Ján I. Druget(h) (maď. I. Drugeth János) (1288 - 1333) bol uhorský palatín a jeden zo zakladateľov uhorskej vetvy Drugetovcov.

Najprv pôsobil v službách sicílského kráľa Karola II. a neskôr u ára Filipa Tarantského. Podľa historika Leopolda Ováryho bol poverený neapolskou kráľovnou Máriou, ktorá mala maďarský pôvod, aby zaniesol posolstvo uhorskému panovníkovi Ladislavovi v roku 1291. V roku 1313 ho kráľ Róbert pozval s viacerými bojovníkmi do Kalábrie na obranu vlasti. Neskôr sa opäť dostal do služieb kráľa Karola Róberta na Sicílii. S Karolom Róbertom sa poznal od detstva a boli aj rovesníkmi. V roku 1324 sa natrvalo usadil v Uhorsku a bol k dispozícii kráľovi. Od roku 1329 prebral po svojom bratovi funkcie uhorského palatína a sudcu Kumánov. Stal sa zakladateľom uhorskej vetvy Drugetovcov. Ján I., ktorý zanechal domov a majetky, si získal srdce kráľa. Nebol až takým skvelým vojakom, ako jeho brat Filip I., ale bol viac poradcom kráľa, čomu nasvedčuje aj jeho jemnejšia povaha. Jeho vernú službu kráľ ocenil tým, že mu daroval všetky bratove majetky.

Zomrel v roku 1335. Ján Druget mal synov Viliama, Mikuláša a Jána. Vo veľkej miere zasiahol nielen do dejín územia východného Slovenska, ale aj celého Uhorska. Zaradil sa k najbohatším magnátom na východnom Slovensku, ktorému v 14. storočí patrilo okolo 300 dedín.