Ivan Alexander alebo Ján Alexander (po bulharsky Иван Александър – † 17. február 1371) bol v rokoch 1331/1332 až 1371 bulharský cár.

Lovečského despotu vyhlásili za panovníka v roku 1331, potom ako bol z krajiny vyhnaný cár Ivan Stefan.

Prvé desaťročie vlády cára Ivana Alexandra, pokrvného príbuzného svojho predchodcu cára Ivana Šišmana sa nieslo v znamení bojov proti Byzantskej ríši. Dobyl niekoľko pevností v Trácku a Rodopách. V lete roku 1332 bulharská armáda vyhrala bitku pri meste Rusokastro (na juhu krajiny) a byzantský panovník Vasilev bol prinútený podpísať mierovú zmluvu.

Vzťahy medzi Byzanciou a Bulharskom neboli dobré a Bulharsko sa zamiešalo do občianskej vojny v Byzancii v rokoch 1341–1347. Aj vzťahy so Srbskom sa zhoršili.

Cár Ivan Alexander za svojej vlády takmer stratil územie Dobrudžského regiónu, keď si neudržal podporu miestnej šľachty a despoti na juhozápade krajiny bojovali medzi sebou. Opakované bitky s Byzantíncami vyprázdňovali štátnu pokladnicu a ničili ekonomiku krajiny. V tom čase sa vo Vidine sa konala korunovácia. Ivan Sracimir, prvorodený syn Ivana Alexandra, bol korunovaný za cára.

Tento stav využila Osmanská ríša a začala expanziu na Balkán. V roku 1352 dobyli pevnosť Cimpe a obsadzovali juhovýchodnú časť krajiny. Cár Ivan Alexander bol proti týmto nájazdom úplne bezmocný a nebol schopný postaviť proti Turkom vhodnú armádu.

O dva roky neskôr Turci pokračovali v postupe. V bojoch padol druhý syn Ivana Alexandra, Michail Asen. Od roku 1354 boli boje medzi Bulharmi a Turkami častejšie. Cár sa beznádejne snažil odvrátiť nebezpečenstvo diplomaciou a vstupom do krátkodobých zväzov so susednými krajinami.

V roku 1355 sa syn byzantského panovníka Andronik V. Paleolog oženil s dcérou cára Ivana Alexandra – Keracou. V zápisnici zo svadby čítame: „Táto svadba bude výhodná pre kresťanov: Bulharov a Byzantíncov a nešťastím pre Turkov: pohanov.“ Zväz medzi týmito dvoma kresťanskými štátmi však nebol taký silný, aby odvrátil vojská sultána Murada.

V roku 1364 Turci napadli Byzantskú ríšu. Tá ich nátlak nevydržala a utrpela porážku. Teraz Turkom stálo v ceste do strednej Európy už iba Bulharsko. Bulharský cár nemohol proti dobre vyzbrojenej osmanskej armáde postaviť žiadnu armádu a panovníci zo susedných kresťanských krajín cárovi odmietli pomoc, takže Murad obsadil takmer celú oblasť Trácka.

Mierová zmluva, ktorú cár podpísal iba spomalila turecký postup. Ivan Alexander sa ešte snažil spolu s Byzantíncami bojovať a získať späť pevnosti pri Čiernom mori.

Neskôr bola krajina napadnutá aj z druhej strany – uhorský kráľ obsadil oblasť severozápadného Bulharska. V tejto situácii cára Ivana Alexandra na začiatku roku 1371 umrel.

Cár Ivan Alexander dal postaviť viaceré kostoly a kláštory, vrátane vzdelávacieho centra vo Velikom Tărnove. Z tohto obdobia sa zachovali rukopisy Londýnske evanjelium a Vatikánsky prepis kroniky kláštorov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Alexander