A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jakub Bogdan | |
slovenský maliar | |
Narodenie | 6. máj 1658 Prešov, Uhorsko (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 11. november 1724 (66 rokov) Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie (dnes Spojené kráľovstvo) |
Odkazy | |
Commons | Jakub Bogdan |
Jakub Bogdan[1] (* 6. máj 1658, Prešov – † 11. november 1724, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol pôvodom slovenský barokový maliar tvoriaci prevažne v Anglicku.
Pôvod
Jeho meno sa vyskytuje aj v iných podobách. Napríklad: Jacob Bogdani, Jakub James Bogdani, ale aj Jakub Bohdan. Jakub Bogdan sa podľa prešovskej evanjelickej matriky narodil 6. mája 1658.[2] Niektoré slovenské historické pramene mylne uvádzajú, že Bogdan sa narodil v roku 1660.[3]
Životopis
Bogdan sa narodil a vyrastal v Prešove. Je považovaný za Slováka, čomu nasvedčuje aj jeho rodinné meno (Bogdan-Bohom daný). Rodný dom Bogdana stále stojí na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove.[4] Jakub Bogdan patril medzi prvých študentov Kolégia hornouhorských evanjelických stavov v Prešove. Do školy chodil aj vo Viedni. V roku 1684 odišiel do Amsterdamu, kde pôsobil ako maliar zátiší a zvieracích žánrov až do roku 1688, kedy sa presťahoval do Londýna. Od roku 1694 pracoval pre kráľovnú Máriu.[5] Bol maliarom aj na dvore kráľovnej Anny. Bogdan si vzal za manželku Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti, Williama, z ktorého sa stal prominentný britský štátny úradník, a dcéru Elizabeth. Bogdan zomrel 11. februára 1724 vo Finchley v Londýne.
Jeho umelecké dielo
Charakteristika
Bol špecialistom na kvetinové a ovocné zátišia, ako aj na výjavy s drobnou, najmä operenou zverinou. V raných fázach tvorivého vývinu na jeho štýl pôsobili holandské maliarske vzory A. van Beyeren, W. van Aelst a M. de Hondecoeter. Neskoršie zdôrazňoval dekoratívnu stránku koloritu a bohatosť arabesky kompozícií.[5]
Slovensko
Z jeho tvorby sa nachádzajú na území Slovenska diela ako Zátišie s akváriom a krajinným pozadím (z raného obdobia) (Bratislava v súkromnej zbierke). Slovenská národná galéria má kolekciu jeho diel Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi. Východoslovenská galéria v Košiciach vlastní jeho plátno Kvetinové zátišie s červenými a bielymi klinčekmi.[5]
Zahraničie
Od roku 1684 pracoval ako maliar zátiší v Amsterdame. Do 1. júna 1688 žil v Londýne a usadil sa na Tower Street vo farnosti St. Giles in the Fields. V roku 1694 namaľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu Márie II. vo vodnej galérii v Hampton Court. Patronovali ho popredné šľachtické rodiny, vrátane Williama Cavendisha, prvého vojvodu z Devonshire v Chatsworth House. Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil, pretože mal prístup k voliére admirála Georga Churchilla. Bogdaniho diela ukazujú súbory hospodárskych, divých a exotických vtákov, často s pozadím klasickej architektúry, a stal sa popredným predstaviteľom tohto žánru v Anglicku, o ktorý je veľký záujem. Kráľovná Anne „bola jeho vystúpeniami potešená a veľmi ho povzbudzovala“. Jeho plodný výstup a presné opakovania jeho úspešnejších obrázkov naznačujú spoliehanie sa na náčrty a použitie asistentov. Blahobyt mu umožnil získať majetky a stal sa z neho pán Hitchinovho panstva Herts.
Vo svojej dobe bol veľmi dobré známy najmä pre svoje obrazy zátiší a exotických vtákov. Niektoré z nich sa stali súčasťou kráľovskej zbierky. Medzi jeho klientov patrili špičkoví členovia vtedajšej anglickej aristokracie. Jedným z jeho hlavných patrónov bol admirál George Churchill, brat vojvodu z Marlborough, ktorý mal slávnu voliéru vo Windsor Parku, odkiaľ Bogdan mohol čerpať námety pre niektoré zo svojich obrazov. Objednávky dostával aj z Holandska a Dánska.
Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu a ara, ktoré boli pravdepodobne v tej dobe prvýkrát dovezené do Európy. S obľubou maľoval obrazy, na ktorých dominovala farba vtáčieho peria červená, modrá ale aj zelená. Niektoré z jeho obrazov sú uložené ako základný zbierkový fond napríklad v mestách ako: Budapešť (Maďarská národná galéria), Chatsworth House, Londýn (The Victoria and Albert Museum, The Royal Collection), Nottingham Castle Museum.[6]
Obrazy v kráľovskej zbierke Alžbety II.
Referencie
- ↑ BOGDAN, Jakub. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 476.
- ↑ KÓNYA, P.: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, A. - AUGUSTÍNOVÁ, E. (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 238.
- ↑ Napr.: ŠVORC, P. a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 24.
- ↑ ŠVORC, Peter a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 52.
- ↑ a b c Bogdan, Jakub. In: Encyklopédia Slovenska I A-D. 2. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 214-215.
