Administration Kit, Media bar, integrácia s MSN Messenger, zber chýb, automatická zmena veľkosti obrázkov, P3P a nový vzhľad a správanie v štýle Windows XP.
V online chate 7. mája 2003 Brian Countryman, manažér programu Internet Explorer, deklaroval, že pre Microsoft Windows sa Internet Explorer prestane distribuovať oddelene od operačného systému (verzia 6 bude poslednou samostatnou verziou). Bude však pokračovať ako súčasť evolúcie OS, kde aktualizácie IE budú súčasťou upgradeov OS.
Po dvoch rokoch však nastala zmena. 15. februára 2005 hlavný softvérový architekt Microsoftu Bill Gates ohlásil na RSA Conference 2005 v San Franciscu novú verziu prehliadača. Uvoľnenie novej beta verzie sa očakávalo v lete 2005. IE7 bude dostupný iba pre Windows XP a neskoršie, vrátane Windows XP Professional x64 Edition a Windows Server 2003 SP1. Nová verzia má chrániť používateľov od phishingu, ako aj škodlivého softvéru a bude smerovať k významnejšej podpore štandardov. Táto zmena bola ohlásená v čase prvého poklesu používania Internet Explorera (pozri kapitolu Prijatie na trhu). Aktualizovaná druhá betaverzia mala obsahovať vylepšenia v HTML 4.01 a CSS 2.0 a očakávala sa v štvrtom kvartáli 2005.
19. marca Microsoft vydal Internet Explorer 8. Priniesol zásadné inovácie ale Internet Explorer v rebríčkoch stále klesal a Microsoft sa rozhodol pristúpiť k vývoju IE razantnejšie. Vývoj Internet Explorer 9 sa začal pár týždňov po vydaní ôsmej verzie. IE9 úplne nové užívateľské prostredie, podporu pre všetky najnovšie štandardy, hardwarovú akceleráciu a nové JavaScriptové jadro "Chakra". Internet Explorer 9 bol vydaný 14.03.2011 a ohlasy boli veľmi pozitívne.
Spolu s vydaním Windowsu 8 vyšla nová verzia, Internet Explorer 10. Rovnako ako aj Windows 8, Internet Explorer 10 priniesol nové užívateľské prostredie optimalizované na dotyk, integrovaný Adobe Flash a vylepšený sandbox nazývaný Enhanced Proteced Mode. Internet Explorer 10 vyšiel 26.2.2013 aj na Windows 7, avšak bez nového užívateľského prostredia, integrovaného Flashu a s ďalšími obmedzeniami.
17.10.2013 bol vydaný Internet Explorer 11. Priniesol podporu pre WebGL, SPDY, prefetch a pred-načítanie stránok. Pre Windows 7 bol vydaný 7.11.2013 avšak zase s výraznými obmedzeniami.
Vlastnosti
Internet Explorer bol navrhnutý na prehliadanie najširšieho spektra webstránok a poskytovanie istých funkcií v rámci operačného systému, vrátane Windows Update. Počas obdobia najväčšej prosperity v historických vojnách browserov Internet Explorer nahradil Netscape podporou mnohých, v tej dobe progresívnych, schopností.
Komponentová architektúra
V Internet Exploreri sa široko používa Component Object Model (COM) technológia. Umožňuje tretím stranám pridávať funkcionalitu pomocou Browser Helper Objects (BHO) a umožňuje webstránkam ponúkať "rich content" pomocou ActiveX. Keďže tieto objekty majú rovnaké privilégiá ako samotný prehliadač, vytvára to bezpečnostné problémy. Tento problém adresoval Internet Explorer 6.0 Service Pack 2, ktorý obsahuje Manažér prídavných funkcií (Add-on Manager) na riadenie ActiveX komponentov a Browser Helper Objects.
Použiteľnosť a prístupnosť
Nakoľko je IE úzko integrovaný s operačným systémom, využíva prístupnostnú platformu, poskytovanú s Windows. Internet Explorer je tiež používateľským rozhraním pre FTP klienta s podobným ovládaním ako Windows Explorer.
