A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jakub V. | |
![]() škótsky kráľ | |
Narodenie | 10. apríl 1512 Linlithgow, Škótsko |
---|---|
Úmrtie | 14. december 1542 (30 rokov) Fife, Škótsko |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Jakub V. (* 10. apríl 1512, Linlithgow, Škótsko – † 14. december 1542, Fife, Škótsko) bol siedmy škótsky kráľ z dynastie Stuartovcov; syn Jakuba IV. a anglickej princeznej Margaréty z dynastie Tudorovcov, synovec anglického kráľa Henricha VIII., manžel Márie de Guise, otec francúzskej kráľovnej a škótskej panovníčky Márie I.
Detstvo
Jakub V. mal len jeden a pol roka, keď sa po smrti svojho otca (zomrel 9. septembra 1513 v bitke pri Flodden Field) stal škótskym kráľom. Ako regentka za neho vládla jeho matka.. Tá sa o rok neskôr, 6. augusta 1514, tajne vydala za Archibalda Douglasa, 6. grófa z Angusu. Regentom krajiny sa stal James Stuart, vojvoda z Albany, skutočnými vládcami zeme sa stali Albany, Angus a Margaréta. Angus držal Jakuba tri roky vo väzení, aby na ňom demonštroval svoju moc, a Jakub sa oslobodil až v roku 1528, kedy prevzal vládu v krajine.
Vláda
Keď sa Jakub ujal vlády, snažil sa posilniť panovnícku moc, k čomu malo prispieť i spojenie s Francúzskom, ktoré bolo katolícky orientované. Tým sa postavil proti protestantskému Anglicku Henricha VIII. Jedným z krokov, ktoré mu mali zaistiť spojenectvo s Francúzskom, bol sobáš s francúzskou princeznou Magdalénou Valois, s ktorou sa oženil 1. januára 1537. Magdaléna bola dcéra Františka I., mala sotva 16 rokov a krehké zdravie, preto sa ju otec zdráhal pustiť do drsného Škótska. Magdaléna prišla na škótsky kráľovský dvor až o päť mesiacov neskôr, no už v júli zomrela. Jakub ostal bez dediča, a tak sa opäť vydal do Francúzska pre novú nevestu, ktorou sa tentoraz stala 15. júna 1538 vdova Mária de Guise.

Následník trónu
S Máriou sa stretol na svojej svadbe s Magdalénou Valois, kde bola pozvaná ako hosť. Vtedy ešte bola vydatá za Ľudovíta, vojvodu z Longueville, ktorému porodila dvoch synov. Po svadbe s Jakubom sa 10. júna 1538 vybrala na cestu do Škótska, pričom musela opustiť svojho syna Františka. 22. februára 1540 bola v Edinburghu korunovaná za škótsku kráľovnú a len o tri mesiace neskôr, 22. mája 1540, porodila v Saint-Andrews manželovi prvého syna Jakuba a takmer o rok neskôr, 24. apríla 1541, sa narodil i druhý Jakubov syn Robert, vojvoda z Albany. Malý Robert však k veľkému zármutku svojich rodičov o dva dni neskôr zomrel, a zanedlho zomrel v Holyroode i následník trónu Jakub.
Smrť
Po smrti svojich synov upadol Jakub do depresií, a jeho psychickému stavu nepomohlo ani to, že sa v krajine znovu začala vynárať otázka, čo sa stane s trónom, ak Jakub zomrie bezdetný. Nárok na trón si robili ako početní príbuzní Stuartovci, tak i sám anglický kráľ Henrich VIII., ktorý si nárok uplatňoval cez svoju sestru Margarétu, Jakubovu matku. Henrich VIII. tiež vyvíjal stále väčší tlak na Jakuba, aby sa vzdal katolíckeho náboženstva a prijal protestantskú vieru, no jeho manželka, ktorá bola vychovávaná v prísnej katolíckej výchove, také niečo rázne odmietala. Henrich sa preto neváhal spojiť s Jakubovými nepriateľmi (Archibaldom Douglasom, 6. grófom z Angusu a jeho rodinou), čo viedlo k použitiu vojenskej sily. Jakub porazil Henrichove a Angusove vojsko pri Kelso, no napokon bol 25. novembra 1542 Angličanmi porazený v bitke pri Solway Moss.
Porážka a otázky okolo dedičstva trónu ho zlomili, a tak ešte naposledy navštívil svoju manželku, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva, na hrade Linlithgow, a sám sa uchýlil na hrad Falkland. Tu sa dozvedel i o narodení svojej dcéry Márie, no ani to mu nedodalo chuť do života, a tak o niekoľko dní neskôr zomrel. Pochovaný bol v Holyroodskom opátstve vedľa svojej prvej manželky, Magdalény Valois, a svojich dvoch synov Jakuba a Roberta.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub V.
Jakub V.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Jakub IV. |
kráľ 1513 – 1542 |
Nástupca Mária I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk