jedľa biela
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae, Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina nahosemenné (Gymnospermae) Oddelenie borovicorasty (Pinophyta) Trieda (classis) ihličnany (Pinopsida) Čeľaď (familia) borovicovité (Pinaceae) Rod (genus) jedľa (Abies) Druh (species) jedľa biela (A. alba)
Vedecký názov
Abies alba Philip Miller, 1768
Synonymá
Abies excelsa Link., Abies pectinata (Lam.) DC. in Lam. et DC, Abies picea (L.) Pers., Abies vulgaris Poiret, Pinus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Jedľa biela - celkový pohľad

Jedľa biela (iné názvy pozri nižšie; lat. Abies alba Mill., staršie Abies pectinata Lam. et DC, zastarano Pinus picea L.) je strom z čeľade borovicovité (Pinaceae).

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: jedľa biela^[1]; zriedkavo: jedľa obyčajná^[2], jedľa bielokôra^[3], jedľa strieborná^[4](resp. strieborná jedľa^[4]); zastarano: sosna-jedľa^[5], jedľa obecná^[6][5]; ľudovo alebo zastarano: haštra ^[7][8], jedľa; ľudovo: sosna^[6].

Výzor

Má rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Môže dorásť až do 50 m, čiže ide o veľmi vysoký strom.

Má valcovitý rovný kmeň s priemerom až 2 m. Koruna v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôra hladká, väčšinou svetlo sivá, v starobe tmavšia, rozpukaná borka. Letorasty sivé, jemne plstnaté. Púčiky špicato vajcovité, hnedé, bez miazgy. Ihličie 2–3 cm dlhé, ploché, na vrchnej strane lesklo tmavo zelené, na spodnej strane s dvomi svetlými prúžkami (prieduchy). Šišky vzpriamené, 10–20 cm dlhé, 3–5 cm široké, valcovité, hore zaoblené. Dozrievajú počas augusta a rozpadávajú sa na stromoch. Šupiny opadávajú a na stromoch zostávajú iba vretená. Trojhranné semená (8 – 11 mm dlhé, 3 – 5 mm široké) majú neopadavé krídlo.

Rozšírenie

Vyskytuje sa v európskych pahorkatinách a horských polohách s optimom v strednom Francúzsku a západnom Nemecku a ďalej v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny). Na východe zasahuje až do SZ časti Malej Ázie, na juhu do Grécka a Sicílie. Menšie izolované areály sa nachádzajú na Korzike, v Pyrenejách (Cevennes).

V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni (LVS) na bohatých stanovištiach živného radu.

Ekológia

Hranica jej rozšírenia je limitovaná jej nárokmi na vlhkosť a citlivosť voči neskorým mrazom. Je aj veľmi citlivá na znečistené ovzdušie (predovšetkým oxidmi síry). V južnej časti areálu je vyslovene horským stromom (vystupuje takmer do 2 000 m n. m.), smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (300 m n. m.). Vyžaduje vlhkú hlbšiu pôdu, a ako klasický klimaxový druh znáša dobre zatienenie.

Využitie

Predovšetkým drevo, ktoré sa používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod. Jedľa biela je tiež užitočná na výrobu jedľového oleja (lat. abiatis albae aetheroleum), oleja z jedľových šišiek (lat. oleum templini) a na éterický olej z čerstvého ihličia. Jedľový éterický olej je rovnako účinný ako olej zo smreka a borovice, aj keď nie je totožného zloženia. Jeho schopnosť vyvolávať odkašliavanie, pôsobiť proti mikróbom a dráždiť pokožku, resp. vyvolávať miestne prekrvenie, sa využíva v inhaláciách pri ochoreniach dýchacích ciest, v balzamoch proti prechladnutiu, mastiach a kúpeľoch pri natiahnutých svaloch, reumatických ťažkostiach a poruchách prekrvenia. Okrem toho jedľový olej obsahuje aj mnohé prostriedky osobnej hygieny.^[9]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa biela
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa biela