Schopnosť blokovať vyskakovacie okná (nevyžiadané okná vytvorené pomocou JavaScriptu) bola pridaná v Internet Exploreri 6.0, Service Pack 2.
Funkcionalita záložkového prehliadania nebola natívne podporovaná, ale bolo možno ju dosiahnuť inštaláciou MSN toolbaru od Microsoftu do Internet Exploreru 6. Prehliadač začal natívne podporovať záložkové prehliadanie od verzie 7.0.
Bezpečnostná platforma
Internet Explorer používa bezpečnostnú platformu založenú na zónach, čo znamená, že sa stránky zoskupujú na základe istých podmienok. Umožňuje obmedzenie širokých oblastí funkcionality a tiež špecifických funkcií. Záplaty a aktualizácie sa pravidelne uvoľňujú a sprístupňujú pomocou webstránky Windows Update website. Hoci sú bezpečnostné záplaty naďalej uvoľňované pre viacero platforiem, najnovšie aktualizácie, pridávajúce funkcionalitu a bezpečnostné vylepšenia, boli uvoľnené len pre Windows XP.
V júni 2005 vydala firma Secunia správu o 20 „nezaplátaných“ dierach v Internet Exploreri.[1] Všetky diery sú stále „nezaplátané“ v skorších verziách Windows, keďže mnohé z nich boli opravené iba vo Windows XP Service Pack 2.
Iným zdrojom informácií o bezpečnosti je SecurityFocus, ktorý ohlasoval 39 nezaplátaných dier v Internet Exploreri 6 na Microsoft Windows XP SP2[2] a 146 nezaplátaných dier v Internet Exploreri 6 na Microsoft Windows 2000 SP4.[2]
Vo verzii 7 Microsoft pridal filter "phishing" stránok a izolovanie prehliadača od systému - Proteced Mode. Internet Explorer tak pokročil o veľký krok v bezpečnosti a stal sa prvým prehliadačom so sandboxom.
Podpora štandardov
Internet Explorer 6 takmer plne podporuje HTML 4.01, CSS Level 1, XML 1.0 a DOM Level 1 s malými implementačnými medzerami. Čiastočne podporuje CSS Level 2 a DOM Level 2 s istými implementačnými medzerami a problémami dodržiavania štandardov. Podporuje XHTML 1.0 do tej miery, že dodržiava návod na kompatibilitu HTML 4.01. Internet Explorer používa DOCTYPE sniffing, aby zvolil medzi "quirks mode" (vykresľuje podobne ako staršie verzie MSIE) a režimom podpory štandardov (vykresľuje prísne podľa špecifikácií W3C) pre vykresľovanie HTML a CSS. Plne podporuje XSLT 1.0 alebo Working Draft of XSL z decembra 1998, v závislosti od dostupnej verzie MSXML (dynamicky linkovaná knižnica). Poskytuje tiež vlastný dialekt ECMAScriptu zvaný JScript.
Internet Explorer 6 podporuje množstvo grafických súborových formátov, vrátane GIF, JPEG a PNG. Dlho očakávaná podpora alpha channel v PNG bola pridaná vo verzii 7.0 beta 1.
Internet Explorer 9 priniesol podporu pre HTML5 video a audio, Canvas a CSS3.
Proprietárne rozšírenia
Internet Explorer zaviedol množstvo proprietárnych rozšírení do množstva štandardov vrátane HTML, CSS a DOM. To spôsobilo, že množstvo webstránok je možné správne zobrazovať iba s jeho použitím. Kým Netscape Navigator (nie moderné verzie Netscape) bol tiež zodpovedný za masívne proprietárne rozšírenie základných webových štandardov, cynici Microsoftu sa na to pozerajú ako na inštanciu politiky "embrace, extend and extinguish" (EEE; "pojmi, rozšír a vykoreň"), spôsobu vyradenia konkurencie z trhu tým, že ju prinútia používať proprietárnu technológiu, ktorú Microsoft ovláda, čo vyústi do "vendor lock-in" (stavu, kedy sa používajú iba produkty jedného dodávateľa).
Kritika
Internet Explorer je predmetom množstva kritiky. Veľa z nej sa týka obáv o bezpečnosť: O významnej časti internetom sa šíriaceho spamu, spyware, adware a počítačových vírusov je známe, že je čiastočne spôsobená zneužiteľnými dierami a bezpečnostnými nedostatkami v architektúre IE. Ďalej, významné množstvo používateľov a bezpečnostných expertov vníma, že Microsoft sa nedostatočne snažil opraviť zneužiteľné diery včas a efektívne. Väčšina bezpečnostných nedostatkov sú v najnovšej verzii Internetu Explorera vyriešené.
Iná kritika, väčšinou od technicky zdatných používateľov a vývojárov webstránok a na browseri založených softvérových aplikácií, sa týka podpory otvorených štandardov. Internet Explorer do istej miery podporuje množstvo štandardizovaných technológií, ale má implementačné medzery a zlyhania podpory - niektoré významné, niektoré nie - ktoré viedli ku kritike od zvyšujúceho sa počtu vývojárov. Tento nárast je do veľkej miery pripísateľný faktu, že sa začínajú široko používať konkurenčné prehliadače, ktoré ponúkajú relatívne úplné, štandardy dodržiavajúce implementácie. Rozšírenosť IE, napriek jeho vnímanej podradnosti v tejto oblasti, frustruje vývojárov, ktorí chcú písať kód fungujúci nezávisle od prehliadača.
Prijatie na trhu
Miera prijatia IE sa zdá byť úzko spätá s mierou prijatia Microsoft Windows, keďže je to predinštalovaný prehliadač, ktorý prichádza s Windows. Od integrácie IE 4.0 s Windows 98 v roku 1998 sa jeho prijatie výrazne zrýchlilo: z 57,6% v roku 1998 na 86,08% v roku 2000. Často sa mu pripisuje, že priniesol World Wide Web nováčikom. Tento jav však bol nedávno nazvaný „monokultúrou Microsoftu“, analogicky k problémom spätým s nedostatočnou biodiverzitou v ekosystéme. V roku 2002 Internet Explorer takmer kompletne nahradil svojho hlavného rivala Netscape a ovládol trh.
Po boji a výhre vo vojne browserov na konci 90-tych rokov sa začal podiel IE zmenšovať. Po dosiahnutí vrcholu okolo 95,4% v roku 2002 nastal plynulý pokles. Štatistiky ukazujú, že v súčasnosti najvýznamnejšiu konkurenciu tvoria open source prehliadače založené na jadre Gecko, obzvlášť Mozilla Firefox.
Napriek tomu Internet Explorer zostal dominantným webovým prehliadačom. Rýchlosť ústupu bola v porovnaní s Netscape pomalá. Rozličné organizácie ohlasujú rozličný podiel na trhu v závislosti od ich prístupov a vzoriek: spoločnosť na analýzu webu WebSideStory ohlasovala, že IE mal na trhu v USA 88,46% podiel (23. september 2005); OneStat ohlásila, že IE mal globálny trhový podiel 86,63% (27. apríl 2005); NetApplications ohlásila, že IE mal trhový podiel 86,87% (september 2005); a Janco Associates, Inc. ohlásila, že IE mal trhový podiel 85,07% (14. júl 2005).
Priemyselné prijatie
ActiveX používa množstvo verejných webstránok a webových aplikácií vrátane eBay. Podobne BHOs používajú mnohé vyhľadávače a tretie strany na pridanie prístupu k svojim službám; napríklad panel nástrojov vyhľadávača Google. Použitie COM umožňuje v aplikácii použiť funkcie vyhľadávača. Preto množstvo doplnkov a aplikácií ako RealPlayer (prehrávač multimédií) používa modul IE pre prehiadanie webu v rámci aplikácie.
"Samostatný" Internet Explorer
Hoci nie je oficiálne možné používať viaceré verzie Internet Explorera na jednom počítači zároveň, niektorí hackeri (Joe Maddalone, Ryan Parman, et al) úspešne separovali niekoľko jeho verzií, čím vytvorili samostatné aplikácie. Boli označené ako „standalone“ IEs a jednalo sa o verzie 3.0 až 5.5 SP2.[3]
Odinštalovanie
Myšlienka odinštalovania Internet Explorera zo systému Windows bola prvýkrát navrhnutá počas protimonopolného súdneho prípadu. Kritici cítili, že by mali mať právo slobodne odinštalovať Internet Explorer rovnako ako akýkoľvek iný aplikačný software.
Jedným z argumentov Microsoftu počas súdu bolo, že odinštalovanie Internet Explorera z Windows môže spôsobiť nestabilitu systému. Aspoň jeden z komentátorov podporuje tento argument a poznamenáva, že odstránenie Internet Explorera tiež zneprístupní Windows Update, čo zanechá používateľa bez dôležitých bezpečnostných aktualizácií operačného systému. Austrálsky počítačový výskumník Shane Brooks však neskôr demonštroval, že Windows 98 môže v podstate bežať s odstránenými súbormi IE. Brooks pokračoval a vyvinul softvér, ktorý zmení Windows tak, že odstráni „neželané komponenty“. Takýto systém bol neskôr známy ako 98lite/XPLite. Microsoft tvrdil, že software neodstránil všetky komponenty Internet Explorera, pretože za sebou zanechal mnohé DLL súbory.
Poznámky pod čiarou
- ↑ Memoirs From the Browser Wars
- ↑ Microsoft to abandon standalone IE
- ↑ Gates Highlights Progress on Security, Outlines Next Steps for Continued Innovation
- ↑ IE7 Platforms and Outlook Express
- ↑ U.S. v. Microsoft: Court's Findings of Fact
Referencie
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b . Dostupné online.
- ↑ Multiple IEs In Windows Web Design . . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Internet Explorer
Externé odkazy
- Internet Explorer Home
- IEBlog -- The weblog of the Internet Explorer team
- Channel9 Wiki: InternetExplorer -- The wiki for Internet Explorer
- Internet Explorer Community -- The official Microsoft Internet Explorer Community
- Changes in Internet Explorer for Windows Server 2003 -- A chat transcript with Brian Countryman (Internet Explorer Program Manager) and Rob Franco (Internet Explorer Program Manager) for Microsoft TechNet
- How to Uninstall Internet Explorer 6 -- A Microsoft support article for pre-XP versions of Windows
- Better Browsing with Service Pack 2 -- Some benefits of SP2 with Internet Explorer
- Secunia Vulnerability Report for Microsoft Internet Explorer 6.x
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy
Česká verze Wikipedie
Česká Wikipedie
České vysoké učení technické v Praze
Československá armáda
Československá národní rada
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Šablona:Citation
Šablona:Cite web
1. duben
1. květen
1. září
10. duben
10. prosinec
11. duben
12. duben
12. květen
13. červen
13. duben
14. duben
14. srpen
1488
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1523
1555
1584
1585
16. duben
16. leden
1619
1651
1652
1661
1671
1673
1674
1677
17. březen
17. duben
1706
1711
1717
1719
1729
1730
1735
1742
1752
1757
1763
1767
1774
1776
1782
1783
1784
1785
1790
1796
18. únor
18. duben
18. leden
1805
1811
1814
1816
1818
1822
1828
1829
1837
1838
1849
1852
1855
1862
1864
1868
1870
1871
1876
1878
1880
1882
1885
1886
1891
1892
1893
1895
19. duben
19. listopad
1900
1904
1906
1907
1910
1912
1913
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1924
1926
1929
1930
1933
1935
1936
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1965
1973
1976
1977
1985
1987
1989
1990
1992
1995
2. červen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2012
2015
2017
2019
2020
2023
21. červen
21. červenec
21. březen
22. duben
23. duben
24. březen
24. duben
24. listopad
24. prosinec
25. duben
25. prosinec
26. duben
27. duben
28. duben
29. únor
29. březen
29. duben
29. srpen
3. únor
3. duben
30. duben
31. červenec
31. březen
31. prosinec
4. říjen
4. duben
4. květen
43 př. n. l.
