Ján Maleter

	Ján Maleter
	lekár a prírodovedec
Štát pôsob.	habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa, Ruské cárstvo
Narodenie	15. august 1691; Spišská Nová Ves, habsburská monarchia
Úmrtie	7. marec 1755 (63 rokov); Spišská Nová Ves, habsburská monarchia
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	mestský a stoličný lekár
Alma mater	Univerzita v Jene, Univerzita v Leidene
Rodičia	Juraj Maleter; Zuzana (rod. Langová)
	Medicínsky portál; Biografický portál

Ján Maleter (iné zápisy: Malleter alebo Milleter; * 15. august 1691, Spišská Nová Ves – †7. marec 1755, tamže)^[1] bol mestský, stoličný a osobný lekár spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského v Spišskej Novej Vsi. Zaujímal sa o prírodne vedy a bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I. Neskôr spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice.^[1]^[2]

Život

Narodil sa v Spišskej Novej Vsi pravdepodobne do zemianskej rodiny. Jeho otec bol Juraj Maleter a matka Zuzana rod. Langová.^[1]

Do roku 1714 študoval na Univerzite v Jene. Potom odišiel na univerzitu v Leidene, kde v roku 1717 získal doktorát z medicíny. V Leidene sa zaujímal aj o prírodne vedy a neskôr bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I., ktorú aj sám inštaloval.^[1] Po návrate pôsobil najskôr ako lekár v Spišskej Novej Vsi.^[3] Od roku 1718 bol osobným lekárom spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského.^[1] Následne od roku 1723 zastával úrad stoličného lekára v Levoči, kde sa stal aj súčasne mestským lekárom. Bol obľúbeným domácim lekárom vo viacerých šľachtických a meštianskych rodinách.^[3]

Spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice. V čase, keď územie Uhorska ohrozoval mor obhájil dizertačnú prácu o tzv. uhorskej chorobe (morbus hungaricus), na základe ktorej vydal spis o prevencii a liečení moru zdravotníckej komisie uhorskej miestodržiteľskej rade. Zomrel pravdepodobne 7. marca 1755 v Spišskej Novej Vsi.^[1]

Dielo

Disertatio inauhuralis medica de morbo csömör Hungaricis endemio, Leiden 1717
Höchstnöthige Errinerung, wie sowohl die Beahrung, als die Curselbst, bei besorgender Contagions-Zeit anzustellen sie..., Levoča 1737

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MALETER, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-070-9. S. 46.
↑ Osobnosti a ocenenia mesta . Spišská Nová Ves: Mesto Spišská Nová Ves, . Dostupné online.
↑ ^a ^b BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária. Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973. (Dejiny vied a techniky.) S. 168.

Literatúra

GYŐRY, Tibor. Magyarország orvosi bibliográphiája, 1472 – 1899 : a Magyarországban és hazánkra vonatkozólag a külföldön megjelent orvosi könyveknek kimutatása. Budapest : Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat, 1900. (A Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat könyvtára.) S. 116, 187. (po maďarsky)
DUKA, Norbert. Epidémie v Bratislave a na Slovensku do začiatku 19. storočia. Vlastivedný časopis: časopis pre vlastivednú prácu, kultúrnu históriu, pamiatky a múzeá (Bratislava: Obzor), 1973, roč. 19, čís. 22 – 24, s. 33.
VIDA, Tivadar. Bél Mátyá s kézirata a magyarok öltözködéséről és erkölcseiről. Orvostörténeti közlemények. Communicationes de historia artis medicinae (Budapest: Kiadja a Medicina Könyvkiadó), 1977, roč. 23, čís. 4, s. 127. ISSN 0010-3551. (po maďarsky)

Externé odkazy

Osobnosti a ocenenia mesta Spišská Nová Ves

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MALETER, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-070-9. S. 46.

[2] Osobnosti a ocenenia mesta . Spišská Nová Ves: Mesto Spišská Nová Ves, . Dostupné online.

[:1-3] BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária. Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973. (Dejiny vied a techniky.) S. 168.

[1]

[2]

[3]