Ivan Alexandrovič Gončarov
ruský spisovateľ
Narodenie	18. jún 1812 Ulianovsk, Rusko
Úmrtie	27. september 1891 (79 rokov) Petrohrad, Rusko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Ivan Alexandrovič Gončarov (plné texty diel autora)
Commons	Ivan Alexandrovič Gončarov
Biografický portál

Ivan Alexandrovič Gončarov (rus. Иван Александрович Гончаров; * 18. jún 1812, Ulianovsk, Rusko – † 27. september 1891, Petrohrad, Rusko) bol ruský spisovateľ.

Život a dielo

Gončarov sa narodil v bohatej kupeckej rodine v Simbirsku, dnešný Ulianovsk. Dostal kvalitné domáce vzdelanie, ako to vtedy bolo v zámožných rodinách bežné. Rodina si želala, aby mladý Gončarov pokračoval v otcových šľapajach obchodníka. Gončarov začal študovať na ekonomickej škole, avšak po dvoch rokoch prešiel na filozofickú fakultu Moskovskej univerzity. Po skončení štúdia začal pracovať ako úradník v Petrohrade na ministerstve financií a po vyše tridsaťročnej službe odišiel do výslužby.

Začínal najprv prekladmi z francúzskeho jazyka, potom sa začal venovať vlastnej tvorbe - črtám, poviedkam a románom. Po nedokončenom románe Starci z roku 1843 napísal prvý spoločensko-psychologický román v ruskej literatúre Všedný príbeh, ktorý mal veľký úspech. Už z tohto diela bolo jasné, že Gončarovovi romantizmus je cudzí a je autorom najmä realistickým a racionálnym. Zaujímala ho všednosť a každodennosť, ktorú žil. Nekarikoval ju však ako Gogoľ a neoslavoval ju ako Puškin, svojim čitateľom ponúkal dokonale odpozorovanú každodennosť ich životov.

Počas rokov 1852-1855 absolvoval plavbu okolo sveta – navštívil Anglicko, Afriku, Japonsko a cez Sibír sa vrátil späť do Ruska. Cestou sa zaoberá dielo Fregata Pallada. U nás ju vydalo Nakladateľstvo Vyšehrad roku 1951.

Po návrate z ciest napísal svoje vrcholné dielo - Oblomov, štvordielny spoločenský román z obdobia, keď v Rusku dožíval patriarchálny spôsob života a šľachtici a statkári boli nútení zmeniť svoju filozofiu života. Jedným z nich je aj Ilia Iľjič Oblomov a obyvatelia dediny Oblomovka. Postava Oblomova je často prirovnávaná k Hamletovi, ktorý na známu otázku: „Byť či nebyť?“ odpovedá slovami: „Nebyť.“ Oblomov je ďalšou modifikovanou postavou „zbytočného človeka“, ktorý sa v ruskej literatúre objavuje často v 19. storočí - Puškinov Eugen Onegin, Turgenevov Rodin, Čechovov Ivanov a ďalší.

V roku 1867 Gončarov odišiel do dôchodku a vydal svoj posledný román Úšust, v ktorom zobrazuje rozklad starého spôsobu života.

Bol zamilovaný do Jelizavety Tolstej, ona sa však vydala za iného. Gončarov sa nikdy neoženil. Zomrel 27. septembra 1891 v Petrohrade.

Výberová bibliografia

• 1847: Všedný príbeh (Обыкновенная история)
• 1859: Oblomov (Обломов)
• 1569: Úšust (Обрыв)

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ivan Alexandrovič Gončarov
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Alexandrovič Gončarov

Externé odkazy

• Project Gutenberg (po anglicky)
• Životopis v slovenčine