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
6. duben
7. duben
753 př. n. l.
8. duben
8. listopad
9. říjen
9. duben
9. září
Aš
ActiveX
Alžběta II.
Alžběta Vilemína Württemberská
Alexandra
Alt attribute
Amálie Vilemína Brunšvicko-Lüneburská
Andie MacDowell
Anthony Quinn
Antonín Kammel
Antonín Novák (houslista)
API
Apple
Apple II
Armáda Spojených států amerických
Article element
Autoritní kontrola
Azovstal
Bedřich Beneš Buchlovan
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
BiggestWiki
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Liberce
Bitva u Mutiny
Bitva u Puebly
Blink element
Bořivoj Lůžek
Bob Hurikán
Bologna
Bracket#Angle brackets
Brasília
Brazílie
Britská armáda
Browser engine
Browser Object Model
Bzenecká lípa
Cache (computing)
CamelCase
Canvas element
Cascading Style Sheets
Character encodings in HTML
Charles-Joseph de Flahaut
Charles Darwin
Charlotte Brontëová
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Comparison of browser engines
Comparison of document markup languages
Comparison of stylesheet languages
CSS
CSS#Sources
CSS animations
CSS box model
CSS Flexible Box Layout
CSS grid layout
CSS image replacement
CSS Zen Garden
Diff
Digital container format
Div and span
Document file format
Document Object Model
Document Style Semantics and Specification Language
DokuWiki
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Duben
Dynamic HTML
Dynastie Jižní Ming
Edita Štaubertová
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyclopædia Britannica
Encyklopedie
Encyklopedie Navajo
Evoluce
Fantasy
Fault-tolerant system
Ferdinand Peroutka
Fieldset
File:HTML5 logo and wordmark.svg
File:Question book-new.svg
File:Wikibooks-logo.svg
Filename extension
Filmová promítačka
First-person shooter
Font family (HTML)
Formatting Output Specification Instance
Frame (World Wide Web)
François Athanase de Charette de la Contrie
Francie
Francouzská armáda
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Ferdinand Šamberk
František Suchý Pražský
Fredrik Bajer
Friedrich Fröbel
Gemeinsame Normdatei
Georg Joseph Kamel
Glen Hansard
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Hannibal Goodwin
Havajština
Help:HTML in wikitext
Help:Maintenance template removal
Help:Referencing for beginners
Hippolyte Taine
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holy grail (web design)
Honolulu
Hospodářský růst
HTML
HTML5
HTML5 audio
HTML5 video
HTML attribute
HTML editor
HTML element
HTML element#Images and objects
HTML elements
HTM (disambiguation)
Humphry Repton
Hyperlink
Hypertext
HyperText Markup Language
Iggy Pop
Ignacio Zaragoza
Ignatius Krahl
Ingenuity
International Standard Book Number
Internetová diskuse
Internetový bot
Internet Explorer
IP adresa
Isaac Asimov
Itálie
Ivan Petrovič Kulibin
Janez Janša
Jan Štrobl
Jan Kostrhun
Jan Pavel II.
