A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján IV. Nésteutes | ||||||||
konštantínopolský ekumenický patriarcha | ||||||||
Ján IV. v Menológiu Bazila II. | ||||||||
Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
konštantínopolský ekumenický patriarcha | ||||||||
12. apríl 582 – 2. september 595 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Varianty mena | starogr. Ιωάννης Δ΄ Νηστευτής | |||||||
Narodenie | 6. storočie Konštantínopol | |||||||
Úmrtie | 2. september 595 Konštantínopol | |||||||
Pochovaný | Chrám svätých Apoštolov[1] | |||||||
Svätenia | ||||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | 2. september, 18. február | |||||||
V cirkvách | Pravoslávna cirkev, Katolícka cirkev | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ján IV. | ||||||||
Svätý Ján IV. Nésteutes (iné mená: Ján IV. Neustét[2], cirkevne: Ján Pôstnik[3][4], starogr. Ιωάννης Δ΄ Νηστευτής – Ióannes IV. Nésteutes;* 6. storočie/medzi 500 až 530[5], Konštantínopol – † 2. september 595, Konštantínopol)[6] bol konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 582 – 595. Podieľal sa zmiernení teologických sporov medzi ortodoxiou a monofyzitmi.[5] V roku 588 prijal na synode ako oficiálny titul ekumenického patriarchu.[6][7][8] Pravoslávnou i Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok pripadá na 2. septembra[1][3][5] a 18. februára.[9] Jeho prezývka Nésteutes/Pôstnik vznikla preto, že žil prísne asketickým životom a na konci života vlastnil iba všedný plášť, slabú prikrývku a drevený slamník.[8] Ostatné statky mal zastaviť za peniaze pre chudobných. Jeho biografiu spísal ekklésiekdikos Fóteinos.[9]
Životopis
Ján sa narodil a vyrastal v Konštantínopole.[10] Podľa konštantínopolského synaxaria bol pôvodne minciar.[8] Nevedno kedy sa však stal blízkym patriarchovi Jánovi III., ktorý ho vysvätil za diakona Chrámu Božej múdrosti a zveril mu úrad sakellaria.[10] Ako favorit byzantských cisárov Maurikia[8] a Tiberia II. bol v roku 582 menovaný konštantínopolským patriarchom.[6] V roku 588 na miestnej synode prijal oficiálne titul ekumenického patriarchu (Oikúmenikó Patriarchío Konstantinúpoleos Nea Romi), čo síce historicky posilnilo postavenie Konštantínopola voči ostatným patriarchátom, no zároveň vyvolalo spory s pápežmi Pelagiom II. a Gregorom I.[6][8] V reakcii na to začal Gregor I. používať skromný titul sluha sluhov Božích (servus servorum Dei).[2] Podľa mnohých názorov však samotný titul nemusel mať žiadne mocenské či jurisdikčné ambície. Bol používaný aj skôr a mal skôr vypovedať o osobitnom vzťahu konštantínopolského arcibiskupa k cisárom a ich dvoru.[11][12] Zomrel v roku 595 v nesmiernej chudobe, pre ktorú bol známy.[5]
Dielo
Zachovala sa len malá časť jeho diela a jeho skutočný pôvod je neistý. Patrí doň najmä dlhá reč o pokání a miernosti (Sermo de paenitentia et continentia et virginitate)[9], ktorá je zbierkou citácií Jána Zlatoústeho a jemu pripisovaných materiálov. Reč bola preložená do viacerých jazykov (koptčina, sýrčina, gruzínčina, cirkevná slovančina).[9] Nésteutovi je tiež pripisovaných niekoľko penitenciálov (Canonarium, Didascalia Patrum, Canonicum)[9], ktoré sú však neskoršími dielami.[8] Pravidlá Jána Pôstnika[4] (Syntagma XIV titulorum)[9] patria k druhotným prameňom kánonického práva Pravoslávnej cirkvi.[4] Zachovali sa tri revízie pravidiel a jedna bola preložená aj do cirkevnej slovančiny. Ich pôvod je však tiež neistý.[9]
Referencie
- ↑ a b Náš prepodobný otec Ján Pôstnik, konštantínopolský patriarcha. . www.zoe.sk, . (čerpá z Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3). Dostupné online.
- ↑ a b VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 120.
- ↑ a b Gréckokatolícky kalendár. Košice : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 22.
- ↑ a b c BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 39.
- ↑ a b c d JOHN IV the Faster. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:423 – 2:424. (po anglicky)
- ↑ a b c d Saint John the Faster In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Konštantínopolský patriarchát In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 268.
- ↑ a b c d e f JOHN IV NESTEUTES In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1049. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Patrology: The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon (451) to John of Damascus (750). Ed. Angelo di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke and Co, 2006. (z talianskeho Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII)). ISBN 0227679792, 9780227679791. S. 114 – 115.
- ↑ a b John the Faster In: Catholic Encyclopedia . . Dostupné online.
- ↑ JOHN IV THE FASTER, PATRIARCH In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 7. ITALIAN RENAISSANCE – MABINOGI. New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18169-X. S. 126.
- ↑ JOHN THE FASTER, In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical Dictionary of the Orthodox Church. Lanham, London : Scarecrow Press, 1996. ISBN 0-8108-3081-7. S. 178.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk