svätý Ivo Helóry
svätec Katolíckej cirkvi, patrón právnikov
Rogier van der Weyden, Ivo Hélory z Kermartinu, olejomaľba, okolo 1450, National Gallery, London, UK[1]
Biografické údaje
Narodenie	17. október 1253 Le Minihy-Tréguier, Bretónsko
Úmrtie	19. máj 1303 (49 rokov) Kermartin, Bretónsko
Uctievanie
Svätorečenie	1347 Klement VI.
Atribúty	talár, baret, kniha
Patronát	právnici, siroty, chudobní
Cirkev	Katolícka cirkev
Sviatok	19. máj
Odkazy
	Ivo Helóry (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Svätý Ivo Helóry (* 17. október 1253, Le Minihy-Tréguier, Bretónsko – †19. máj 1303, Kermartin, Bretónsko) bol bretónsky právnik a kňaz. Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok pripadá na 19. mája^[2]. Je patrónom právnikov (zvlášť advokátov, no aj sudcov a notárov), sirôt a chudobných.^[1] Býva nazývaný „advokátom chudobných“^[1].

• slov. Ivo Helóry z Kermartinu^[1]:23; Ivo Helóry^[1]:25
• Ivo z Bretónska^[1]:25
• franc. Yves Hélory de Kermartin alebo Yves Hélory^[3]
• lat. Ivo alebo Yvo^[2][1]:25

Narodil sa do šľachtickej rodiny^[1], na zámku Le Minihy pri Tréguier, ako syn Helóryho, pána z Kermartinu a Azy.^[2] Vychovávaný bol svojou matkou a Jánom z Kerhozu.^[3] Ako štrnásťročný odišiel študovať teológiu a filozofiu do Paríža, možno na školu svätého Bonaventúru^[3]. V roku 1277 začal navštevovať hodiny civilného práva na Orleánskej univerzite, kde bol jeho vyučujúcim Peter de la Chapelle^[1]. Mal vynikať vážnosťou, zbožnosťou a dobročinnosťou.^[3] Hovoril po latinsky, grécky a bretónsky.^[4] Po štúdiách začal vykonávať právnu prax na cirkevnom súde, pričom bol veľkým zástancom chudobných a utláčaných.^[1][3]

Z podnetu tréguierského biskupa sa stal v roku 1284 kňazom a pôsobil v menších bretónskych farnostiach. V tomto období bol tiež cirkevným sudcom.^[1]

Ku koncu života žil na rodinnom zámku, kde opäť poskytoval právne rady chudobným.^[1]

V umení býva zobrazovaný v talári a právnickom barete. V rukách zvykne držať listiny alebo knihu.^[3] Pri nohách mu často stoja jeho chudobní klienti: deti a ženy^[1] alebo alegória Spravodlivosti^[4]. Niekedy býva zobrazovaný aj ako kňaz s kalichom^[4] či v rámci súsošia boháča a chudobného.^[3]

Jeho súsošie sa nachádza na Karlovom moste v Prahe. Pôvodné súsošie vytvoril v roku 1711 rakúsky sochár Matyáš Bernard Braun, no dnes je vystavená replika z roku 1908, ktorú vytvoril František Hergesel. Svätca sprevádza socha starca, vdovy, dieťaťa a socha Spravodlivosti, ktorá má zaviazané oči.^[5]

Ivova socha sa nachádza na žezle historickej Právnickej fakulty historickej Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré je dnes súčasťou zbierok Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.^[6]

Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Kanonizovaný bol 19. mája^[3] v roku 1347 pápežom Klementom VI. na návrh bretónskych biskupov a francúzskeho kráľa. Jeho kult je rozšírený najmä vo Francúzsku. V jeho rodisku sa konávajú v deň výročia jeho úmrtia každý rok púte. Najmä vo Francúzsku ale aj inde vo svete (Taliansko, Brazília) po ňom bývajú pomenované právnické bratstvá, ktoré poskytujú právnu pomoc chudobným.^[1]

Je patrónom právnikov (advokátov, sudcov, notárov), sirôt, chudobných^[1], sústružníkov, farárov, súdnych procesov^[4], Bretónska a viacerých právnických fakúlt (napríklad Právnickej fakulty Karlovej univerzity).^[5]

Česká advokátska komora udeľuje v rámci súťaže „Právník roku“ každoročne Cenu svätého Yva, ktorú prezentuje sklenená plastika s podobizňou svätého Iva. Udeľovaná býva za zásluhy v rôznych oblastiach právnického pôsobenia.^[7]

• KIMPEL, S. IVO (YVES) HELORY. In: KASTER, K. G., et al. Lexikon der christlichen Ikonographie: Ikonographie der Heiligen. Band. 7. Innozenz bis Melchisedech. Freiburg im Breisgau : Herder, 1974. ISBN 3-451-22568-9. S. 17 – 20.

• svätý Ivo