Ján Černoch
kardinál Svätej rímskej cirkvi arcibiskup ostrihomský
Štát pôsobenia	Rakúsko-Uhorsko Maďarsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
1912 – 1927
Klaudius Vasari Jusztinián György Serédi
Arcibiskup kaločský
1911 – 1912
Városzy Gyula Várady Lipót Árpád
Biografické údaje
Narodenie	18. jún 1852 Skalica
Úmrtie	25. júl 1927 (75 rokov) Ostrihom, Maďarsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	18. november 1874 (22 rokov)
Inkardinácia	ostrihomské arcibiskupstvo
Biskup
Konsekrácia	10. máj 1908 (55 rokov)
Svätiteľ	Karol Hornig biskup veszprémsky
Spolusvätitelia	Jozef Németh pomocný biskup čanádsky Vasile Hossu eparcha lugojský
Kardinál
Menovanie	25. máj 1914 (61 rokov) Pius X.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Sant’Eusebio
Odkazy
Ján Černoch na catholic-hierarchy.org angl. Ján Černoch
Vatikánsky portál  Biografický portál

Ján Černoch, ThDr. (maď. János Csernoch, rodná matrika uvádza Csernoh) (* 18. apríl 1852, Skalica – † 25. júl 1927, Ostrihom, Maďarsko) bol ostrihomský arcibiskup, kardinál, knieža prímas Uhorska.

Životopis

Narodil sa do rodiny Pavla Černocha a Alžbety, rod. Novákovej v Skalici č. p. 68 podľa vtedajšieho číslovania; za krstných rodičov mu boli Juraj Blaho a Anna Polakovič, rodičia budúceho bratislavského kanonika a slovenského kultúrneho pracovníka Pavla Blahu (1844  –  1938). Po ukončení gymnázia študoval teológiu vo Viedni. V roku 1874 bol vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Radošovciach a v Budapešti.

Prispieval do slovenských časopisov (Katolícke noviny, Kazateľňa a i.). Pozornosť maďarských vládnych kruhov vzbudil svojimi realistickými článkami v časopise Alkotmány (Ústava).

V roku 1880 sa stal profesorom teológie v Ostrihome. Vysvätený za biskupa bol v roku 1908, v roku 1913 sa stal ostrihomským arcibiskupom a v roku 1914 kardinálom.

V roku 1913 etabloval reholu Saleziánov dona Bosca v Uhorsku.^[1]

Bol predstaviteľom politického katolicizmu, v rokoch 1901 – 1910 poslancom Uhorského snemu za Skalicu (za Katolícku ľudovú stranu). Presadzoval spoluprácu katolíkov a kalvínov.

Svojim darom 5 000 zlatých Spolku sv. Vincenta v roku 1905 financoval výstavbu kultúrneho domu "Katolícky kruh" ("Slovenský dom") v Skalici podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Prispieval aj na jeho prevádzku, hoci nesúhlasil s pročeskou orientáciou reprezentovanou Pavlom Blahom (bol s Černochom v príbuzenskom zväzku  –  synovcom syna jeho krstných rodičov). Doktor Ján Blaho (syn Pavla Blahu) spomína na návštevu svojej matky u J. Černocha: „Pani kmotrenko, co si myslíte, že budu furt podporovat ten váš panslávsky dúm? Frfotal, frfotal, ale tisícovku dal“^[2]

Bol dôsledným prívržencom Uhorska, po maďarsky hovoril so zvláštnym slovenským prízvukom.

Po obsadení Skalice vojenskými jednotkami vznikajúceho Česko-Slovenska sa jeho brat aj s manželkou stali 4. novembra 1918 obeťami beštiálnej lúpežnej vraždy.

Aktívne vystupoval proti Maďarskej republike rád, neskôr po nástupe Horthyho k moci stál na čele jeho odporcov-legitimistov snažiacich sa o návrat Karola IV. na trón.

Zomrel 25. júla 1927 a je pochovaný v krypte ostrihomskej katedrály.

Referencie

1. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 59 - 61.
2. ↑ Janko Blaho, Zo skalického rínku. Memoáre (Tatran Brat. 1974)

Externé odkazy

• VICZIÁN, János. Csernoch János. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. . Dostupné online. (maď.)
• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Skalica
• Záznam o úmrtí v civilnej matrike mesta Ostrihom.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Černoch