Jean-Michel André Jarre
Jean-Michel Jarre (2016)
Základné informácie
Narodenie	24.8.194824. august 1948 (75 rokov) Lyon, Francúzsko
Pôsobenie	skladateľ, hudobník, producent
Žáner	elektronická hudba, inštrumentálna hudba, new age, ambientná hudba, elektronický rock
Hrá na nástrojoch	syntetizátor, klavír, organ, laserová harfa, akordeón, gitara, basová gitara
Roky pôsob.	1969 – súčasnosť
Vydavateľstvá	Disques Dreyfus, Polydor/PolyGram, Epic/SME, Warner Bros. Records, EMI, Sony Music, Sony BMG
Webstránka	jeanmicheljarre.com

Jean-Michel André Jarre (* 24. august 1948, Lyon, Francúzsko) je francúzsky hudobník a skladateľ. Je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby a tiež inovátora pre jeho veľkolepé koncerty na voľnom priestranstve, obsahujúce laserovú show a ohňostroje, miešanie hudby s architektúrou a prostredím.

Je držiteľom Guinnessovho rekordu za usporiadanie najväčšieho koncertu (Moskva, 1997), v rokoch 2008, 2010 a 2016 koncertoval aj v Bratislave a Košiciach. Predal vyše 80 miliónov albumov a singlov.^[1]

Jarre je veľvyslancom dobrej vôle (angl. Goodwill Ambassadors) pri UNESCO ako celebrita priťahujúca pozornosť na túto organizáciu.^[2] Na počesť Jeana-Michela a jeho otca Mauricea Jarra bol pomenovaný Asteroid 4422 Jarre.

Hudobná kariéra

1948 – 1975

Záujem o hudbu v Jeanovi Michelovi vzbudil jeho starý otec z matkinej strany. Do svojich ôsmych rokov trávil u starých rodičov každý rok 6 mesiacov. Jeho starý otec hrával na hoboji, bol inžinier a vynálezca. On vymyslel aj prvý hudobný mixážny pult pre Radio Lyon. Starý otec daroval Jeanovi Michelovi aj jeho prvý gramofón. Jarre bol schopný sledovať so starým otcom pouličných umelcov pri práci, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu (Jarre využíva starý verklík pri svojich koncertoch či dokonca zložil skladbu, ktorého hlavným nástrojom je práve tento pouličný hudobný nástroj). Starý otec ho aj motivoval k štúdiu hry na klavír.^[3] Všeobecný záujem o hudobné nástroje vyvolali jeho návštevy blších trhov na Saint-Ouen, kde mala jeho mama obchod so starožitnosťami. Často sprevádzal svoju mamu do parížskeho jazzového klubu "Le Chat Qui Pêche", kde sa zoznámil s saxofonistami Archie Sheppom a John Coltraneom, a trumpetistami Don Cherrym a Chet Bakerom. Tí mu vysvetlili, že hudba môže byť opisná aj bez textu. Vplyv na neho malo aj súdobé maliarske umenie, hlavne diela francúzskeho maliara Pierra Soulagesa. Pochopil, že aj v hudbe môžu byť viaceré textúry a hudobný skladateľ môže pôsobiť ako maliar s frekvenciami a zvukmi. V roku 1965 založil skupinu nazvanú Mystère IV. Koncom 60. rokoch začal experimentovať s kazetovými slučkami, rádiami o ďalšími elektronickými zariadeniami, až kým sa v roku 1968 stal členom Groupe de Recherches Musicales pod vedením Pierra Schaeffera, „otca“ Musique concrète, kde sa zoznámil so syntetizátormi. V tomto roku vydal aj svoj prvý hudobný singel La Cage - Erosmachine. Bol aj prvým skladateľom, ktorý zložil baletnú elektronickú kompozíciu Aor^[4] (hebrejsky "svetlo") pre Štátnu operu v Paríži v roku 1971. V nasledujúcom roku 1972 vydá svoj prvý album Deserted Palace. V tom istom roku zloží hudbu k filmu Les Granges brûlées (Spálené stodoly) s Alainom Delonom v hlavnej roli. Vytvára hudbu pre televíznu reklamu, znelky či divadlo. V nasledujúcich rokoch spolupracuje s viacerými francúzskymi umelcami a spevákmi. Zloží hudbu pre Patricka Juveta, Christopha, Francoise Hardyovú a Gérarda Lenormana.

1975 – 1979

V polovici 70. rokov podpísal nahrávaciu zmluvu so spoločnosťou Polydor. Jeho prvý album, Oxygène, bol vydaný v roku 1976. Ide o prvý album na svete, ktorý bol nahratý v domácom štúdiu Jarra a nie v hudobnom nahrávacom štúdiu. Žiadne z vtedajších nahrávacích štúdií nedôverovalo tomuto albumu. Jean-Michel Jarre o tom hovorí:

Na rozdiel od jeho hudobnej konkurencie, ako napríklad tvrdý a futuristický zvuk Kraftwerku (ktorého skladbe Mitternacht z roku 1974 sa Oxygène miestami výrazne podobá), alebo viac „kozmický“ a temný Tangerine Dream, mal Oxygène bohatý, priestorový a silne melodický zvuk. Bol komerčne úspešný na celom svete. Skladba Oxygène (Part IV) bola vydaná ako singel a stala sa najznámejšou elektronickou skladbou vôbec. Len z albumu Oxygène sa predalo vyše 15 miliónov albumov.

