Ján VII. Druget(h) (maď. VII. Drugeth János) (* 15. storočie – † 1526) bol členom humenskej vetvy Drugetovcov.

Mal rodičov Šimona I. a Žofiu Bebekovú. Jeho manželka Kristína Zápoľská mu porodila sedem detí: František II., Juraj I., Gabriel I., Imrich I., Anton I., Štefan IV. a Katarína.

Do dejín rodu sa zapísal tým, že v roku 1492 napadol spolu so svojim bratom Gašparom I. kartuziánsky kláštor v Lechnici. Mníchov tohto kláštora prepadli a ukradli im kláštorné cennosti. Nevieme ako skončilo celé šetrenie tohto prípadu. Istú satisfakciu však vykonali v roku 1505, keď obaja darovali pavlínom v Užhorode jazero s názvom Horgastót. Okrem toho darovali kláštoru aj veľké cennosti po predkoch. Zomrel v roku 1526.

O jeho manželke Kristíne sa nám zachovala správa, podľa ktorej pavlíni z Budína, kde mali svoj kláštor zasvetený svätému Vavrincovi, dali všetky svoje cennosti z opatrnosti pred nájazdom Turkov (predovšetkým vzácne bohoslužobné predmety), odložiť grófke Kristíne, v tom čase už vdove. Keď už nebezpečenstvo pominulo, nevieme z akého dôvodu, ale Drugetovci uložené predmety nevracali. Preto boli pozvaní pred kráľovskú kúriu. Keď sa vzniknutý problém nevyriešil, poslal leleský prepošt Gregor v roku 1550 list kráľovi Ferdinandovi so žiadosťou, aby celú vec vyriešil on. Vec sa napriek tomu nejako neriešila. K vyriešeniu sa dospelo až v roku 1569, keď sa Drugetovci dohodli s prepoštom Michalom, že spor zrušia, a že budú počas piatich rokov splácať po 2000 uhorských florénov.