- ↑ ELPHICK, Jonathan. Birds:The Art of Ornithology. London : Natural History Museum, 2004. ISBN 1-902686-39-X. S. 24.
Zdroje
- Encyklopédia Slovenska I. Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977, 624 s.
- KÓNYA, Peter: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, Agáta - AUGUSTÍNOVÁ, Eva (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 237 - 249. ISBN 978-80-89301-93-5
- Elphick, Jonathan (2004). Birds: The Art of Ornithology. London: Natural History Museum. pp. 24. ISBN 0847827062
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub Bogdan
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Ferko
Ľubomír Goč
Ľubomír Longauer
Ľudovít Čech
Ľudovít Čordák
Ľudovít Bebjak
Ľudovít Feld
Ľudovít Fulla
Ľudovít Hološka
Ľudo Lehen
Šimon Organista
Štefan Bednár
Štefan Belička
Štefan Nécsey
Štefan Nejeschleba
Štefan Petic
Štefan Polkoráb
Adam Friedrich Oeser
Adolf Holesch
Adolf Medzihradský
Albín Brunovský
Alexander Bugan
Alexander Buzna
Alexander Eckerdt
Alojz Klimo
Alojz Rigele
Andor Borúth
Andrej Barčík
Andrej Dúbravský
Andrej Kuc
Andrej Nemeš
Anton Dvornický
Anton Hollý
Anton Jasusch
Beňo Malec
Blažej Baláž
Bohumír Gottfried Mind
Cyprián Majerník
Cyril Kutlík
Danglár
Dezider Castiglione
Dezider Milly
Dionýz Holesch
Dušan Mravec
Edmund Gwerk
Edmund Massányi
Eduard Antal
Emil Makovický (maliar)
Eugen Bárkány
Eugen Dodek
Eugen Lehotský
Fedor Klimáček
Ferdinand Hložník
Florián Klimkovič
František Klimkovič
František Meissl
František Reichentál
František Viktor Podolay
Gejza Angyal
Gustáv Mallý
Herman Kvasnica
Ignác Klimkovič
Ignác Kolčák
Igor Benca
Imrich Barta
Imrich Oravecz
Ivan Pavle
Ivan Pavlisko
Ján Bartko
Ján Gálus
Ján Guráň
Ján Janoška
Ján Kostra
Ján Kupecký
Ján Matejko
Ján Mráz (maliar)
Ján Mudroch
Ján Paľo
Ján Rojko (maliar)
Július Bencúr
Július Flache
Július Jakoby
Július Jonáš
Július Nemčík
Július Považan
Jakub Bauernfreund
Jakub Bogdan
Jakub Khien
Janko Alexy
Jan Hála (maliar)
Jaroslav Knil
Jozef Balogh
Jozef Beňo
Jozef Božetech Klemens
Jozef Cesnak
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Czauczik
Jozef Dóka ml.
Jozef Fedora
Jozef Hanula
Jozef Majkut
Jozef Miklóši
Jozef Murgaš
Jozef Práznovský
Jozef Teodor Mousson
Jozef Vojtech Kasanický
Juraj Krutek
Karol Ľudovít Libai
Karol Ondreička (1898)
Karol Ondreička (1944)
Koloman Leššo
Konštantín Bauer
Konštantín Kővári
Laco Déczi
Ladislav Čech
Ladislav Čisárik
Ladislav Berák
Ladislav Guderna
Ladislav Medňanský
Leopold Štefan Horowitz
Luka Brase
Majster MS
Marcel Dúbravec
Marián Čunderlík
Martin Benka
Martin Gartner
Martin Guderna
Matej Fabrici
Michal Dubay
Mikuláš Bánovský
Mikuláš Fischer
Mikuláš Jordán
Mikuláš Klimčák
Mikuláš Lovacký
Mikuláš z Levoče
Milan Laluha
Milan Lukáč
Milan Paštéka
Milan Thomka Mitrovský
Miloš Alexander Bazovský
Miloš Kopták
Miroslav Bárdi
Miroslav Brooš
Miroslav Cipár
Miroslav Knap
Miroslav Kudzia
Oldrich Majda
Ondrej Adler
Orest Dubay (1919)
Orest Dubay (1954)
Palo Macho
Pavel Čáni
Pavel Maňka
Pavol Kráľ
Pavol Szinyei Merse
Peter Bartoš (maliar)
Peter Július Kern
Peter Kocák (maliar)
Peter Matejka
Peter Michal Bohúň
Rastislav Podoba
Robert Almási
Roman Lazar
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Kárpáty
Rudolf Kloska
Rudolf Krivoš
Rudolf Likavčan
Rudolf Rabatin
Samuel Gottlieb Hanrich
Samuel Láni
Samuel Letač
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Stanislav Filko
Stano Lajda
Teodor Csontváry-Kostka
Tibor Gáll
Vít Bojňanský (umelec)
Vavrinec Dunajský
Vavrinec Mussinger
Viktor Olgyai
Viliam Chmel
Viliam Hornáček
Viliam Loviška
Vincent Hložník
Vladimír Kadera
Vladimír Kompánek
Vladimír Ossif
Vladimír Popovič
Vojtech Klimkovič
Vojtech Löffler
Vojtech Mensatoris
Záboj Bohuslav Kuľhavý
Zoltán Palugyay
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk