Jafet^{[pozn 1]} (hebr. יֶפֶת‎, starogr. Ιαφεθ) je postava zo Starého zákona, jeden z troch Noemových synov.

Výklad mena Jafet je problematický, rovnako aj etymológia.^[1] Jeho význam sa uvádza ako „rozšírenie“, „uvoľnenie“^[2]

V Starom zákone sa jeho meno vyskytuje v^[1]:

• Genezis 5,32; 6,10; 7,13; 9,18, 23, 27; 10,1, 2, 21
• 1. kniha kroník 1, 4 a 5

Voči svojmu otcovi sa „správal s povinnou úctou a dostal za to prisľúbenie, že sa rozšíri a bude sa podieľať na Semových výsadách a ovládne Kanaáncov“^[3] Po potope sveta sa Jefet podľa Biblie stal predkom mnohých kmeňov a národov, ktoré sa v historických časoch spájajú s oblasťami na severu a západu stredného Východu, hlavne Anatólie a oblasťami Egejského mora.^[4] Táto skutočnosť môže byť chápaná ako rozšírenie sa gréckeho sveta na semitské územie.^[5]:194

V starozákonných apokryfoch (pseudoepigrafy) sa Jafet najčastejšie vyskytuje v knihe Jubileí^{[pozn 2]}, iné (druhá kniha Henochova^{[pozn 3]}, NHC V,5^{[pozn 4]}, Biblické starožitnosti) o ňom informujú výrazne menej (iba v rámcí genealogických informácií o Noemovej rodine).^[1] V rukopisoch Mŕtveho mora sa Jafet opakovane spomína v (esejskom) komentári ku knihe Genezis (4Q252, 4Q253, 4Q254, 4Q254a).^[6]

V hagade sa uvádza, že „synovia nie sú vymenovaní podľa veku, lebo najstarší bol Jafet, ale podľa múdrosti.“^[7]:250 Tvrdenie o tom, že bol najstarší syn sa opakovane vyskytuje u tanaitov a amoraitov.^[1] Podľa iného textu, keďže Jafet pri zakrytí otca mal menšiu úlohu ako jeho brat aj jeho potomkovia sa dočkali menšej odmeny. Postavili chrám počas vlády perského kráľa Kýrosa II. (Semov potomok bol kráľ Šalamún, ktorého chrám bol posvätnejší). Podľa ďalšieho rabínskeho spisu Boh požehnal Jafeta tým, že jeho potomkovia budú úplne bieli a dal im za dedičstvo púšte a polia.^[8]

Pre islam je Jafet (arab. Jáfith) požehnaný syn Noemov. Priamo v Koráne sa Jafetovo meno nespomína, ale jeho prítomonosť/existencia je nepriamo naznačená vo viacerých súrach (VIII, 64; X, 73; XI, 40; XXIII, 27 a XXVI, 119).^[9]

Biblický príbeh o Noem a jeho nahote je známy aj v islamskej tradícii, ale neuvádza sa Noemove pestovanie vína a opitosť. Islamský učenec al-Kisá’í uvádza výrazne odlišnú verziu príbehu: počas plavby v arche, Noe nemohol spať kvôli úzkosti. Vyšiel na palubu a zaspal na Semovej hrudi. Vietor odhalil jeho nahotu a Sem a Jafet ho prikryli. Cham sa však z toho smial tak nahlas, že sa Noe zobudil. Za tento svoj skutok bol prekliaty, z jeho rodu sa mali rodiť čierni otroci, zatiaľ čo z Semovho proroci a z Jafetovho králi a hrdinovia.^[9]

V Novom zákone nie je Jafet priamo spomenutý, ale jeho potomkovia sú postavami v knihe Zjavenie Jána. V ranokresťanskej literatúre (Irenej z Lyonu, Lactantius, Hippolytos Rímsky, Klement Alexandrijský, Origenes, Epifanius zo Salamis, Eusebios z Kaisareie) sú časté narážky na Noema a jeho potomkov, ale bez podrobnejšieho rozpracovania.^[1]

1. ↑ Slovenský ekumenický preklad: Jefet, katolícky preklad: Jafet, Roháček: Jafet, evanjelický preklad: Jáfet, Jeruzalemská Biblia: Jafet.
2. ↑ Úvod a preklad textu Knihy tajemství a moudrosti : mimobiblické židovské spisy : pseudepigrafy. Ed. Zdeněk Soušek; preklad Jan Heller et al. Vyd. 1. Zv. II. Praha : Vyšehrad, 1998. 363 s. ISBN 80-7021-244-6. S. 15 – 152.
3. ↑ Úvod a preklad textu Knihy tajemství a moudrosti : mimobiblické židovské spisy : pseudepigrafy. Ed. Zdeněk Soušek. Vyd. 1. Zv. I. Praha : Vyšehrad, 1995. 381 s. ISBN 80-7021-144-X. S. 185 – 201.
4. ↑ Úvod a preklad textu Rukopisy z Nag Hammádí 3. Ed. Wolf B. Oerter; preklad Marek Dospěl, Wolf B. Oerter, Zuzana Vítková. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2010. 224 s. (Knihovna rané křesťanské literatury; zv. 6.) ISBN 978-80-7429-142-5. S. 165 – 180.

• Noe
• Sem (biblická postava)
• Potopa sveta
• Genezis

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jafet

• Encyklopedický biblický slovník