A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Jordan Bardella | ||||||||
| francúzsky pravicový politik | ||||||||
 Jordan Bardella v roku 2024 | ||||||||
| Predseda strany Rassemblement national | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 13. septembra 2021 | ||||||||
| ||||||||
| Predseda skupiny Patrioti pre Európu v Európskom parlamente | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 8. júna 2024 | ||||||||
| ||||||||
| Poslanec Európskeho parlamentu | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 26. mája 2019 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 13. september 1995 (29 rokov) Drancy, Francúzsko | |||||||
| Politická strana | Rassemblement national | |||||||
| Národnosť | francúzska | |||||||
| Vierovyznanie | agnostik | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Partnerka |
Nolwenn Olivier | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Jordan Bardella na jordan-bardella.fr | ||||||||
 | Jordan Bardella (multimediálne súbory) | |||||||
Jordan Bardella (, * 13. september 1995, Drancy, Francúzsko) je francúzsky politik a europoslanec. Od roku 2021 je predsedom krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie (franc. Rassemblement national, ďalej RN).
Od roku 2012 bol členom Národného frontu (predchodcu Národného zhromaždenia) a v roku 2015 sa stal poslaneckým asistentom. V rokoch 2017 až 2019 bol hovorcom strany, od roku 2018 členom jej národnej kancelárie, ako aj národným riaditeľom Génération nation (vetvy RN).
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 vo Francúzsku bol na čele kandidátnej listiny RN už vo veku 23 rokov. Bol zvolený za europoslanca a stal sa členom petičného výboru EÚ. Krátko nato sa stal druhým podpredsedom strany. V regionálnych voľbách v roku 2021 bol na čele kandidátnej listiny RN pre región Île-de-France, avšak vo voľbách neuspel.
Potom ho Marine Le Penová vymenovala za prvého podpredsedu RN a počas jej prezidentskej kampane v roku 2022 Bardella slúžil ako dočasný predseda strany. Počas zjazdu RN bol v tom istom roku zvolený za predsedu strany po výhre nad protikandidátom Louisom Aliotom. V roku 2024 bol Bardella opätovne zvolený za poslanca Európskeho parlamentu a stojí na čele skupiny Patrioti pre Európu.
Bardella sa stavia proti nelegálnym migrantom, odmieta regulácie na riešenie klimatickej krízy, ktoré znižujú kvalitu života ľudí, a stavia sa proti rozvoju alternatívnych obnoviteľných energií.
Životopis
Rodinný pôvod a detstvo
Jordan Bardella sa narodil 13. septembra 1995 vo francúzskom Drancy v regióne Seine-Saint-Denis.[1]
Je jediným synom malopodnikateľa Oliviera Bardellu, ktorý sa špecializuje na nápojové automaty.[2]Jeho otec sa narodil v roku 1968 v Montreuil v regióne Seine-Saint-Denis a je talianskeho a francúzsko-alžírskeho pôvodu.[3] Jeho matka Luisa Bertelli-Mota sa narodila v roku 1962 v Turíne[3] a je špecializovanou terénnou pracovníčkou pre materské školy (franc. ATSEM).[4][5] Má z troch štvrtín taliansky pôvod.[6][7][8]
Jordanova rodina z matkinej strany opustila v 60. rokoch taliansky priemyselný sever.[9] Starý otec Jordana Bardellu z otcovej strany, Guerrino Bardella (narodený v roku 1944, pôvodom z Alvita v talianskom Laziu) prišiel do francúzskeho Montreuil v roku 1960 a v roku 1963 sa oženil s Réjane Madou, narodenou v roku 1944 v obci La Ferté-sous-Jouarre v regióne Seine-et-Marne. Živil sa ako stolár.[3] Réjane Mada, stará mama Jordana Bardellu z otcovej strany, je dcérou Alžírčana z Kabylie, Mohanda Séghira Madu (1903 – 1974), narodeného v Guendouz, v obci Aït R'zine.[10] Tento prišiel do Francúzska v 30. rokoch 20. storočia pracovať v továrni na farbenie[11] a neskôr sa živil ako stavebný robotník vo Villeurbanne. Jeho manželkou bola Parížanka alsaského pôvodu Denise Annette Jaeck.[3][12] Následne sa Guerrino Bardella a Réjane Mada rozviedli a Guerrino sa presťahoval do Casablanky v Maroku, kde sa oženil so svojou druhou manželkou Maročankou menom Hakima.[3] Portál Jeune Afrique poznamenáva, že Bardella „už hovoril o svojom talianskom pôvode, avšak... nikdy nepovedal ani slovo o alžírskom pôvode časti svojej rodiny“.[11]
Bardella vyrastal v striedavej starostlivosti so svojou matkou v sociálnom verejnom bývaní[13][14] a stredy a víkendy trávil so svojím otcom v privilegovanej štvrti svojho rodného mesta Montmorency v regióne Val-d'Oise.[4] Denník Le Monde podčiarkuje, ako Bardella spätne zdôrazňoval svoj parížsky pôvod a finančné ťažkosti svojej matky napriek tomu, že v skutočnosti ťažil z privilegovanej mladosti vďaka svojmu otcovi (študoval na súkromných katolíckych školách, dostal bezplatné Smart auto, k dispozícii mal byt v Montmorency, bol aj na dlhej ceste v Spojených štátov amerických a pod.).[15][16]
Bardela vytvoril aj YouTube kanál venovaný najmä sérii videohier Call of Duty pod názvom MrJordan9320.[17] Sleduje ho niekoľko tisíc ľudí.[18]
Štúdium
Jordan Bardella ukončil stredoškolské štúdium na súkromnej strednej škole Jean-Baptiste-de-La-Salle v Saint-Denis.[3] Bardella doučoval francúzštinu migrantov a zároveň v tomto období vstúpil do Národného frontu, čo jeho okolie neprijalo s pochopením.[19] V roku 2013 zložil s vyznamenaním maturitu z ekonómie a sociálnych vied.[14]
Bardella neuspel na prijímacích skúškach na parížsky Inštitút politických štúdií.[20] a následne študoval geografiu na sorbonnskej univerzite.[21] Bol aktivistom v Národnej medziuniverzitnej únii (franc. Union nationale inter-universitaire), z ktorej podľa vlastných slov po niekoľkých mesiacoch odišiel.[22] Istý čas pracoval aj vo firme svojho otca.[3]
Štúdium ukončil rýchlo a bez získania diplomu a následne sa venoval politike.[21][23][24]
Súkromný život
Bardella bol najprv vo vzťahu s Kelly Betesh[25] a v rokoch 2017 – 2018 udržiaval vzťah s Kerridwen Chatillon, dcérou Frédérica Chatillona a aktivistkou v študentskej pravicovoextrémistickej organizácii Groupe union défense (tzv. GUD).[11][26] Následne tvoril pár s Marie d'Herbais, pravidelnou moderátorkou videoblogov Jean-Marie Le Pen.
Od roku 2020 je vo vzťahu s Nolwenn Olivier,[27][28] ktorá je dcérou Marie-Caroline Le Penovej, staršej sestry Marine Le Penovej a Philippa Oliviera. Bardella je preto obviňovaný z toho, že je v rámci Národného zhromaždenia uprednostňovaný kvôli jeho blízkosti k rodine Le Penovej.[29]
V roku 2019 získal Bardella byt v Garches (v regióne Hauts-de-Seine)[15] a v roku 2024 sa zapísal do volebných zoznamov tejto obce.[30]
Nábožensky sa Bardella vymedzuje ako agnostik.
Politická kariéra
Začiatky v rámci Národného frontu
V roku 2012 vstúpil 17-ročný Bardella do Národného frontu (franc. Front national, ďalej FN),[31][32] hlavnej politickej strany extrémnej pravice vo Francúzsku.[33] Neskôr naznačil, že sa takto rozhodol „viac pre Marine Le Pen ako pre Národný front“.[34]
V roku 2014 sa stal regionálnym tajomníkom FN pre Seine-Saint-Denis,[35] čím sa stal najmladšou osobou na takejto pozícii.[36] V roku 2015 bol Bardella zodpovedný za internú tému problematických predmestí.[37]
Od 16. februára do 30. júna 2015 bol parlamentným asistentom europoslanca FN Jeana-Françoisa Jalkha.[38] Denník Libération zdôraznil, že Bardella bol v tejto funkcii „viac ako nenápadný“ v čase, keď podľa vyjadrenia Marine le Penovej asistenti europoslancov FN nemali vždy „skutočnu prácu“. Táto aféra fiktívnych asistentov sa však netýka Jordana Bardellu.[39]
Bardella kandidoval spolu s Christine Prus v departmentálnych voľbách v roku 2015 v kantóne Tremblay-en-France. Dvojica bola porazená v druhom kole so získom 41% hlasov.[40] Počas regionálnych volieb v tom istom roku bol aj on na kandidátnej listine pre Île-de-France, ktorú viedol Wallerand de Saint-Just. Z tohto dôvodu bol Bardella zvolený za člena regionálnej rady.[41]
V januári 2016 Bardella založil skupinu tzv. Hliadok na predmestiach (franc. Banlieues patriotes), aby posilnil voličskú základňu v mestských perifériách.[42] Podľa týždenníka Le Journal du Dimanche je Bardella „vyslaný Florianom Philippotom na prvé televízne vystúpenie a postavený do čela krátkotrvajúceho kolektívu Banlieues Patriotes.“[34]
