Jimmy Carter
Carter v roku 1978
39. prezident Spojených štátov
V úrade 20. január 1977 – 20. január 1981
Viceprezident	Walter Mondale
Gerald Ford Ronald Reagan
Biografické údaje
Narodenie	1.10.19241. október 1924 (98 rokov) Plains, Georgia, USA
Politická strana	Demokrat
Profesia	farmár, dôstojník námorníctva, politik
Národnosť	Američan
Vierovyznanie	Baptista
Rodina
Manželka	Rosalynn Carterová
Deti	4
Odkazy
	Jimmy Carter (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

James (Jimmy) Earl Carter, Jr. (* 1. október 1924, Plains, Georgia, USA) je americký politik. Bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 – 1981), 83. guvernérom Georgie (1972 – 1975) a senátorom za Georgiu (1962 – 1966).^[1] V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier.

V prezidentských voľbách v roku 1976 porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda.

Životopis

Detstvo a mladosť

Narodil sa vo Wise Sanitarium^[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici.^[3] Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894 – 1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordy (1898 – 1983).

Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónii v roku 1635).^[4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácii. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution.^[6] Carterov pra-pra-starý otec, L.B. Walker Carter (1832 – 1874), bojoval v konfederačnej armáde v občianskej vojne.^[7]

V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59 najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady.^[8][9]

V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).

Prezidentské obdobie

Za jeho najväčšie úspechy je považované vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, Ministerstva energetiky a Ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, vytvorenie plných diplomatických stykov s Čínou a jednanie o dohode SALT II.

Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.

Carterov politický pád začal v novembri 1979, kedy v Iráne prebehla islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby rozhodol 12. apríla 1980 o neúčasti amerických športovcov na XXII. LOH v Moskve.^[11]

Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, mal by Carter väčšiu šancu na obhájenie prezidentského úradu. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.^[12][13][14] Udalosť bola nazvaná Októbrové prekvapenie (October Surprise).

Potom, čo opustil úrad, začal sa Carter venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.

Osobný život

Dlhovekosť

20. januára 2017, vo veku 92 rokov, sa Carter stal najdlhšie žijúcim exprezidentom, ktorý sa zúčastnil prezidentskej inaugurácie (40 rokov po svojej vlastnej).^[15] Po dvoch rokoch, 22. marca 2019, sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom v histórii, keď prekonal Georgea H. W. Busha, ktorý mal vek 94 rokov a 171 dní keď zomrel v novembri 2018. Obaja sa narodili v roku 1924.^[16]

Referencie

1. ↑ Jimmy Carter . Georgia Humanities Council, . Dostupné online. (anglicky)
2. ↑ http://www.presidentialavenue.com/jec.cfm
3. ↑ http://www.usa-presidents.info/carter.htm
4. ↑ "
5. ↑ http://pqasb.pqarchiver.com/boston/access/1976715912.html?
6. ↑ The California Compatriot . 2007, . Dostupné online. (anglicky)
7. ↑ MORRIS, Kenneth Earl. Jimmy Carter, American Moralist . 1996. Dostupné online. (anglicky)
8. ↑ http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/2002/carter-bio.html
9. ↑ http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/transcript/carter-transcript/
10. ↑ http://www.controlarms.org/the_issues/arms_industry.htm
11. ↑ KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Mezinárodní sportovní hnutí, s. 209.
12. ↑ Honegger, Barbara.: October Surprise, New York: Tudor, 1989. 323 stran.
13. ↑ Parry, Robert.: Trick or Treason: The October Surprise Mystery, New York: Sheridan Square Press, 1993. 350 stran.
14. ↑ Sick, Gary.: October Surprise: America's Hostages in Iran and the Election of Ronald Reagan, New York: Times Books – Random House, 1991. 278 stran
15. ↑ REILLY, Katie. How Jimmy Carter Beat Cancer and Became the Oldest President to Attend an Inauguration . time.com, 2017-01-20, . Dostupné online. (po anglicky)
16. ↑ Jimmy Carter sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-22. Dostupné online .

Literatúra

• John Dumbrell: The Carter Presidency. 1993
• Erwin C. Hargrove: Jimmy Carter as President. 1988
• Charles O. Jones: The Trusteeship Presidency. 1988
• Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): The Presidency and Domestic Policies of Jimmy Carter. 1994
• Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): Jimmy Carter: Foreign Policy and Post-Presidential Years. 1994

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jimmy Carter

Externé odkazy

• Oficiálny životopis na stránkach Bieleho domu
• Jimmy Carter
• Jimmy Carter na Britannica.com