Jiří Trnka
český výtvarník, bábkar a animátor
Narodenie	24. február 1912 Plzeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	30. december 1969 (57 rokov) Praha, Česko-Slovensko
Podpis
Odkazy
Commons	Jiří Trnka
Biografický portál

Jiří Trnka (* 24. február 1912, Plzeň – † 30. december 1969, Praha) bol český výtvarník, ilustrátor, spisovateľ, scenárista, bábkar, kostýmový výtvarník a režisér animovaných filmov, jeden zo zakladateľov českého animovaného filmu.

Jeho otec bol klampiarsky majster, matka krajčírka.
Študoval na reálke v Plzni, kde stretol bábkara Josefa Skupu, ktorý tam vyučoval kreslenie. Skupa mu dal základy kresliarske aj ho priviedol k bábkovému divadlu, Trnka pracoval pre Divadlo feriálních osád. Reálku Trnka nedokončil, štúdia opustil v roku 1927 a začal sa učiť cukrárom, neskôr zámočníkom, aby sa nakoniec vyučil predavačom u obchodníka s umeleckými predmetmi. V roku 1929 Skupa Trnku presvedčil, aby sa prihlásil na Umprum. Trnka potom študoval v triede Jaroslava Bendy. Začal čoskoro ilustrovať knihy, navrhovať reklamy a tiež hračky pre firmu Pospíšil (neskorší Hamiro).

Pracoval aj pre Skupovo divadlo, v roku 1935 s ním išiel na turné po Európe (Nemecko, Poľsko, Pobaltie). V roku 1936 sa Trnka osamostatnil a v pražskom divadle Rokoko založil bábkové Drevené divadlo. To však krachlo po prvej sezóne, čo ho prinútilo začať sa venovať viac knižným ilustráciám. V tejto oblasti sa presadil. Za život potom ilustroval viac ako sto kníh. V rokoch 1941 – 1944 spolupracoval s Národným divadlom v Prahe, navrhoval kostýmy aj scénu pre inscenácie Jiřího Frejku. Za vojny tiež začal spolupracovať s filmovým štúdiom na Barrandove. Rok 1945 mu priniesol veľké šance: bol menovaný umeleckým vedúcim nového štúdia kresleného filmu, ktoré bolo neskôr pomenované Bratři v triku. Najprv sa štúdio zameriavalo na kreslený film (Zasadil dědek repu; Zvieratká a Petrovští). V roku 1946 štúdio začalo pracovať aj s bábkami. Práve bábkové filmy Trnku asi najviac preslávili vo svete. Medzinárodný ohlas získali najmä celovečerné filmy: Špalíček (1947), Cisárov slávik (1948), Bajaja (1950), Staré povesti české (1952), Dobrý vojak Švejk (1955) a Sen noci svätojánskej (1959). Často pritom spolupracoval so scenáristom Jiřím Brdečkom. Spolupracoval aj s hraným filmom - vytvoril kostýmy k filmom Bol raz jeden kráľ (1954) či k husitskej trilógii Otakara Vávru. Roku 1958 sa podieľal na československej expozícii na Expe 58 v Bruseli, neskôr aj na Expe 67 v Montreale.

V roku 1967 sa stal profesorom na Vysokej škole umeleckopriemyselnej, až do smrti viedol ateliér ilustrácie a úžitkovej grafiky. Zasiahol aj do literatúry. Napísal len jednu detskú knihu - Záhradu, ale tá zaznamenala medzinárodný úspech. Sám ju ilustroval, sfilmoval ju Břetislav Pojar.