Ján Lauko
Základné informácie
Popis umelca	slovenský hudobný režisér, hudobný skladateľ a hráč na klávesové nástroje
Narodenie	23.09.195023. september 1950 (73 rokov) Bušince, ČSSR
Hrá na nástrojoch	akordeón, klávesové nástroje
Súvisiace články	Prúdy, Pavol Hammel, Marika Gombitová
Hudobný portál  Biografický portál

Ján Lauko (* 23. september 1950 Bušince, ČSR)^[1][2][3] je slovenský hudobný a zvukový režisér, hudobný skladateľ a hráč na akordeón a klávesové nástroje. Ján Lauko je známy ako člen kapely Prúdy, spoluprácou so speváčkou Marikou Gombitovou a aj ako spoluautor viacerých piesní, medzi ktoré patria aj hity Pavla Hammela, „Poď“, "Klára" či „ZRPŠ“.

Ako hudobný režisér, či štúdiový hudobník sa Ján Lauko podieľal na produkcii viacerých významných hudobných albumov českej a slovenskej populárnej hudby, medzi inými so skupinou Modus, so skupinou Team, so skupinou Oceán, s kapelou M Efekt, s kapelou Fermata, s Karolom Duchoňom, s Jankom Ledeckým, s Robom Grigorovom a s mnohými ďalšími.^[4]

Hudobná kariéra

Ján Lauko po maturite vyštudoval na konzervatóriu v Bratislave hru na akordeón. V roku 1971 sa po odchode Mariána Vargu a Fedora Freša stal spolu s gitaristom Jozefom Farkašom členom kapely Prúdy.^[2][5] Bol členom tejto skupiny aj v dobách, kedy vznikli piesne ako „Medulienka“ či „Učiteľka tanca“. Od roku 1974 pracoval aj v slovenskom hudobnom vydavateľstve Opus, kde pôsobil v nahrávacom štúdiu ako hudobný a zvukový režisér. S Prúdmi spolupracoval naďalej a to hlavne ako režisér nahrávok aj ako štúdiový hráč. S Pavlom Hammelom Ján Lauko naposledy spolupracoval pri nahrávaní albumu Unpluged. Je autorom alebo spoluautorom viacerých Hammelových hitov, medzi inými aj „Poď“, "Klára" či „ZRPŠ“.

V prvej polovici 80. rokov bol Ján Lauko pri vzniku prvých sólových hudobných projektov Mariky Gombitovej. Technicky s ňou spolupracoval na výrobe albumov, no je aj autorom jej siedmich skladieb, medzi nimi: „Cukráreň na dlani námestia“, „Srdcia dievčat“, „Rozhovor s neznámou“, či „Cirkusový kôň“. Tieto skladby vyšli na Marikiných albumoch Môj malý príbeh a Slnečný kalendár.

Referencie