Josip Broz Tito

	Josip Broz Tito
	; Tito v roku 1961
1. prezident Juhoslávie
	V úrade; 14. január 1953 – 4. máj 1980
23. predseda vlády Juhoslávie
	V úrade; 2. november 1944 – 14. január 1953
Biografické údaje
Rodné meno	Josip Broz
Narodenie	7. máj 1892; Kumrovec, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Chorvátsko)
Úmrtie	4. máj 1980 (87 rokov); Ľubľana, Juhoslávia (dnešné Slovinsko)
Politická strana	Zväz komunistov Juhoslávie
Profesia	strojár, revolucionár, štátnik
Rodina
Manželka	Pelagija Broz (1920 – 1939); Herta Haas (1940 – 1943); Jovanka Broz (1952 – 1980)
Deti	Zlatica Broz; Hinko; Broz Žarko; Leon Broz; Aleksandar Broz
Odkazy
	Josip Broz Tito; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik. Od roku 1943 až do svojej smrti v roku 1980 zastával rôzne vedúce funkcie v štáte.^[1] Počas druhej svetovej vojny bol vodcom juhoslovanských partizánov, často považovaní za najúčinnejšie hnutie odporu v Nemcami okupovanej Európe. Od 14. januára 1953 až do svojej smrti 4. mája 1980 bol tiež prezidentom Juhoslávie.^[2] Titova komunistická ideológia je známa ako titoizmus.

Život

Mladosť a začiatok kariéry

Narodil sa 7. mája 1892 v obci Kumrovec v Rakúsko-Uhorsku (dnes obec leží v Chorvátsku). Bol jedným z 15 detí chorvátskeho kováča Franja Broza a Slovinky Marije rodenej Javeršek. Po skončení základnej päťročnej školy a neúspechoch pri ďalšom štúdiu odišiel pracovať ako kovorobotník do mesta Sisak. V tejto pozícii sa začal aktivizovať v Sociálno demokratickej strane. V roku 1913 bol povolaný do armády. Bojoval v prvej svetovej vojne. Bol povýšený do hodnosti desiatnika a velil čate. V roku 1915 padol na ruskom fronte do zajatia. Po októbrovej revolúcii v Rusku sa pridal na stranu boľševikov. Bojoval v ruskej občianskej vojne a do vlasti sa vrátil až v roku 1920.

Začiatky v komunistickej strane

Podieľal sa na organizácii Komunistickej strany Juhoslávie. V tomto období začal používať pseudonym Tito. V rokoch 1929 až 1934 bol kvôli svojej politickej činnosti väznený. V roku 1937 bol poverený vedením Komunistickej strany Juhoslávie, údajne aj napriek tomu, že dokonale neovládal komunistickú ideológiu^[3].

Druhá svetová vojna

Bol organizátorom juhoslovanského komunistického odporu proti nemeckým a talianskym okupantom počas 2. svetovej vojny. Okrem boja proti okupantom však bolo cieľom aj nastolenie komunistického režimu. Bojoval aj proti konkurenčnému, prevažne Srbskému odbojovému hnutiu četníkov, ktorých viedol Draža Mihailović. Postupne sa Titovi podarilo získať okrem sovietskej podpory aj podporu zo strany Spojeného kráľovstva. Jeho partizánska armáda s viac ako 800 000 osobami postupne svojpomocne oslobodila podstatnú časť krajiny. Tito sa na konci vojny dokonca pokúsil anektovať časť rakúskeho pohraničia, ale skorý príchod britských vojsk mu v tom zabránil.

Povojnové obdobie

V roku 1945 získal ústavnú väčšinu v Národnom fronte, ktorý odvolal z funkcie kráľa Petra II. a založil Demokratickú federatívnu Juhosláviu. Politikovi pochádzajúcemu z maloroľníckej rodiny sa podarilo dosiahnuť súdržnosť rozličných skupín obyvateľstva. Sám pritom pôsobil ako integrujúca osobnosť. Ako predseda vlády sa pre svoje snahy o samostatnú politiku dostal od roku 1948 do sporov s J. V. Stalinom, ktorý chcel hospodárskym bojkotom priviesť Juhosláviu k „rozumu“. Komunistická strana Juhoslávie bola potom vylúčená z Kominterny, Tito sa stal v roku 1953 prezidentom a šiel svojou vlastnou cestou socializmu – budoval titoizmus. V zahraničnej politike sa orientoval na Hnutie nezúčastnených krajín, v ktorých videl protiváhu veľmocí. V 60. rokoch si ako vodca Hnutia nezúčastnených získal medzinárodné meno. V dôsledku obáv zo sovietskej invázie dlhodobo budoval veľkú armádu, čiastočne s podporou USA. Na konci jeho vlády krajina čelila ekonomickej depresii.

Zomrel 4. mája 1980 vo veku 87 rokov v Ľubľane.

Referencie

↑ Josip Broz Tito. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, . Dostupné online.
↑ BANKS, Arthur S.; DAY, Alan J.; MULLER, Thomas C. Political Handbook of the World 1998. Binghamton, New York : Springer, 2016. 1289 s. ISBN 978-1-349-14951-3. S. 1029.
↑ Tucker, S. C., Tito, Josip Broz. in Tucker, S. C. (editor), Cold War A Student Encyclopedia. Abc Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2052 – 2055

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josip Broz Tito

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Josip Broz Tito. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, . Dostupné online.

[2] BANKS, Arthur S.; DAY, Alan J.; MULLER, Thomas C. Political Handbook of the World 1998. Binghamton, New York : Springer, 2016. 1289 s. ISBN 978-1-349-14951-3. S. 1029.

[3] Tucker, S. C., Tito, Josip Broz. in Tucker, S. C. (editor), Cold War A Student Encyclopedia. Abc Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2052 – 2055

[1]

[2]

[3]

1

z d u Prezidenti Juhoslávie
SFRJ	Ivan Ribar (1945-1953) Josip Broz Tito (1953-1980) Lazar Koliševski (1980) Cvijetin Mijatović (1980-1981) Sergej Kraigher (1981-1982) Petar Stambolić (1982-1983) Mika Špiljak (1983-1984) Veselin Đuranović (1984-1985) Radovan Vlajković (1985-1986) Sinan Hasani (1986-1987) Lazar Mojsov (1987-1988) Raif Dizdarević (1988-1989) Janez Drnovšek (1989-1990) Borisav Jović (1990-1991) Stjepan Mesić (1991)
JZR	Dobrica Ćosić (1992-1993) Miloš Radulović¹ (1993) Zoran Lilić (1993-1997) Srđa Božović¹ (1997) Slobodan Milošević (1997-2000) Vojislav Koštunica (2000-2003)
^1 úradujúci prezidenti