Izjaslav III. Vasilevič (po bielorusky: Усяслаў Васількавіч, Усяслаў III) (* 1100 - † po 1180) polacké knieža (1162 - 1167 a 1167 - 1180) a syn Vasiľa I. Sviatoslaviča.

Prvé obdobie vlády (1162 - 1167)

Na trón sa dostal po roztržke (bitke) medzi Ragnvaldom III. a Volodarom Glebovičom v roku 1162. Po nej sa už Ragnvald III. do Polackého kniežatstva nevrátil, pretože bolo spustošené. Čoskoro však umrel. Polačania si teda za panovníka svojho kniežatstva vybrali Izjaslava II. Vasilieviča z Vicebska . Počas svojej vlády, namierenej proti minským kniežatám, ho podporovali nielen obyvatelia, ale aj jeho spojenci - smolenské kniežatá.

Druhé obdobie vlády (1167 - 1180)

Jeho vláda sa však skončila v roku 1167, keď litovské vojská vrhli do žalára vo Vicebsku a na tróne ho vystriedal Volodar Glebovič. Po jeho krátkom jednoročnom panovaní (1167) sa však s pomocou smolenského kniežaťa Romana, od ktorého sa dozvedel, že tiahne proti Volodarovi, dostal z väzenia a znova sa stal polackým kniežaťom. V roku 1180 však smolenským kniežatám vyhlásil vojnu, koncom ktorej zomrel.

Zdroj

• Alexejev L. V.: Polacká zem // Staroruské kniežatstvá X-XII storočí. Moskva. 1975.
• Zagaruľski E. M.: Západná Rus: ІХ–ХІІІ storočí. Minsk. 1998.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.