Jan van Riebeeck
Jarmila Stojčevská
Jaroslav Hýbl
Jaroslav Hutka
Jaroslav Kvapil (skladatel)
JavaScript
JavaScript Style Sheets
Jean-Baptiste Biot
Jiří Čepelák
Jiří Hrubeš
Jiřina Šedinová
Johann Christian Ferdinand Höfer
John Law
Josef I. Habsburský
Joseph Vaz
Jozef Herda
Judita Čeřovská
Kaligrafie
Kapské Město
Karel Balling (chemik)
Karel Pippich
Karlštejn
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Kuo-c’-ťien
Květen
Ladislav Koubek
Ladislav Pavelka
Language code
Lee de Forest
Leopold Antonín Podstatský
Less (stylesheet language)
Less (style sheet language)
Library of Congress Control Number
Lidé a země
Listopad
List of style sheet languages
List of XML and HTML character entity references
Lodovico Carracci
Louis-Auguste Bisson
Lynx (browser)
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marcus Antonius
Maria Anna Sala
Mariupol
Markup (computer programming)
Markup language
Marquee element
Meda Mládková
MediaWiki
Media type
Metapedie
Meta element
Mezinárodní měnový fond
Michel Rolle
Miloš Zeman
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Mozilla Firefox
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Návrhový vzor
Nadace Wikimedia
Nanking
Necyklopedie
Nikola Buranská
Norbert Frýd
Nosticovo divadlo
Nupedia
Odbory
Olbram Zoubek
Open file format
Opera (web browser)
Osecký klášter
Otevřený software
Oxford English Dictionary
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Partyzán
Paul Karrer
Pavel Zářecký
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petr Nečas
Petr Pokorný (teolog)
Petr Rak
Plnotext
Plugin
Podněstří
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
PostCSS
Praha
Pravda (noviny)
Prezident
Programovací jazyk
Q171#identifiers
Q171#identifiers|Editovat na Wikidatech
Qt (software)
Quirks mode
Radim Uzel
Refreshable Braille display
Responsive web design
Rio de Janeiro
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Saudek
Robert Smith (hudebník)
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Safari (web browser)
Sass (stylesheet language)
Sass (style sheet language)
Scripting language
Sedmiletá válka
Semantics
Semantic Web
Separation of concerns
Separation of content and presentation
Seznam českých wiki encyklopedií
Slávka Budínová
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMIL Timesheets
Sociální software
Software
Software release life cycle
Soubor:Andie MacDowell Cannes.jpg
Soubor:Anthony Quinn signed.JPG
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:GlenHansard.jpg
Soubor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg
Soubor:Hutka.simecek.jpg
Soubor:IggyChesterRocks.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Olbram-Zoubek.jpg
Soubor:Paul Karrer.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Queen Elizabeth II March 2015.jpg
Soubor:Robert Smith of The Cure live in Singapore 1 August 2007.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-201-71499-X
Speciální:Zdroje knih/2-9520514-4-5
Speciální:Zdroje knih/9781448855575
Spojené státy americké
Standard Generalized Markup Language
Strojový překlad
Structured document
Stuttgart
Style sheet (desktop publishing)
Style sheet (web development)
Style sheet language
Stylish
Stylus (browser extension)
Stylus (stylesheet language)
Stylus (style sheet language)
Světová ekonomika
Třída T 47
Tableless web design
Template:CSS
Template:HTML
Template:Stylesheet languages
Template talk:CSS
Template talk:HTML
Template talk:Stylesheet languages
Teroristické útoky na Srí Lance 21. dubna 2019
Theodor Kašpárek
Tiskař
Turecko
TWiki
Type code
Ukrajina
Ulrich von Hutten
Unicode and HTML
Uniform Type Identifier
UseModWiki
User agent
User interface style sheet language
Václav Cigler
Vídeň
Věra Nerušilová
V-2
Vannevar Bush
Vichistická Francie
Viktor Janiš
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vladimír Hulpach
Vlasta Prachatická
Vojtěch Říhovský
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
W3C Markup Validation Service
Ward Cunningham
Web3D
WebCL
WebGL
WebGPU
Webový prohlížeč
Webpage
WebXR
Web browser
Web colors
Web content
Web design
Web page
Web server
Web storage
WHATWG
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedia:Verifiability
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
WikiSkripta
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki (rozcestník)
Wiki Wiki Shuttle
Wolfenstein 3D
World Wide Web
World Wide Web Consortium
WYSIWYG
XHTML
XHTML Basic
XHTML Mobile Profile
XSL
XSLT
Zdeněk Fiala
Značkovací jazyk
Zvukový film
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk