A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov. Jeho skúmaním sa zaoberá špecifická oblasť kognitívnej aktivity človeka - jazykoveda. Jeho praktickou realizáciou je reč.
Základnými funkciami jazyka sú: dorozumievacia – komunikatívna, poznávacia – kognitívna, estetická a reprezentatívna.
Jazyk ako systém
Jazyk ako systém sa skladá z čiastkových podsystémov (subsystémov), ktoré sa opäť skladajú z čiastkových systémov (subsubsystémov).
Systém jazyka má dve základné roviny:
- Zvuková (výrazová) rovina je tvorená segmentálnym fonetickým systémom - fonetikou a suprasegmentálnym prozodickým systémom-prozódiou.
- Významová rovina je tvorená gramatickým systémom, ktorý je tvorený morfológiou a syntaxou, a lexikálnym systémom - lexikológiou. Tá sa člení na subsystém lexikálnej morfológie a lexikálnej sémantiky. Systém je vnútorne organizovaný celok pozostávajúci z inventára prvkov, ktoré sú zviazané vnútornými vzťahmi. Štruktúra systému je sieť vzťahov medzi jeho prvkami. Štruktúrovanosť systému (aj jazykového) je miera koherencie (súdržnosti, vzájomnej zviazanosti) prvkov systému (podsystému). Štruktúrovanosť systému závisí od:
- rozsahu množiny prvkov - vzťah nepriamej úmery - čím väčší rozsah množiny prvkov, tým menšia štruktúrovanosť
- relatívnej uzavretosti systému - vzťah priamej úmery - čím je systém uzavretejší, tým je štruktúrovanejší
- relatívnej stability systému - jazyk ako systém je vystavený vplyvom okolia. Vzhľadom na tento tlak okolia pôsobia v jazyku dve protichodné tendencie:
- asimilácia - snaha systému prispôsobiť si okolie tak, aby zodpovedalo jeho vnútornej štruktúre (napríklad pri preberaní cudzích slov - futbal); je stabilizujúcim faktorom v jazyku, pôsobí proti zmenám a v prospech zachovania status quo; - medzi uzavretosťou a stabilitou jazykového systému je priama úmera
- akomodácia - prispôsobovanie sa systému tlakom vonkajšieho okolia; je dynamizujúcim, vývinovým faktorom jazyka.
Jazykové útvary
O delení jazyka na spisovný, nárečový, slangový a podobne pozri pod útvar národného jazyka.
Filozofické názory na jazyk
Antika
Jazyk v antike je úplne analogický s vlastnosťami; jazyk je akoby prírodný jav a nástroj nemenného, univerzálneho ľudského rozumu.[1]
Analytická filozofia
Jazyk v analytickej filozofii je to, čo nám nevyhnutne sprostredkuváva všetko naše poznanie a vedenie; jazyk je to, čím je pre nás vždy artikulovaný svet.[1]
Antická filozofia
Názor antickej filozofie na jazyk je: Problém jazyka a rozumenia, filozofická otázka pôvodu a podstaty reči je taká stará ako otázka pôvodu a zmyslu bytia. Antická filozofia vychádza z princípu jednoty myslenia a bytia, slova a skutočnosti. Nadväzuje tak na základnú predstavu mýtického myslenia, že slovo je súčasťou bytia a že teda svet vecí a svet ich pomenovaní tvorí jednotu.[1]
Hamann
Jazyk podľa J. G. Hamanna je aktívny a centrálny prvok v procese konštituovania a utvárania rozumu. Jazyk je sila, ktorá odkrýva svet, prostriedok rozumu, a to tak vo vzťahu k vonkajšej skutočnosti, ako aj vo vzťahu k druhému. Elementárny jazykový charakter samého rozumu je práve taký nepochybný ako súvislosť rozumu s dejinami a kultúrou, ktorá prebieha len v jazyku a prostredníctvom jazyka.[1]
Herder
Podľa J. G. Herdera je jazyk aktívny a centrálny prvok v procese konštituovania a utvárania rozumu. Jazyk je sila, ktorá odkrýva svet, prostriedok rozumu, a to tak vo vzťahu k vonkajšej skutočnosti, ako aj vo vzťahu k druhému. Elementárny jazykový charakter samého rozumu je práve taký nepochybný ako súvislosť rozumu s dejinami a kultúrou, ktorá prebieha len v jazyku a prostredníctvom jazyka.[1]
Humboldt
Podľa Humboldta je jazyk aktívny a centrálny prvok v procese konštituovania a utvárania rozumu. Jazyk je sila, ktorá odkrýva svet, prostriedok rozumu, a to tak vo vzťahu k vonkajšej skutočnosti, ako aj vo vzťahu k druhému. Elementárny jazykový charakter samého rozumu je práve taký nepochybný ako súvislosť rozumu s dejinami a kultúrou, ktorá prebieha len v jazyku a prostredníctvom jazyka.[1]
Jakobson
Jazyk podľa R. O. Jakobsona obsahuje vždy niekoľko súbežných štruktúr, z ktorých každá je charakterizovaná inou funkciou.[1]
Saussure
Jazyk podľa Saussura je systém sociálnych noriem a systém znakov (znakový systém) odlišný od aktuálneho hovorenia. Pravidelnosti v jazyku sa zakladajú na systéme sociálnych konvencií. Jazyk je fundamentom hovorenia (parole) ako priamo pozrovateľného správania sa. Jazyk je formou a nie substanciou. Jazyk osebe a pre seba je jediným a pravým predmetom lingvistiky. Jazyk treba podľa Saussura študovať najprv z hľadiska jeho stavu a fungovania v určitom časovom okamihu, t. j. synchrónne, aby sa mohli skúmať zmeny tohto stavu, t. j. aby sa jazyk mohol skúmať diachrónne.[1]
Wittgenstein
Podľa L. Wittgensteina sa význam výrazov jazyka nedá oddeliť od použitia týchto výrazov v živej reči. Sám osebe sa každý znak zdá byť mŕtvym. Čo mu dodáva život? Žije v používaní. Čo určitý výraz znamená, závisí od toho, ako sa v určitom jazyku používa. Ideálny jazyk neexistuje. Musíme sa vrátiť k bežnej reči. Ako sa výraz v jazyku používa, ukazuje gramatika tohto jazyka. Tá obsahuje pravidlá hry jazyka. Prirovnanie jazyka k hre sa stáva ústrednou myšlienkou. Wittgenstein hovorí o jazykovej hre. Jazyková hra sa normálne skladá z radu jazykových vyjadrení a k tomu ešte patrí určitá vonkajšia situácia a väčšinou aj iné konania. Jazykovými hrami sú napríklad rozkazovanie a konanie podľa rozkazu, opis predmetu podľa toho, ako vyzerá, alebo podľa jeho rozmerov, vymýšľanie príbehu, žartovanie atď.[1]
Šafárik
Jazyk podľa Šafárika je najdôležitejší a najnevyhnutnejší ústroj ducha, ba duch sám v najvyššom svojom vtelení, v najčistejšom svojom zjavení. Duch netvorí jazyk, ale tvorí sa v jazyku a s jazykom; oba sú ako telo a duša v posledných a najhlbších základoch svojho zjednotenie nevystihnuteľní, možno nad nimi ako nad najväčším zo všetkých zázrakov len žasnúť. Jazyk je však vedomím národa, je čarovne mocný zväzok, ktorý viaže dieťa k matke, brata k bratovi, rodinu k rodine, a ich všetkých spája do národa, t. j. do ľudskej spoločnosti.[1]
Referencie
Pozri aj
- reč
- jazyková rodina (zoznam jazykov sveta)
- jazykoveda
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazyk (jazykoveda)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abecedy
Etymológia
Filológia
Filozofia jazyka
Fonetika
Fonológia
Frazeológia
Gramatika
Gramatológia
Gramotnosť
Jazyk
Jazykové hry
Jazykové ostrovy
Štandardná varieta (prestížna forma)
Štylistika
Adresát (jazykoveda)
Adstrát
Ahoj (pozdrav)
Aktivácia jazyka
Alternácia (jazykoveda)
Ambiguita
Analýza jazyka
Analýza textu
Analytická definícia
Anglistika
Anticipácia (jazykoveda)
Antonymum
Apokopa
Arabistika
Argot
Aspektológia
Asymetrický bilingvizmus
Bernolákovci
Charakteristika (literatúra)
Dôsledkové súvetie
Dejiny slovenského jazyka
Denotát
Dialektológia
Doslovný preklad
Dvojjazyčnosť
Dvojjazykovosť
Ekvivalenčná reštrikcia
Emfáza
Etnolingvistika
Eufemizmus
Exegéza
Exegetika
Exonymum (geografia)
Filozofia jazyka
Fonéma
Fonológia
Frazeológia (disciplína)
Funkcia jazyka
Funktor (logika)
Generatívna gramatika
Generativizmus
Geolingvistika
Germanistika
Gloséma
Glosématika
Grécizmus
Gramatika (jazykoveda)
Historická jazykoveda
Historická lingvistika
Historický vývoj angličtiny
Historicko-porovnávacia jazykoveda
Hláska
Hláskoslovie
Hladké prepínanie
Hlavná veta
Hlavný význam slova
Homoforma
Homonymum
Hovorenie
Hovorovosť
Hyperonymum
Ilokučný akt
Indoeuropeistika
Inhibícia jazyka
Internacionalizmus (lingvistika)
Inverzia (jazyk)
Izolovaný bilingvizmus
Jazyková štruktúra
Jazyková jednotka
Jazyková kompetencia
Jazyková komunikácia
Jazyková operácia
Jazyková rodina
Jazyková univerzália
Jazykové univerzálie
Jazykové vedomie
Jazykový úzus
Jazykový modus
Jazykový ostrov
Jazykový prejav
Jazykový prostriedok
Jazykový systém
Jazykový výraz
Jazykový znak
Jazykoveda
Jazykovo formulovaný systém
Jazyky sveta (kniha)
Jazyky sveta v priestore a čase
Jazyk (jazykoveda)
Kalk
Kategoriálny termín
Kodifikačná príručka
Koreň slova
Korpus (jazykoveda)
Kultúrny jazyk
Kvantitatívna lingvistika
Látkoslovie
Laryngálna teória
Lepsiusova štandardizovaná abeceda
Lexéma
Lexématika
Lexikalizácia
Lingvistická filozofia
Lingvistická operácia
Lingvistický štrukturalizmus
Lingvistický obrad
Lingvistika prekladu
Lingvocentrizmus
Lingvokulturológia
Logická analýza
Logická analýza jazyka
Logická analýza prirodzeného jazyka
Lokučný akt
Menotvorný operátor
Mentalizmus
Metajazyk
Metrum (poézia)
Miešanie jazykov
Mladogramatizmus
Myslenie a jazyk
Neohybné slovo
Neologizmus
Neutrálna lexika
Nominácia (jazykoveda)
Onomaziológia
Ortoepia
Otázka
Písma sveta
Palatalizácia
Palindróm
Paremiológia
Pasigrafia
Pluricentrický jazyk
Podmienková veta
Poetizmus (výraz)
Polovica
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portál:Jazyk
Posvätná slabika
Používanie jazyka
Poznámka (parentéza)
Príčinné súvetie
Príklonka
Príslovková veta
Prízvuk
Prajazyk
Pranostika
Predklonka
Prepínanie kódov
Prirodzený jazyk
Proces prekladu
Propedeutika
Prozódia
Psycholingvistika
Reč
Rosettská doska
Rovina jazyka
Rozpoznávanie reči
Rozprávanie (kompozičný postup)
Sémantika (náuka)
Sapirova-Whorfova hypotéza
Semilingvizmus
Signalizované prepínanie jazykových kódov
Skladobná rovina jazyka
Slang
Slovná zásoba
Slovný druh
Slovný preklad
Slovný tvar
Slovosled
Slovo (jazykoveda)
Slovo (teória automatov)
Sociolekt
Sociolingvistika
Stilometria
Striktnosť jazykového významu
Synonymum
Syntaktická forma
Syntaktický význam
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tónový jazyk
Teória jazyka
Teória prekladu
Text
Textológia
Textová lingvistika
Tezaurus
Toponymum
Transferencia
Translatológia
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk