Jelša srdcovitá
Jelša srdcovitá
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) bukotvaré (Fagales) Čeľaď (familia) brezovité (Betulaceae) Rod (genus) jelša (Alnus) Druh (species) jelša srdcovitá (Alnus cordata)
Vedecký názov
Alnus cordata Loisel.
Rozšírenie dreviny v Taliansku.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Jelša srdcovitá^{[chýba zdroj} (lat. Alnus cordata) je opadavý listnatý strom, z čeľade brezovité. Rastlina je pôvodom z južného Talianska a Korziky. Jej druhový názov je odvodený od jej srdcovitých listov.^[1]

Opis

Jelša srdcovitá je jednodomý a vetrom opeľovaný strom. Druh dorastá do výšky 15 – 20 m s kmeňom s priemerom 70 – 100 cm, z ktorého vyrastá guľovitá až kužeľovitá koruna. V nej sa nachádzajú konáriky, ktoré sú v mladosti lepkavé a hrdzavo plstnaté, časom menia farbu na červenohnedú. Na konárikoch vyrastajú dlho stopkaté listy s dĺžkou stopky 20 – 30 mm. Výrazne srdcovitá čepeľ je okrúhlastá alebo vajcovito obrátená a dosahuje dĺžku 50 – 100 mm. Dlho stopkaté samičie jahňady sa nachádzajú po 1 – 3 na konci konárov, ktoré sú vzpriamené a sú dlhé 15 – 25 mm. Samčie jahňady sú počas kvitnutia zlatistej farby a majú dĺžku až 100 mm. Nažka aj šištičky sú elipsoidné. Tento druh dosahuje reprodukčnú zrelosť v 10 – 12 roku života a často sa kríži s jelšou lepkavou.^[1][2]

Výskyt

Tento druh je endemitom pre južné Taliansko a pohoria v južnej a strednej časti Korziky. Tiež sa pestuje v západnej Európe, Rusku a zriedkavo aj na Slovensku. Rastlina potrebuje ročne sumu zrážok aspoň 1000 mm.^[1][2][3]

Galéria

• 

  Ilustrácia rastliny

• 

  Listy a nezrelé samčie jahňady

• 

  Samičie jahňady

Referencie

1. ↑ ^{a b c} Flóra Slovenska V/3.  : VEDA - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
2. ↑ ^{a b} euforgen.org, . Dostupné online.
3. ↑ forest.jrc.ec.europa.eu, . Dostupné online.