Bardella je členom volebného tímu Marine Le Penovej pre prezidentské voľby v roku 2017.[36] Počas parlamentných volieb v roku 2017 kandidoval v dvanástom volebnom obvode Seine-Saint-Denis, avšak vypadol už v prvom kole so ziskom 15% odovzdaných hlasov.[43][44]
Bardella postupne cielene pracoval na svojich komunikačných zručnostiach. Jeho bývalý kouč v komunikáci Pascal Humeau ho opísal ako „prázdnu škrupinu“, ktorá sa musí naučiť byť „sympatickejšou“.[45]
Viceprezident Národného zhromaždenia
Po odstúpení Floriana Philippota z FN Marine Le Penová, ktorá chcela do strany priviesť novú generáciu lídrov, vymenovala 21. septembra 2017 Juliena Sancheza, Sébastiena Chenu a Jordana Bardellu za hovorcov Národného frontu.[46][47] V marci 2018 na konci XVI. kongresu Národného frontu Bardella vstúpil do celoštátneho vedenia strany.[48] Marine Le Penová ho 12. marca 2018 vymenovala za národného riaditeľa Národného frontu mládeže (franc. Front national de la jeunesse, FNJ),[49][50] z ktorého sa potom stala Génération Nation.[51][52]
Bardella sa 16. júna 2019 stal druhým podpredsedom RN,[53] a vstúpil tak do užšieho vedenia strany.[54] Počas kongresu v júli 2021 bol vymenovaný za prvého podpredsedu.[55]
Eurovoľby v roku 2019
Marine Le Penová umiestnila Jordana Bardellu na čelo kandidátnej listiny RN v európskych voľbách v roku 2019 vo Francúzsku.[56] Noviny Libération ho opisujú ako „bábku Marine Le Penovej“ alebo dokonca ako „modernistickú záruku politickej formácie na konci jej znovuzaloženia“.[57] Jordan Bardella sa mnohým voličom javí ako nováčik.[58]
Kandidáti RN vyhrali s 23,3% odovzdaných hlasov, pričom sa za nimi o jeden percentuálny bod umiestnila strana La République en Marche prezidenta Emmanuela Macrona.[59] Jordan Bardella sa následne ako 23-ročný stáva historicky druhým najmladším poslancom Európskeho parlamentu od prvých volieb europoslancov v roku 1979, kedy bola zvolená 21-ročná Nemka Ilka Schröderová.[34]
Jordan Bardella sedel v Európskom parlamente s francúzskymi poslancami z RN v rámci frakcie Patrioti pre Európu.[60] Bol zaangažovaný len v petičnom výbore.[61] Nezasadal ani nepredsedal žiadnemu legislatívnemu výboru Európskeho parlamentu.[62][63]
Regionálne voľby v roku 2021
V regionálnych voľbách v roku 2021 bol Bardella na čele kandidátky RN pre Île-de-France. V prvom kole získal 13,1% hlasov a v druhom 10,8%, čo znamenalo pokles o päť a šesť percentuálnych bodov v porovnaní s voľbami v roku 2015.[64] (Pravicový kandidát pod vedením Valérie Pécresse vyhral so ziskom 46%.)[3] Podľa novinára Richarda Werlyho je možné toto slabé skóre vysvetliť najmä jeho „neschopnosťou nájsť presvedčivú regionálnu tému napriek svojmu rodinnému pôvodu“ a jeho „nedostatkom ,hĺbky' v univerzitnom regióne“, hlavne keď zanechal univerzitné štúdiá.[65]
Predseda Národného zhromaždenia
Náhradník
V priebehu XVII. kongresu RN, ktorý sa konal v júli 2021 v Perpignane, získal Bardella najviac hlasov ako kandidát do národnej rady strany a Marine Le Penová ho vymenovala za jej prvého podpredsedu. Z tejto pozície musel Bardella dočasne prevziať predsedníctvo RN počas nadchádzajúcej prezidentskej kampane Marine Le Penovej, aj keď o túto pozíciu vyjadril záujem Louis Aliot.[55] Keď Marine Le Penová potvrdila svoj odchod z predsedníckej stoličky 12. septembra 2021 (po desiatich rokoch vo funkcii), od nasledujúceho dňa ju dočasne nahradil Jordan Bardella v súlade so stanovami revidovanými na poslednom kongrese.[66]
Počas prezidentskej kampane v roku 2022 denník Le Monde odhadol, že Bardella „má teraz všetky predpoklady politického profesionála: rečnícku ľahkosť, ostré vyjadrovanie a veľmi umiernený imidž, ktorý vyhovuje normalizačnej stratégii krajne pravicovej strany“. Podotkol však aj to, že „jeho prejav je rovnaký ako tie od jeho predchodcov o neistote, imigrácii alebo islamizme“.[67] Pár dní po druhom kole prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Emmanuel Macron, Jordan Bardella vyhlásil, že zostane na tejto pozícii minimálne do 10. septembra 2022.[68]
Voľby v roku 2022
.jpg)
Dňa 31. augusta 2022 oznámil svoju kandidatúru na predsedu Národného zhromaždenia. Vo voľbách čelil starostovi Perpignanu Louisovi Aliotovi. Bardella sa opieral o podporu veľkej väčšiny vedúcich pracovníkov.[69][70] Podľa politológa Gillesa Ivaldiho „Jordan Bardella stelesňuje nástup mladých ľudí k moci , zatiaľ čo Louis Aliot, aj keď nie je starý, je vnímaný ako stará časť FN. Jordan Bardella navyše ťaží z väčšej slávy.“[70] Gilles Ivaldi tiež verí, že „Louis Aliot skôr stelesňuje národno-konzervatívnu extrémnu pravicu, zatiaľ čo Jordan Bardella má bližšie k identitárnemu hnutiu.“[70]
Výsledky volieb boli vyhlásené 5. novembra v priebehu XVIII. kongresu Národného združenia: Jordan Bardella bol zvolený s 84,8% so ziskom 26 000 hlasov. Prvýkrát od založenia strany pred päťdesiatimi rokmi tak nevedie stranu niekto z rodiny Le Penových. Bardella vyjadril túžbu pokračovať v stopách Marine Le Penovej.[71][72]
Jeho zvolenie sprevádzala kritika. Aj keď Bardella súhlasil s vymenovaním niektorých spojencov Louisa Aliota v rámci straníckych orgánov, odvolal z výkonného úradu Steeve Brioisa a Bruna Bilda, straníkov blízkych Marine Le Penovej, ktorí tiež figurovali v tzv. „klane Hénin-Beaumontovcov“. Steeve Briois to vyhlásil za „čistky“ a „opätovnú radikalizáciu“ strany.[72] Podľa Mediapart je jeho víťazstvo aj víťazstvom krajne pravicového študentského združenia Groupe Union Défense (GUD), ktoré definoval ako „neformálnu sieť bývalých aktivistov študentskej organizácie GUD zmenenú na podnikateľov, ktorých štruktúry sú využívané pre stranícke kampane od roku 2011“. Za jej piliere sú považovaní Frédéric Chatillon a Axel Loustau, ktorí už niekoľko rokov aktívne podporujú Jordana Bardellu. Ten si na zabezpečenie komunikácie svojich kampaní vybral agentúru e-Politic, ktorá je riadená touto organizáciou.[26]
Akademik Périne Schir na konci roku 2023 naznačil, že od zvolenia Jordana Bardellu získali nacionalistické siete GUD a Nová pravica (franc. Nouvelle Droite) „znovu vedúcu úlohu v RN prostredníctvom frakcie Patrioti pre Európu v Európskom parlamente“ (kde sedí Jordan Bardella). Nachádza sa tam totiž Philippe Olivier, člen vedenia RN a europoslanec, ktorý je často uvádzaný ako jeden z mentorov Jordana Bardellu (predtým bol aj jeho svokrom). Práve on zohráva hlavnú úlohu pri prepájaní s Novou pravicou. Akademik vyhlasuje, že GUD zatiaľ udržiava obchodné väzby.[73]
Eurovoľby v roku 2024
Bardella oznámil 3. septembra 2023, že bude opätovne na čele kandidátnej listiny RN v európskych voľbách v roku 2024 vo Francúzsku.[74] So ziskom 31,37% odovzdaných hlasov a 30 kresiel sa jeho strana umiestnila na prvom mieste a predbehla skupinu prezidentských kandidátov vedených Valériou Hayerovou (14,60% a 13 mandátov).[75]
V Európskom parlamente vedie tretiu najväčšiu frakciu Patrioti pre Európu, ktorú inicioval Viktor Orbán. Ten dáva krajne pravicovej skupine za cieľ postaviť sa proti „vojenskej podpore pre Ukrajinu“ a „nelegálnemu prisťahovalectvu“ a podporovať „tradičnú rodinu“ či „zmierniť environmentálne regulácie“. (Jedným zo šiestich podpredsedov tejto skupiny je často kritizovaný Talian Roberto Vannacci.[76][77]) Jordan Bardella sa tiež pripojil k Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu, ktorý informačná agentúra Euractiv popisuje ako „príležitosť rozšíriť vplyv v medzinárodných otázkach“.[78]
Politické postoje
Opozícia voči imigrácii
Počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 Jordan Bardella povedal, že dve priority jeho súčasnej generácie sú migračná a environmentálna kríza. Verí, „že ak existuje ľudská zodpovednosť za to, čo sa javí ako globálne otepľovanie, je to náš ekonomický model“ a je proti znásobovaniu zmlúv o voľnom obchode.[79]
Jordan Bardella sa drží rasistickej a konšpiračnej teórie tzv. veľkej výmeny.[80] Denník Le Monde naznačuje, že túto teóriu zdôrazňuje počas svojich prejavov k fanúšikom „pomocou všetkých možných parafráz, len aby sa vyhol termínu ,veľká výmena'.[81]
Tiež si želá „odstrihnutie sociálnej pomoci ľuďom, ktorí sú prítomní vo Francúzsku ilegálne.“[82]
Postoje voči zmenám v spoločnosti
Bardella zastáva stanovisko proti homosexuálnym manželstvám, pretože verí, že takéto zväzky vytvárajú podmienky pre rozvoj náhradného materstva alebo medicínsky asistovaného oplodnenia.[83] Napriek tomu sa v roku 2019 vyslovil, že považuje „ako väčšina Francúzov, manželstvo pre všetkých za samozrejmosť“ a svojim oponentom odkazuje, aby využili možnosť referenda z občianskej iniciatívy, ktoré má jeho strana RN v úmysle zaviesť.[84] Je za povolenie marihuany na terapeutické použitie,[85] ale proti jej všeobecnej legalizácii.[86]
V roku 2023 zverejnil Bardella na YouTube video, v ktorom hovoril o ChatGPT. Tento produkt označil ako „druhú veľkú výmenu“. Znepokojuje ho, že technológia prekonáva ľudské a kognitívne schopnosti.[87]
Politickí spojenci
Jordan Bardella sa môže podľa denníka Le Monde „pochváliť tým, že nadviazal kontakty“ s bývalým talianskym ministrom vnútra Matteom Salvinim,[88] ktorého označuje za svoj vzor.[89] Je tiež známe, že má blízko k Frédéricovi Chatillonovi,[57] keďže bol určitý čas vo vzťahu s jednou z jeho dcér,[34] a určitú dobu sa stretával aj s Florianom Philippotom. Sám však vyhlasuje, že mu je blízka „len Marine Le Penová“.[57]
V rokoch 2016 a 2017 navštevoval Cercle Pouchkine, prokremeľskú lekáreň napojenú na spoločnosť Francúzsko-ruského dialógu (franc. Dialogue franco-russe), ktorú vytvoril Thierry Mariani v roku 2015.
V roku 2021 Bardella zverejnil na Facebooku niekoľko príspevkov podporujúcich extrémistickú organizáciu Génération identitaire, ktorej rozpustenie oznámil minister vnútra Gérald Darmanin. Kvôli tomu sociálna sieť pristúpila k ich vymazaniu a dočasnému zablokovaniu niektorých funkcií Bardellovho účtu, ktorý sleduje 122 000 odberateľov.[90]
Počas pandémie ochorenia Covid-19 Bardella vyjadroval podporu špecialistovi na infekčné choroby Didierovi Raoultovi.[26]
Ekonomické otázky
Jordan Bardella podporuje „ekonomický program v prospech biznisu a podnikania“ a kritizuje Francúzsko, ktoré je podľa neho „európskym daňovým a poplatkovým šampiónom“. Vyzýva tak na zrušenie sociálneho solidárneho príspevku firiem na financovanie starobného poistenia a príspevku na pridanú hodnotu firiem (franc. cotisation sur la valeur ajoutée des entreprises, CVAE). Dve dane, ktoré sa podľa denníka Libération týkajú najmä firiem pôsobiacich na CAC 40, akciovom indexe Parížskej burzy. Bardella uvítal rozhodnutie Emmanuela Macrona znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb na 25%.[91] Podporil tiež vyplácanie RSA pod podmienkou aspoň 15 hodín povinnej práce.[92] V júni 2024 sa vrátil k straníckemu sľubu o zrušení dôchodkovej reformy, ak sa dostane k moci.[93]
Podľa Le Monde pravicové postavenie Jordana Bardellu v ekonomických otázkach účelovo vyvažuje pozíciu Marine Le Penovej. Tá sa primárne zameriava na pracujúce triedy a Bardella na vyššie stredné triedy a dôchodcov.[94]
Životné prostredie, klíma a ekológia
Jeho postoje k environmentálnym a ekologickým otázkam charakterizuje túžba po rozdrobení politických táborov.[95] Tento horlivý obhajca používania auta sa stavia v prospech konzumácie mäsa a „za boj proti obmedzeniam v prospech životného prostredia“.[96] Esejista Pierre Madelin potvrdzuje, že strana, ktorú Bardella vedie, sa ku klimatickej téme stavia len prospechársky a využíva ju len na prehĺbenie nacionalistických tém.[97] Bardella tiež vyhlasuje, že „najlepším spojencom ekológie je hranica“.[79] Bardela spolu s Marine Le Pen spustil kampaň „Zastavme veterné turbíny“,[79] ktoré považuje za „tragédiu pre životné prostredie“.[98]
Pokiaľ ide o vládnu politiku, Bardella v roku 2019 odsúdil „predražovanie“ ekológie stranou République en marche.[99] Národné zhromaždenie navrhuje pri prípadnom vládnutí legislatívne odstrániť nízkoemisné zóny, ktoré kvalifikuje ako „separatistické opatrenie“.[100]
Začiatkom roku 2024 Jordan Bardella využil farmárske protesty vo Francúzsku na spustenie ofenzívy proti „represívnej ekológii“, ktorú označuje ako „reštriktívne normy prijaté vo Francúzsku a Európe s cieľom obnoviť biodiverzitu a znížiť emisie CO2“. Podnecuje polarizáciu „elít proti ľuďom, miest proti vidieku“, aby tak mobilizoval svojich voličov. Denník Le Monde však poznamenáva, že Jordan Bardella nikdy nerieši otázku „hodnoty a zodpovednosti“ medzi potravinárskym priemyslom a masovou distribúciou, ktorú považujú najmä chovatelia za kľúčovú.[101] Taktiež sa podľa neho nikdy nezaoberá témou zmeny klímy a jej dôsledkov na poľnohospodárstvo.[101] V rozhovore z 29. januára 2024 o premiérovi Gabrielovi Attalovi vyhlásil: „Očakávam, že sa vzdá Zelenej dohody.“[102]
Energetické otázky
V máji 2024 počas kampane pred európskymi voľbami v roku 2024 Bardella sľúbil „návrat do francúzskeho energetického raja“[103] počas návštevy uhoľnej elektrárne Émile-Huchet v Saint-Avold v regióne Moselle.[104][105] Bardella sa stavia proti rozvoju obnoviteľných energií, ktoré popisuje ako „prerušované energie“, a teda „nespoľahlivé“.[106] Analýza denníka Le Monde o návrhu na zastavenie rozvoja obnoviteľných energií, ktorý sformuloval Jordan Bardella, dospela k záveru, že toto zastavenie by malo za následok vyššie účty za energiu pre Francúzov, zvýšenie emisií skleníkových plynov a väčšiu závislosť od dovozu.[107]
Počas tej istej kampane Bardella naznačil, že chce zrušiť zákazy spojené s prenájmom bytov klasifikovaných ako G, F a E, známe ako „tepelné sitká“ (franc. passoires thermiques).[108] (Tieto zákazy sú súčasťou opatrení prijatých v rámci zákona o klíme s cieľom povzbudiť vlastníkov, aby vykonávali stavebnoizolačné práce ako súčasť boja proti tzv. „nedôstojnému bývaniu“ a predchádzaniu energetickej chudoby.)[109]
Medzinárodné vzťahy
Vo februári 2023 napriek odporúčaniam jeho frakcie Jordan Bardella zatlieskal prejavu Volodymyra Zelenského v Európskom parlamente.[110] Na tému rusko-ukrajinskej vojny sa Bardella domnieva, že Vladimír Putin vedie vojnu proti Západu a že „medzi Francúzskom a Ruskom prebieha vojna záujmov a vojna o vplyv, ktorá siaha až do Afriky.“ Tiež tvrdí, že táto vojna nemôže mať žiadny výsledok „bez stiahnutia ruských vojsk a bez návratu k plnej suverenite Ukrajiny na územiach v súčasnosti okupovaných Ruskom“. Jeho okolie však pre Libération objasnilo, že tieto postoje sa netýkajú anektovaného Krymu a iných území kontrolovaných secesionistami od vojny na Donbase.[111][112] Denník La Tribune analyzuje, že „Jordan Bardella je na proamerickej línii Giorgie Meloniovej“, zatiaľ čo „Marine Le Penová sleduje líniu Mattea Salviniho a dáva najavo svoje proruské presvedčenie“.[113]
V júli 2024 Bardella hlasoval v európskom parlamente proti rezolúcii, ktorou sa mala Ukrajine poskytnúť pomoc kvôli invázii Ruska na jej teritórium.[114]
Súdne procesy
Obžaloba za hanlivé poznámky
upraviť | upraviť zdrojDeň po znovuzvolení Aliho Rabeho za predsedu radnice v Trappes, 11. októbra 2021, zverejnil Jordan Bardella kritickú tlačovú správu, v ktorej vyzval na jeho odvolanie a umiestnenie pod dohľad magistrátu.[115] Bardella 1. februára 2022 oznámil, že je obvinený za ohováranie od dotknutej osoby v súvislosti s touto pasážou v jeho komuniké: „Zatiaľ čo vláda zostáva pasívna tvárou v tvár konštitúcii miniatúrnych islamských republík, je naliehavé prerušiť toto dobývanie našich území.“[116] Nasledujúci deň si títo dvaja muži ujasňovali svoje postoje tvárou v tvár v reláci Touche pas à mon poste ![117]
Podozrenie z fiktívneho zamestnania
upraviť | upraviť zdrojV roku 2019 týždenník Challenges odhalil, že Jordan Bardella bol v roku 2015 asistentom poslanca Európskeho parlamentu Jeana-Françoisa Jalkha na čiastočný úväzok a že v roku 2017 ho Európsky parlament identifikoval ako jedného z asistentov spojených s „nepravidelným čerpaním príspevkov“.[118][119] Satirický týždenník Le Canard enchaîné potom zistil, že Bardella je od roku 2016 podozrivý v rovnakej veci zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom.[120]
V máji 2024 vyšetrovanie kauzy parlamentných asistentov poslancov EP za FN/RN odhalilo, že vtedy 19-ročný Jordan Bardella bol zamestnaný na čiastočný úväzok u Jeana-Francoisa Jalkha za 1 470€ v čistom mesačne.[121] Podľa vyšetrovateľov tento príjem nezodpovedal jeho vtedajším schopnostiam a úlohám, ktoré mu boli zverené v rámci Európskeho parlamentu.[121]
Dobre zdokumentovaná kniha[122] zo septembra 2024 The Winning Machine od novinára Tristana Berteloota odhaľuje, že predseda RN mal pomáhať s vytváraním falošných dôkazov o práci. Nimi by a posteriori doložil svoju činnosť poslaneckého asistenta.[123][124]
Kontroverzie
upraviť | upraviť zdrojAntisemitizmus Jean-Marie Le Pena
upraviť | upraviť zdrojDňa 5. novembra 2023 Bardella na BFM TV vyhlásil, že „neverí, že Jean-Marie Le Pen bol antisemita“.[125] Súdy však Le Pena v tejto veci mnohokrát odsúdili,[126] vrátane procesu v roku 1990 za jeho zľahčovanie genocídneho plánu, ktorý nacistické Nemecko realizovalo s plynovými komorami.[127] (V roku 2015 Le Pen zopakoval tie isté slová.)[127] Bardella sa o niekoľko mesiacov neskôr vrátil k svojim komentárom. Uznal, že komentáre Jeana-Marie Le Pena boli „vrcholne antisemitské výroky“.[128]
Obvinenia z rasistických a homofóbnych poznámok na Twitteri
upraviť | upraviť zdrojTraja bývalí Bardelloví blízki sa 18. januára 2024 v programe Complément d'investigation vyjadrili, že Jordan Bardella udržiaval a používal v rokoch 2015 až 2017 anonymný účet na Twitteri s pseudonymom RepNat du Gaito, na ktorom mal údajne rasistické a homofóbne poznámky, urážal novinárov a glorifikoval Jeana-Marie Le Pena.[129] Na základe ďalších dvoch zdrojov, ktoré boli predtým blízke Jordanovi Bardellovi, informáciu potvrdil denník Libération.[130] Okrem toho Marine Le Penová bola prihlásená na odber tohto účtu až do zverejnenia relácie.[129] Bardella však popiera, že mu tento účet patrí.[130][131]
Tlačový referent strany Victor Chabert[132][133] obvinil Complément d'investigation z ohovárania a vyhlásil, že budú kanál žalovať. Televízia France 2 mala v ten istý deň dostať formálne obvinenie.[129]
Absenteizmus
upraviť | upraviť zdrojBardella je pravidelne kritizovaný za svoju neprítomnosť v Európskom parlamente,[134][135] ako aj za neprítomnosť vo francúzskom parlamente.[136] Na rozdiel od väčšiny poslancov Európskeho parlamentu je súčasťou len jedného výboru (výboru pre petície), ktorý je najmenej vplyvný.[137] Viaceré noviny mu vyčítajú jeho nečinnosť vo výbore ako aj skutočnosť, že nebol pri zrode žiadnej správy.[3] Pre Bardellu je tiež príznačný mimoriadne nízky počet predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: 21 za päť rokov (v porovnaní s 3 460 od Manon Aubry alebo 1 200 od Françoisa-Xaviera Bellamyho počas rovnakého obdobia).[138] Bardella na svoju obhajobu pravidelne uvádza 94% účasť na hlasovaniach na plenárnych zasadnutiach. To však v skutočnosti zodpovedá len minimálnym a vedľajším aktivitám v reálnej činnosti európskeho poslanca a opäť ho zaraďuje na 61. miesto spomedzi 79 francúzskych europoslancov.[3] Zároveň bol napríklad v 70% prípadov neprítomný na schôdzach výboru v období od júla 2019 do decembra 2023.[139]
Rovnako tak v prvom polroku 2022 bol Bardella stopercentne neprítomný v regionálnej rade pre Île-de-France.[140] Toto správanie mu vyslúžilo od niektorých protivníkov prezývku „asistent“,[141] „poslanec-duch“[142] alebo Jordan „Bard-tam-nie-je“ (franc. priezvisková slovná hračka Bard-est-pas-lla).[143][144]
Spisovateľská tvorba
upraviť | upraviť zdrojBardella vydal 9. novembra 2024 knihu Ce que je cherche (dosl. preklad To čo hľadám),[145][146] v ktorej chce priniesť politickú a osobnú introspektívu.[147] Zároveň chce viac objasniť svoje ambície a politické ciele.[147] Francúzskou spoločnosťou zarezonovalo odmietnutie železničnej spoločnosti SNCF umiestniť reklamu na túto knihu na železničných staniciach a vo vlakoch.[148] Bardella tento postup označil za cenzúru a spoločnosť obvinil, že podľahla „nátlaku ľavicovoextrémistických odborov“.[149]
Prehľad výsledkov volieb
upraviť | upraviť zdrojEurovoľby
upraviť | upraviť zdrojNižšie uvedené výsledky sa týkajú iba volieb, v ktorých bol Bardella na čele kandidátnej listiny.
| Rok | Strana | Volebný obvod | Hlasy | % | Poradie | Mandáty |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2019 [150] | RN | Francúzsko | 5 286 939 | 23,34 | 1 | 3 z 79 |
| 2024[75] | 7 765 670 | 31,37 | 1 | 30 z 81 |
Zákonodarné voľby
upraviť | upraviť zdroj| Rok | Strana | Volebný obvod | 1 kolo | Výsledok | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlasy | % | Poradie | ||||
| 2017[151] | RN | 12 Seine-Saint-Denis | 3 886 | 15.06 | 3 | Eliminovaný |
Regionálne voľby
upraviť | upraviť zdrojNižšie uvedené výsledky sa týkajú iba volieb, kde bol Bardella na čele kandidátnej listiny.
| Rok | Strana | Región | 1. kolo | 2. kolo | Mandáty | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlasy | % | Poradie | Hlasy | % | Poradie | ||||
| 2021[64] | RN | Île-de-France | 285 115 | 13.14 | 2 | 253 001 | 10,79 | 3 | 16 z 209 |
Voľby v departmentoch
upraviť | upraviť zdroj| Rok | Strana | Kanton | Vo dvojici s |
|
2. kolo | Výsledok | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlasy | % | Poradie | Hlasy | % | Poradie | |||||
| 2015[152] | FN | Tremblay-en-France | Christine Prus | 4 748 | 30,33 | 1 | 6 768 | 41.04 | 2 | Neúspešný |
Referencie
upraviť | upraviť zdroj- ↑ Tout savoir sur Jordan Bardella, tête de liste RN aux élections européennes online. CNEWS, 2019-01-07, cit. 2024-11-01. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ PATRI, Alexis. Jordan Bardella : qui sont ses parents Luisa et Olivier ? - Gala online. Gala.fr, 2024-01-20, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c d e f g h i j CHEMIN, Ariane. Jordan Bardella, l’Italien : retour sur les origines piémontaises du chef de file du RN aux élections européennes. Le Monde, 2024-05-23. Dostupné online cit. 2024-11-02. (po francúzsky)
- ↑ a b JOHANNÈS, Franck. Jordan Bardella, la tête bien lisse du Rassemblement national. Le Monde, 2021-06-13. Dostupné online cit. 2024-11-02. (po francúzsky)
- ↑ BOURGEOIS, Marie-Pierre. Darmanin et Bardella citent leur mère pour défendre leur vision de la réforme des retraites online. BFMTV, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ LE GUAY, Virginie. Rassemblement national : Jordan Bardella, l’"eurostar" online. parismatch.com, 2019-05-30, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ HACOT, Valérie. Jordan Bardella, le rajeunissement national online. leparisien.fr, 2018-12-25, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ BEAUCARNOT, Jean-Louis. Les racines familiales de Jordan Bardella online. La Revue française de Généalogie, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Jordan Bardella: Europeans against Europe - International News online. web.archive.org, 2019-05-24, cit. 2024-11-02. Dostupné online. Archivované 2019-05-24 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Origines algériennes de Jordan Bardella : enquête sur un tabou - Jeune Afrique.com online. JeuneAfrique.com, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c SOUDAN, François. Décodage : pourquoi Jeune Afrique s’intéresse tant à Jordan Bardella - Jeune Afrique.com online. JeuneAfrique.com, cit. 2024-11-02. Dostupné online. (po francúzsky) Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk