A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Jacques-Louis David | |
| francúzsky maliar | |
| Narodenie | 30. august 1748 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. december 1825 (77 rokov) Brusel, Belgicko |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Commons | |
Jacques-Louis David (* 30. august 1748, Paríž – † 29. december 1825, Brusel) bol francúzsky klasicistický maliar. Patril k najprominentnejším maliarom tohto obdobia vo Francúzsku a vytvoril maliarsky štýl, ktorý zachytával atmosféru posledných dní ancien régime.[1]
David sa neskôr stal podporcom Francúzskej revolúcie a priateľom Maximiliána Robespierra. Po páde Robespierroveho režimu ho zatkli. Po uchopení moci Napoleonom sa David presadil a jeho diela ho postupne urobili dôležitým maliarom 19. storočia.
Život a dielo
Mladosť
Jacques-Louis David sa narodil v bohatej rodine 30. augusta 1748 v Paríži. Keď mal približne deväť rokov jeho otec zomrel po boji a David zostal s jeho matkou a jeho viacerými strýkami. Tí mu zabezpečili štúdium na škole Collège des Quatre-Nations, ale David nepatril k výborným študentom. Mal tumor, ktorý obmedzoval jeho rečové schopnosti a príliš veľa času venoval kresleniu. Zakrátko sa chcel stať maliarom, ale jeho matka a strýkovia chceli aby bol architektom. Začal sa učiť od maliara Françoisa Bouchera, vedúceho maliara toho času a rodinného príbuzného. Boucher bol považovaný za rokokového maliara, ale jeho štýl bol pestrý. Boucher sa rozhodol, že namiesto opatery o Davida ho pošle k Joseph-Marie Vienovi, priemernému maliarovi. David navštevoval Kráľovskú akadémiu, ktorá stála na miestach, kde je dnes Louvre.
David sa uchádzal o Prix de Rome, umeleckú učenosť v Ríme štyrikrát v rokoch 1770 až 1774. Úspešný bol až štvrtýkrát, v roku 1774, keď predtým z protestu držal hladovku. V roku 1775 šiel do Talianska s Vienom, ktorý sa stal riaditeľom Francúzskej akadémie v Ríme. Počas pobytu v Ríme David pozoroval majstrovské diela ruiny Starovekého Ríma. David zaplnil dvanásť zošitov s materiálom, z ktorého čerpal po zvyšok života. V Ríme sa vzdelával o viacerých skvelých umelcoch a k jeho obľúbencom patril Raffael. V roku 1779 David po zhliadnutí ruín Pompejí zostal očarovaný.
Maliarske začiatky

Davidovi spolužiaci v akadémii ho poznali ako študenta s ktorým sa dalo ťažko vychádzať, ale uvedomovali si jeho talent. Dostal povolenie zostať v akadémii v Ríme ďalší rok, ale on sa rozhodol vrátiť sa naspäť po piatich rokoch. Doma našiel ľudí, ktorí boli pripravení na jeho vplyv a stal sa členom Kráľovskej akadémie. Poslal akadémii dva obrazy a obidva sa stali súčasťou Salónu v roku 1781, čím dostali jeho diela vysoké uznanie. Davida chválili jeho známi doboví maliari, ale vedenie Kráľovskej akadémie bolo veľmi nepriateľské voči jeho rýchle sa rozvíjajúcej kariére. Po výstave jeho obrazov v Salóne mu kráľ dal oprávnenie vystaviť svoje obrazy v Louvre, dávne a želané privilégium pre umelcov. Keď sa kontrahent kráľových stavieb M. Pecol dohadoval s Davidom, požiadal ho, či si zoberie jeho dcéru Marguerite Charlotte. David a Charlotte sa zosobášili, ich svadba mu priniesla viac majetku a štyri deti. David mal 40-50 žiakov a mal povolenie vlády maľovať. David sa rozhodol, že pocestuje do Ríme (pretože myslel, že len v Ríme môže maľovať Rimanov). Jeho strýko mu poskytol financie, ktoré na cestu potreboval a vydal sa spolu so svojou ženou a tromi žiakmi do Ríma.
V Ríme namaľoval svoj slávny obraz Prísaha Horáciov. Podobné témy a motívy zostávajú aj v jeho ďalších obrazoch – Prísaha v loptárni a Rozdelenie orlov. Kým obrazy Prísaha Horáciov a Prísaha v loptárni zdôrazňujú dôležitosť obety pre krajinu a patriotizmus, obraz Rozdelenie orlov zdôrazňuje obetu voči cisárovi (Napoleon) a slávu na bojisku.
V roku 1787 sa nezískal post riaditeľa Kráľovskej akadémie, hoci toto miesto chcel veľmi získať. Gróf, ktorý o tom rozhodoval povedal, že David je príliš mladý pre toto miesto, ale tiež povedal, že za 6 až 12 rokov by Davida podporil. Táto situácia je jedna z mnohých, ktorá spôsobí jeho negatívny postoj k akadémii v ďalších.
Galéria
-
Byzantský vojvodca Belisar, 1781
-
Andromache smúti za Hectorom, 1783
-
Sokratova smrť, 1787
-
Portrét Monsieura Lavoisiera a jeho ženy, 1788
-
Paris a Helena, 1788
-
Maratova smrť, 1793
-
Madam Récamierová, 1800
-
Pápež Pius VII., 1805
-
Korunovácia Napoleona Bonaparta, 1806
-
Napoleon, 1812
-
Leonidas v Termopylách, 1814
-
Étienne-Maurice Gérard, 1816
Referencie
- ↑ Turner, J.. Grove Dictionary of Art, volume 8. : , 1996.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques-Louis David
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques-Louis David
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jacques-Louis David na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Ďurček
Štefan Belohradský
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Alina Alexandra Dumitrová
Andy Roddick
Augustín Mistrík
Branislav Škripek
Branislav Choma
Bruce McLaren
Cameron Diazová
Carl David Tolmé Runge
Edit Bauer
Edward Mills Purcell
Ernests Gulbis
Ernest Nyáry
Ernest Rutherford
Eugen Brikcius
Fábio Carvalho
Félix Sánchez
František Salzer
Fridrich Weinwurm
Gabriel Barbosa
Ignác Klaus
Imrich Borbély
Ismaël Lô
Józef Maria Bocheński
Jacobus Henricus van ’t Hoff
Jacques-Louis David
Jakub Prachař
Jaroslav Haščák
Jean-Claude Killy
Jožo Nižnánsky
John Leonard Swigert
John Peel
Juan Ignacio Chela
Kitty Wells
Lubomír Emil Havlík
Maja Dusíková
Marina Anissinová
Mary Shelleyová
Norkys Batista
Otakar Sedloň
Paco Alcácer
Paul Oakenfold
Paul Poupard
Pavel Nedvěd
Pavol Švihra
Pavol Strauss
Peggy Liptonová
Peter Bič
Róbert Filc
Richard Stone
Roberto Carretero
Rodrigo de la Rosa
Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij
Shirley Booth
Sigrun Krokvik
Théophile Gautier
Theodor Svedberg
Theo Hutchcraft
Tomasz Majewski
Warren Buffett
Wojciech Fibak
Zdena Frýbová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