V roku 1978 bol vydaný jeho druhý album Equinoxe. Jarre vyvinul svoj zvuk, pridal viac dynamiky a rytmických elementov, hlavne skvelým použitím sekvencovania basových liniek. Väčšina z toho bola dosiahnutá pomocou vlastného vybavenia, ktoré navrhol jeho spolupracovník Michel Geiss. Po vydaní albumu nasledoval koncert na Place de la Concorde v Paríži v roku 1979. Tento koncert navštívilo milión ľudí, čo bol Jarreho prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší dav ľudí na koncerte na voľnom priestranstve. Koncert sa konal v 14. júla ako súčasť osláv. Samotný Jarre bol prekvapený z tak veľkej návštevy napriek tomu, že na tomto koncerte nepoužil žiadnu z laserových show, ale len hudbu, svetlá a ohňostroje.^[6] Tak, ako to bolo zvykom so západnou hudbou, podarilo sa hudobným redaktorom v bývalom režime presadiť "západnú" hudbu v podobe zvučiek a jinglov. V prípade Jeana-Michela Jarra sa nám v 80. rokoch každý večer pripomínala skladba Equinoxe 5 v podobe zvučky počasia (v podaní britskej skupiny The Shadows).^[7]

1980 – 1989

Začiatkom roka 1981 vydáva svoj tretí štúdiový album Magnetic Fields. Album obsahuje 5 skladieb. Tak ako v prípade predchádzajúcich albumov, aj tu sú názvy skladieb označené len číslovkami. V októbri 1981 sa stal Jarre prvým západným umelcom, ktorému bolo dovolené uskutočniť koncert v Číne. Za úspechom stojí, že britská ambasáda darovala pekinskému rádiu v roku 1981 albumy Oxygène a Equinoxe. V rádiách sa tak po prvýkrát hrala západná hudba. Keďže šlo o inštrumentálnu hudbu, nebola ani v rozpore s komunistickou ideológiou. Následne čínska vláda pozvala Jeana-Michela Jarra, aby zahral koncerty. Šlo o sériu koncertov v mestách Peking (dva koncerty) a Šanghaj (tri koncerty). Kým koncerty v Pekingu boli určené hlavne úradníkom, na koncerty v Šanghaji prišla aj verejnosť. Samozrejme, koncerty sa nezaobišli bez problémov. Prvým bolo, že organizátori museli vypnúť elektrinu v štvrti, kde sa konal koncert. Spotrebovala ju aparatúra na koncerte. Druhým fakt, že polovica publika v Šanghaji opustila halu pred 22.00 hod., aby mohli stihnúť posledné linky mestskej dopravy^[8]. Tieto koncerty boli aj prvé, kde použil svoju legendárnu laserovú harfu. Na koncerte mimo svojej tvorby prerobil aj tradičnú čínsku skladbu "Fishing Junks at Sunset". Tým, že jeden z koncertov bol vysielaný aj čínskym štátnym rozhlasom, šlo o jeden z prvých najsledovanejších koncertov v novodobej histórií. Hovorí sa až o 500 miliónovej počúvanosti. Z koncertov vychádza jeho prvý koncertný album Concerts in China, na ktorom sú aj skladby z predchádzajúcich albumov, ale aj niekoľko nových skladieb. Jedna z tých nových – "Arpegiator" – sa objavila aj v americkom kultovom filme 9 1/2 týždňa s Kim Basingerovou v hlavnej roli.

V roku 1983 bol Jean-Michel požiadaný, aby zložil hudbu pre výstavu umenia s názvom Orrimbe show, ktorá sa zaoberala témou supermarketov. Jarre sa rozhodol vytvoriť album s názvom Musique Pour Supermarché (Hudba pre supermarkety) v jednom exemplári. Album bol zložený a nahraný medzi februárom a májom 1983 s dĺžkou 30 minút. Výstava Orrimbe show sa konala v júni 1983 a na jej záver boli vystavené diela predané v aukcii. Jarre sa rozhodol predať jediný exemplár albumu tiež v aukcii, pričom zničil všetky matice a dosky. Aukcia sa konala 6. júla 1983 v aukčnej sieni Hotel Drouot v Paríži. Obal albumu obsahoval 11 Polaroidov z nahrávania a po aukcii bol pridaný ďalší s fotografiou nového majiteľa. Víťaz aukcie, M. Gerard, zaplatil 69 000 frankov (približne 8 300 dolárov v roku 1983) za jediný exemplár albumu. Ku kúpe albumu sa viaže historka - pán Gerard mal autonehodu, pri ktorej upadol do kómy. Keď sa z nej prebudil, z rádia počul hrať koncert Jarra v Číne. Ako sa po aukcií vyznal Jarrovi - "Vaša hudba ma prebudila do života". Po aukcii sa táto platňa odvysielala len raz na Rádiu Luxembourg. Pri jej odvysielaní bol prítomný aj samotný Jean-Michel, ktorý oslovil poslucháčov slovami "Piratez-moi!" (Piratujte ma!), aby si jeho album nahrali. Jeho výzvu vypočulo viacero poslucháčov a dodnes kolujú nelegálne kópie albumu "Musique Pour Supermarché". ^[9]

V roku 1984 vydáva album Zoolook. Je plný samplerov a využíva v ňom aj niektoré zo skladieb, ktoré vyšli na zničenom albume Musique pour supermarchés (išlo o skladby "Diva", "Blah Blah Café" a "Ethnicolor II"). Ide o prvý album, kde je počuť aj ľudský hlas, nie však spev. V skladbe "Diva" je počuť recitál od Laurie Andersonovej. Jarre mal aj úspech so skladbou "Zoolookologie", ktorá sa prebojovala aj do tanečných hitparád.

V roku 1985 dostal Jean-Michel od Houstonskej štátnej opery ponuku usporiadať koncert v americkom Houstone pri 150. výročí vyhlásenia nezávislosti Texasu. Zároveň šlo aj o oslavu 25. výročia Johnsonovho vesmírneho centra NASA. Jean-Michel pozvanie prijal a k veľkolepému koncertu pripravil ďalší štúdiový album Rendez-vous. Album nahral v rekordne krátkom čase a bol do značnej miery inšpirovaný práve nadchádzajúcim veľkolepým koncertom. Vyšiel v roku 1986. Aj na tomto albume použil časť skladby z Musique pour supermarchés v skladbe Rendez-vous 3. Nadchádzajúci koncert v Houstone bol plný veľkolepých príprav. Jednou z nich bolo, že mal hrať duet s astronautom a jazzmanom Ronaldom McNairom, Ten žiaľ zomrel počas nehody raketoplánu Challanger. Práve táto tragédia ohrozila tento koncert. Ten sa však uskutočnil a bol aj poctou pre posádku Challengeru. Na koncerte sa premietali laserové projekcie na mrakodrapoch, doprava v meste bola kompletne odklonená a Jarre prepisoval vlastný rekord v návštevnosti^[10]. Na koncert prišlo 1,5 milióna divákov. Hneď na to uskutočnil ďalší zo série veľkolepých koncertov, teraz v rodnom Lyone počas návštevy Jána Pavla II. Koncert sa odohrával pri brehu rieky Rhôna. Na koncert sa prišlo pozrieť 800 tisíc návštevníkov vrátane pútnikov. Pápež požehnal koncertu a sledoval ho z katedrály nad mestom. Z oboch koncertov vyšiel druhý koncertný album Cities in Concert, ktorý spája v sebe hudobný záznam z oboch miest.

V roku 1988 vydáva ďalší zo série albumov. Teraz s názvom Revolutions. Do značnej miery názov albumu korešponduje s jeho ďalším projektom – veľkým koncertom v Londýne. Preto na albume nájdeme symfonickú skladbu "Industrial Revolution" ako poctu britskej industriálnej revolúcií z konca 19. storočia, či spoločnú skladbu "London Kid" s frontmanom kapely The Shadows – Hankom Marvinom. Na albume sú však aj skladby, ktoré akoby predznamenali nové zmeny v Európe – "Revolutions" či "The Emigrant". Ako miesto koncertu vybral Jarre londýnsku prístavnú časť Dockland. Aj kvôli atmosfére stavieb a aj kvôli príležitosti, že v tom čase sa menili na novú mestskú časť. Pôvodne mal byť koncert pre milión divákov, ale radnica nedovolila tak veľký koncert a z jedného boli dva menšie. Prípravy na koncert boli veľkolepé. Pódium bolo na rieke, jednu z budov pretreli špeciálne na bielo, aby na nej mohla byť projekcia. Na koncert bol prizvaný aj Hank Marvin, po ktorého poslal osobné lietadlo sám Jarre až do Austrálie. Problémy sa žiaľ nevyhli obom koncertom, pretože ich sprevádzala prietrž mračien. Z týchto koncertov je aj známy výrok Jarra "Žaby majú radi dážď". Ide o dvojzmyselnosť na škaredé počasie a na označenie Francúzov ako "žaby"^[11]. Aj z tohto koncertu vyšiel koncertný album Live resp. Destination Docklands.

1990 – 1999

V roku 1990 Jarre vydal ďalší z albumov Waiting for Cousteau. Inšpiráciou mu bol známy francúzsky moreplavec a oceánológ Jacques-Yves Cousteau. Na albume sa nachádzajú 4 skladby, pričom prvá z nich s totožným názvom, ako celý album, je plne vytvorená počítačom. Ide o náhodne generované tóny v trvaní skoro 45 min. V tomto roku prepisoval po tretíkrát svoj rekord v návšteve koncertu v Guinnessovej knihe rekordov a to vďaka koncertu v La Défense v Paríži, ktorý sledovalo vyše 2,5 milióna ľudí. Tento koncert venoval aj demokratickým zmenám vo východnom bloku.

V roku 1991 pripravoval ďalší zo série veľkolepých koncertov, tentoraz v mexickom Teotihuacáne, pod mayskými pyramídami počas zatmenia slnka. Koncert sa ale neuskutočnil, lebo loď s hudobným príslušenstvom sa potopila. Pre koncert zložil aj špeciálnu skladbu Eldorado, ktorá aj na výberovom albume Images.

V roku 1993 vydáva album Chronologie. Ide o ucelenú kompozíciu viacerých hudobných žánrov. Od symfónie, balady, pop music až po hip-hop. Nový album má spojenie so švajčiarskou značkou hodiniek Swatch, pre ktorú spravil najprv melódiu budíka v náramkových hodinkách. Následne ho spoločnosť požiadala o špeciálnu show vo švajčiarskom meste Zermatt, kde zhudobnil túto skladbu (vznikla z nej skladba "Chronologie 4") a na predstavení odzneli aj niektoré jeho staršie skladby. Koncert v Švajčiarsku bol ale špeciálny. Odzneli na ňom skladby Jeana-Michela, bola svetelná a laserová show. Ale bez neho. Nový album neskôr predstavil na svojom prvom európskom turné "Europe in Concert", na už samozrejme aj on vystupoval.

V roku 1994 prekročil hranice Európy a túto show usporiadal aj v Hongkongu, z ktorého sa spravil aj koncertný album Hong Kong.

V roku 1995 pokračuje v tradícií veľkolepých koncertov a pod Eiffelovou vežou usporiada Koncert pre toleranciu, opäť 14. júla. Koncert tak oslavoval dve výročia – Deň dobytia Bastily a 50. výročie UNESCO. Na koncert príde 1,25 milióna divákov. Zaujímavosťou je, že záznam z koncertu vyšiel len na formáte Laser disku, predchodcovi DVD. Jarre má pozitívny vzťah k remixovaniu vlastných skladieb a vydáva aj špeciálny album Jarremix, ktorý obsahuje remixy nových aj starších skladieb od rôznych DJ-ov.

V roku 1997 sa vracia k analógovým syntetizátorom a prináša pokračovanie albumu Oxygène s jednoduchým názvom Oxygène 7 – 13. Hudobné motívy použité na albume sa vracajú k skladbám z polovice 70. rokov. Aj tento album sprevádza halové turné "Oxygène tour". Počas neho spraví aj koncert v Moskve 6. septembra pri príležitosti osláv 850. rokov od založenia mesta. Koncert, ktorý bol pod Štátnou (Lomonosovou) univerzitou, videlo 3,5 milióna ľudí a prekonal svoj vlastný rekord v počte divákov. Koncert sa konal len týždeň od smrti britskej princeznej Diany. Jej venoval aj minútu ticha a skladbu "Souvenir from China", kde hral sólo. Počas koncertu sa aj naživo spojil s kozmonautmi na vesmírnej stanici Mir. Tí pozdravili divákov koncertu.

V roku 1998 sa opäť vrátil na 14. júla pod Eiffelovu vežu, tentoraz na oslavy spojené s Majstrovstvami sveta vo futbale. Koncert sa v mnohom odlišoval od všetkého, ako dovtedy prezentoval svoju tvorbu. Na pódium si totiž pozval rôznych DJ'ov a tí spolu s ním mixovali jeho skladby, hlavne z albumu Oxygène 7 – 13. Mnohé zo skladieb, ktoré odzneli na oslavách, sa vyskytli aj na albume Odyssey Through O2. Na albume znejú remixy aj takých skupín, ako je Apollo 440 alebo Tecuja Komuro.

Na posledný deň v roku 1999, vytvoril výnimočnú hudobnú a svetelnú show v Egyptskej púšti, blízko Gízy. Koncert, nazvaný The 12 Dreams of the Sun (12 snov slnka), oslavoval nové milénium a 5 000 rokov od počiatku civilizácie v Egypte. Pôvodný zámer bol, že sa obrazy budú premietať na pyramídy v Gíze, ale egyptské úrady zakázali túto projekciu. Napriek tomu sa show zúčastnilo vyše tisíc miestnych hudobníkov a umelcov, ktorí doprevádzali hudbu Jarra. Na koncerte tiež zazneli skladby z jeho pripravovaného albumu Metamorphoses, ktorý bol vydaný 28. januára 2000 a je výnimočný tým, že na ňom Jarre ako na svojom prvom albume použil spev. Album je špecifický aj tým, že v ňom znejú zvuky mobilného telefónu, dial-up volania na internet a iných technických zvukov. Ide však o melodickú kompozíciu.

2000 – 2009

V roku 2000 Jarre v spolupráci s Arthurom C. Clarkom a Tetsuya Komurom uskutočnil v Okinawe koncert na oslavu ozajstného začiatku nového milénia. Koncert bol nazvaný 2001 Rendez-vous in Space.

V roku 2002 usporiadal v dánskom meste Aalborg koncert "Aero", ktorý sa niesol v oslave environmentálnej energie. Na koncert plný dažďa prišlo viac ako 50 tisíc návštevníkov. Koncert sa uskutočnil na poli pod veternými mlynmi. Hosťom koncertu bola hudobná dvojica Safri Duo. Rovnako, vydal svoj synth-jazzový album Sessions 2000.

V roku 2003 vydal z iniciatívy parížskeho hudobného klubu V.I.P. album Geometry of Love, ktorý obsahuje melancholické skladby. Zvláštnosťou albumu je titulná fotografia. Na žltom pozadí sa zobrazuje rozostretý nahý klin francúzskej herečky Anne Parillaud.^[12]

V roku 2004 sa rozišiel definitívne s vydavateľom Francisom Dreyfusom a v svojom vydavateľstve vydal prerobený výber svojich predchádzajúcich skladieb s názvom Aero. Album obsahuje aj tri úplne nové skladby. Zaujímavosťou albumu je, že obsahuje klasické CD a aj DVD s totožným hudobným obsahom. Na DVD je však aj obrazová stopa a to pohľad na oči francúzskej herečky Anne Parillaud ako počúva uvedený album.^[13] Na Slovensku sa predalo viac než 2 000 kusov, za čo dostal platinovú platňu. V septembri usporiadal v rámci otvorenia roku francúzskej kultúry v Číne veľkolepý koncert v "Zakázanom meste" v Pekingu.

V roku 2005 usporiadal na počesť osláv poľskej Solidarity v gdanských lodeniciach koncert pre 170 tisíc návštevníkov (pričom samotnej koncertnej skúšky, ktorá sa konala deň pred koncertom pre zamestnancov lodeníc, sa zúčastnilo vyše 60 tisíc divákov). Aj tento koncert sprevádzali veľké úpravy. Na bielo sa premaľovali dve opravárenské haly, v ktorých pracovali robotníci aj počas show. Na pódium prišiel aj bývalý líder hnutia Lech Wałęsa. Z koncertu vyšlo DVD aj CD.

V roku 2006 usporiadal v Maroku, v saharskej púšti neďaleko mesta Merzouga koncert Voda pre život.

V roku 2007 vydal po 7 rokoch štúdiový album Téo & Téa. Tanečný album však nenaplnil očakávania vydavateľov a Jarre odišiel od vydavateľstva Warner Music do EMI. Koncom roka vydal album Oxygène 3D. Išlo o živý záznam jeho špeciálneho predstavenia v Belgicku, ktoré usporiadal po 30 rokoch od uvedenia albumu Oxygène vo svete. Obraz bol robený vo formáte 3D.

V roku 2008 uskutočnil hudobné turné po Európe, ktoré bolo venované 30. výročiu vydania albumu. V rámci jeho druhej časti usporiadal aj dva koncerty na Slovensku. V bratislavskej Športovej hale Pasienky a v košickej Steel Aréne. Koncert venoval aj divákom z bývalého Česko-Slovenska^[14], pretože najpriaznivejšie ohlasy na album Oxygène zo zahraničia získal práve odtiaľto.

V roku 2009 odohral koncerty v rámci svetového halového turné World Arena Tour 2009/2010. Napriek plánom navštíviť viacero kontinentov ich odohral len v Európe. Na koncertoch odohral najlepšie skladby zo svojej histórie.

2010 – 2019

V roku 2010 pokračoval s druhou časťou turné. Koncepcia koncertov sa však oproti roku 2009 mierne zmenila. Koncertný program dopĺňala 3D projekcia, výber skladieb bol upravený a názov turné sa jemne upravil na World Tour 2010. Jean-Michel v tomto roku koncertoval prevažne v Európe, ale navštívil aj Turecko a Libanon. Po druhýkrát navštevuje aj Slovensko. V rámci svojho turné vystúpil 27. mája 2010 v bratislavskej Sibamac Aréne, ale koncert 16. novembra 2010 v košickej Steel Aréne bol z technických príčin najprv presunutý, potom úplne zrušený.

V roku 2011 ďalej koncertuje po Európe. Ukončí ich veľkým koncertom 1. júla 2011, keď v Monaku usporiadal "svadobný koncert" pre monackého kniežaťa Alberta II., ktorý je jeho veľkým fanúšikom. Show sa odohrala v prístave. Na čas tak zakončí štvorročné turné.

V roku 2013 sa stáva prezidentom CISAC (Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov). Odohrá ďalší z koncertov, tentoraz v Tunisku na letnom festivale.

V roku 2015 vydáva prvý z dvoch albumov Electronica 1 - The Time Machine. Ide o projekt, na ktorom pracoval viacero rokov. Cieľom albumu bolo priblížiť elektronickú hudbu od jeho začiatku.

Na albume spolupracoval s mnohými hudobníkmi a spevákmi elektronickej hudby. Medzi inými s Vince Clarkom zo skupiny Erasure, Armin van Buurenom, Mobym, Tangerine Dream, Massive Attack, Laurie Andersonovou, skupinou Air, M83 a mnohými inými. Album, ktorý vyšiel na jeseň, sa vyšplhal na najvyššie miesta v predajnosti v mnohých krajinách Európy.

V roku 2016 vydáva druhú časť projektu Electronica 2 - The Heart Of Noise. Za záhadným názvom albumu sa ukrýva počesť talianskemu skladateľovi, maliarovi a futuristovi Luigiovi Russolovi. Ten v roku 1913 vydal otvorený list – manifest "Umenie hluku", kde sa snažil vymedziť hranicu medzi umeleckým zvukom a hlukom. Russolo sa aj považuje za prvého experimentálneho hudobníka. Aj na tomto albume pokračuje spolupráca so známymi skladateľmi, režisérmi a hudobnými skupinami. Jean-Michel Jarre spolupracuje s Pet Shop Boys, Hansom Zimmerom, The Orb, Cyndi Lauper a mnohými inými. Zaujímavosťou je spolupráca s Edwardom Snowdenom, bývalým americkým pracovníkom spravodajských služieb, ktorý dal novinárom informácie o špionáži obyvateľstva spravodajskými službami USA. Spoločne nahrali skladbu "Exit". Jean-Michel je so svojim dielom spokojný.

Spolupracuje s britskou kapelou Gorillaz na ich novom albume. Hral na mnohých na letných festivaloch a uskutočňuje nové turné "Electronica". V rámci neho usporiadal aj štvrtý koncert na Slovensku 9. novembra 2016 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave. Koncom roka, 2.12.2016, vychádza jeho štúdiový album Oxygène 3. Ide o tretí album z cyklu Oxygène.

V roku 2017 bol Jean-Michel Jarre nominovaný s albumom Electronica 1 - The Time Machine na cenu Grammy za najlepší tanečný a elektronický album roka 2016. Spolu s britskou skupinou Gorillaz zložil tri skladby pre ich nový album Humanz. V apríli uskutočnil koncert v Izraeli pri Mŕtvom mori a následne mal špeciálny koncert pri kláštore Santo Toribio de Liébana v Španielsku. V máji sa vrátil po vyše 30 rokoch na americký kontinent, kde odohral koncert v Kanade a USA. V lete uskutočnil koncerty v Európe.

V roku 2018 odohrá koncerty v Argentíne a Čile a následne sa vracia do USA a Kanady. V septembri vydáva výberový album k 50: výročiu vydania jeho prvého singlu s názvom Planet Jarre. Výberový album obsahuje aj nové skladby. Potom má koncert v Rijáde v Saudskej Arábii. Ku koncu roka vydáva album Equinoxe Infinity. Ide o pokračovanie jeho predchádzajúceho albumu Equinoxe spred 40 rokov.

Na konci roku 2019 vydáva svoju prvú autobiografickú knihu s názvom Melancholické ródeo. Táto 380 stranová kniha vychádza najprv vo francúzštine. Obsahuje veľa dovtedy nepublikovaných informácií o jeho živote. V novembri uvádza na trh špeciálnu aplikáciu (najprv pre telefóny s iOS) Eōn. Obsahuje vyše 7 hodín materiálu, ktorý pripravil Jean-Michel a aplikácia začne skladať vždy novú a novú skladbu.

Aplikácia sa stala okamžite najviac sťahovanou hudobnou mobilnou aplikáciou v iStore po celej Európe vrátane Slovenska. Pomenovanie Eōn je podľa gréckeho boha času a večnosti. Výber niektorých skladieb inšpiroval Jarra aby vydal limitovaný album Snapshots from Eōn, ktorý obsahuje 2 CD a LP s hudbou z aplikácie.

2020 – súčasnosť

Prvým koncertom v roku 2020 bol koncert uskutočnený 6. marca v saudskoarabskom meste Al-ʿUla na Azimuth Festivale. Šlo vo všeobecnosti o jeden z poslednych koncertov hudobníkov pred vypuknutím pandémie COVID-19. V máji abdikuje po 7 rokoch na pozíciu prezidenta CISAC a strieda ho jeho priateľ, bývalý člen skupiny ABBA Björn Ulvaeus. Na prvý letný deň, po uvoľnení prísnych opatreni vo Francúzsku, usporiadal Jean-Michel prvý koncert hudobníka vo virtuálnej realite Alone Together. Koncertu sa mohli diváci zúčastnuť prostredníctvom vlastného "avataru" vo virtuálnej realite, ako aj prostredníctvom živého prenosu na kanály YouTube či na jeho fan stránke na sociálnej sieti Facebook. Trištvrtehodinový koncert, v ktorom sám Jarre mal svoj vlastný avatar, mal úspech. Pozrelo si ho až 600.000 divákov ^[18]. Na prelom posledného dňa v roku 2020 a prvého v roku 2021 pripravil Jean-Michel svoj druhý verejný koncert vo virtuálnej katedrále Notre Dame v Paríži. Koncert pod názvom Welcome to the other side (Vítajte na druhej strane) symbolizoval rozlúčku s rokom, keď celý svet postihol COVID-19 a znamenal nádej nového roka. Bol dostupný na sociálnych médiách ako Facebook, VRChat či YouTube. Nad koncertom malo patronát UNESCO či magistrát mesta Paríž. Tak ako predchádzajúci, aj tento mal 45 minút. Bol zaradený medzi oficiálne parížske oslavy príchodu nového roka. Koncert bol jedinečný tým, že ho videlo až 75 miliónov divákov.^[19]

V apríli 2021 vydal štúdiový album Amazônia. Ide o album, ktorý hudobne dopĺňa fotografickú výstavu Sebastiãa Salgada s vyše 200 čiernobielymi fotografiami o Amazonke. Ide o ambientnú hudbu doplnenú o pôvodné zvuky pralesa, domorodých obyvateľov.

Dňa 21.júna v rámci "Dňa hudby - Fête de la Musique" vystúpil v krátkom živom mini koncerte na nádvorí Elyzejského paláca. Koncert, ktorý hral na prelome rokov, Welcome to the other side vydáva začiatkom septembra aj ako CD/LP album i s videozáznamom na Blu-ray.

Pre začiatok roka 2022, 21. - 23. januára, pripravil Jean-Michel multimediálny projekt OXYMORE - homage to Pierre Henry. Išlo o 7 menších koncertov v priestoroch francúzskeho rozhlasu. Napriek tomu, že v skladbách použil aj experimentálne zvuky pioniera francúzskej experimentálnej hudby Pierra Henryho, šlo o ucelený melodický komplex 11 skladieb. Tento projekt je ale výnimočný aj tým, že sa paralelne počas koncertu odohrával aj vo virtuálnej realite v imaginárnom meste Oxyville. Išlo o vymyslené animované mesto zložené zo zosilňovačov a syntetizátorov, v ktorom sa diváci pohybovali spolu s robotmi. Názov Oxymore je aj slovnou hračkou. Vo francúzštine znamená slovo oxymore slovo oxymoron, slová protirečiaceho si významu. Zároveň význam slova je aj OXYgene MORE, teda poskytnúť divákovi či poslucháčovi "viac oxygenu (jeho najznámejšieho albumu)" v podobe virtuálnej reality a byť súčasťou jeho hudobných klipov.

Súkromný život

Jean-Michel Jarre je synom filmového skladateľa Mauricea Jarra a France Pejot. So svojim otcom mal komplikovaný vzťah. Otec opustil rodinu, ešte kým bol Jean-Michel mladý a vychovávala ho len mama a starí rodičia. Jean-Michel sa uzmieril so svojim otcom až pár rokov pred jeho smrťou. Jarre o tom hovoril

Naopak, jeho vzťah s matkou bol odlišný. Obdivoval ju po celý jej život.

Je štvrtykrát ženatý. Prvou manželkou bola Flore Guillardová (január 1975 až 1977), neskôr britská herečka a fotografka Charlotte Ramplingová od 7. 10. 1978 do roku 1998. Následne francúzska herečka Anne Parillaudová od 12. 5. 2005 do roku 2010. V roku 2019 si vzal za manželku čínsku herečku Gong Li.^[22]

Jarre má 3 deti – Emilie, ktorá je módna dizajnérka (dcéra z manželstva s Flore Guillardovou), nevlastného syna Barnaby Southcombea (syn Charlotte Ramplingovej) a vlastného Davida, ktorý je známy kúzelník (tiež z manželstva s Charlotte Ramplingovou). Dcéru Anne Parillaudovej (ktorú mala z manželstva s francúzskym režisérom Lucom Bessonom) neprijal za svoju.

Jean-Michel má dvoch nemanželských súrodencov z otcovej strany. Brata Kevina Jarra, ktorý bol americký filmový producent a režisér. Písal scenáre aj pre film Múmia či Rambo 2 (zomrel v roku 2011 na infarkt). Sestra Stéfanie je americká dekoratérka a produkčná dizajnérka.

Zaujímavosti

Jean-Michel má viacero koníčkov. Má veľkú zbierku analógových syntetizátorov, jukeboxov, automobilových veteránov, obuv značky Rebook, umeleckých obrazov, hudobných nástrojov z celého sveta.^[23]

Rád maľuje a fotografuje. V jeho súkromnom nahrávacom štúdiu nájdete o. i. aj pravú slovenskú fujaru.^[24] Je to dar od jeho fanúšikov zo Slovenska, ktorí mu ju odovzdali počas koncertu v dánskom meste Aalborg. Ďalšia, "skladacia fujara" pre možnosť hrania aj na koncertoch, mu pribudla v roku 2020. Jeho súkromná zbierka suvenírov sa po koncertoch na Slovensku rozrástla aj o slovenskú pastiersku píšťalu či pravú zbojnícku valašku. Medzi prírastkami v zbierke Jeana-Michela od slovenských fanúšikov je soška Oskara (samozrejme, kópia tejto slávnej sošky) ako symbolika za jeho prácu a prínos pre slovenských fanúšikov či súbor slovenských kryštálových pohárov.

Pri potulkách na Slovensku aj pochválil bratislavskú francúzsku palacinkáreň. Robia v nej vraj najlepšie palacinky, aké kedy jedol. Samozrejme, mimo Francúzska...^[25]

Mesto Bratislava mu pripomína rodný Lyon. Veľkosťou, architektúrou Starého mesta aj atmosférou.

Medzi veľkých fanúšikov hudby Jeana-Michela Jarra patrili aj známe osobnosti. Slávny spisovateľ a vizionár Arthur. C. Clarke, autor slávneho románu Vesmírna odysea 2001 venoval pokračovanie knihy Vesmírna odysea 2010 práve Jeanovi Michelovi.

Jean-Michel v roku 2001 venoval Clarkovi koncert 2001 Rendez-vous in Space. Ďalším veľkým fanúšikom Jarra bol francúzsky oceánograf a cestovateľ Jacques-Yves Cousteau, ktorému v roku 1990 venoval album Waiting for Cousteau. Jarrovú hudbu milovala aj britská princezná Diana, ktorá mala osobné stretnutie s ním po koncerte v Londýne v roku 1988.^[27] Jej Jean-Michel venoval minútu ticha počas svojho megakoncertu v Moskve v 1997. Ďalším fanúšikom je monacký knieža Albert II., ktorý si zaplatil jeho koncert počas svojej svadby v roku 2011.

Svoje meno prepožičal aj elektronike. Od roku 2010 sa pod značkou Jarre Technologies (neskôr Aerosystem) predával spotrebnú elektroniku. V značnej miere to boli externé reproduktory pre mobilné zariadenia.

Ocenenia

Koncerty

Zoznam najväčších koncertov (nad 50.000 divákov na koncerte)

Dátum	Počet divákov	Miesto	Udalosť	Poznámky
14 júl 1979	1.000.000	Paríž, Place de la Concorde	Oslavy francúzskej revolúcie	Prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
21 až 28 október 1981	120.000	Peking, Šanghaj	Prvý koncert "západného" umelca v Číne	Sumárna návštevnosť 5 koncertov.
5 apríl 1986	1.500.000	Houston	Oslavy 150 založenia štátu Texas a 25 výročie NASA	Druhý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
5 október 1986	800.000	Lyon	Návšteva pápeža Jána Pavla II. v meste Lyon
8 a 9 október 1988	200.000	Londýn	Veľký koncert nazvaný "Destination Docklands" oslavujúci Londýn	Sumárna návštevnosť dvoch koncertov. Pôvodne plánovaný jeden koncert pre milión divákov.
14 júl 1990	2.500.000	Paríž, La Défense	Oslavy 200. výročia francúzskej revolúcie	Tretí zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1995	1.250.000	Paríž, Eiffelova veža	Oslava 50. rokov UNESCO a "Roku Tolerancie"
6 september 1997	3.500.000	Moskva, Lomonosova univerzita	Koncert pri príležitosti 850 založenia mesta Moskva	Štvrtý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1998	600.000	Paríž, Eiffelova veža	Oslavy francúzskej revolúcie	Electronic Night, koncert J. M. Jarra a jeho hostí – svetových DJov
31 december 1999	120.000	Gíza	Oslavy nového milénia	Koncert sa uskutočnil priamo pod pyramídami
26 august 2005	170.000	Gdansk	Oslavy 25. výročia vzniku hnutia Solidarita
1 júl 2011	85.000	Monako	Koncert pri príležitosti kráľovskej svadby kniežaťa Alberta II.
16 júl 2017	50.000	Carhaix-Plouguer	Koncert ako súčasť Festival des Vieilles Charrues	Jeden zo šiestich koncertov letného európskeho turné Electronica Tour 2017
13 a 20 apríl 2018	100.000	Indio, Kalifornia	Koncert ako súčasť Coachella Valley Music and Arts Festival	Jeden z koncertov jarného turné v USA 2018

Zoznam koncertov na Slovensku

Vlastné koncerty

Iné predstavenia

Diskografia

Single (zaujímavé a limitované edície)