Jozef Trokan (* 3. jún 1919, Trenčianske Teplice – † 28. máj 2002, Bratislava) bol slovenský a česko-slovenský vysokoškolský pedagóg, akademický funkcionár a politik KSČ, od 8. apríla 1968 do 31. decembra 1968 bol ministrom stavebníctva Československej socialistickej republiky.

Životopis

V roku 1945 vyštudoval fakultu stavebného inžinierstva Slovenskej vysoké školy technickej v Bratislave, na ktorej potom pôsobil ako pedagóg; najprv ako asistent, od roku 1952 docent a od roku 1962 profesor. Bol prodekanom, dekanom Stavebnej fakulty (od akademického roku 1962/1963), prorektorom a v akademických rokoch 1963/1964 a 1968/1969 aj rektorom. Špecializoval sa na betónové konštrukcie a mostné konštrukcie z betónu.

V spomínaných akademických funkciách sa veľkou mierou zaslúžil o výstavbu novostavieb Strojníckej a Stavebnej fakulty, Študentského domova J. Hronca a viacerých športovísk školy.^[1]

Bol mu udelený Rad Slovenského národného povstania a Vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. V rokoch 1963 - 1968 bol uvádzaný ako účastník plenárnych zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, od roku 1966 bol členom ÚV KSS.^[2][3][4]

V apríli 1968 sa stal česko-slovenským ministrom stavebníctva v prvej vláde Oldricha Černíka. Post zastával len do decembra 1968, kedy sa zmenila celá vláda.^[4][5] Ako minister stavebníctva sa zaslúžil najmä o prijatie zákona o diaľniciach.^[1]

Zúčastnil sa na mimoriadnom stretnutí Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov pri prerokovaní tzv. „česko-slovenskej otázky“ od 21. do 24. augusta 1968, na ktorom veľvyslanec ZSSR v OSN (Jakov Malik) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.^[6] Do New Yorku prišiel ako prvý zástupca vlády práve Trokan a aj s jeho podporou vystúpil zástupca veľvyslanca v OSN Ján Mužík a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania, čo zopakoval aj 24. augusta 1968 vtedajší česko-slovenský minister zahraničia Jiří Hájek. ^[6]

V období normalizácie stal sa politicky neprijateľný a bol zbavený funkcií. Napriek tomu, že mu bolo zabránené ďalej pedagogicky pôsobiť, venoval sa odbornej a vedeckej činnosti. Na slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pôsobil do roku 1986.^[3]

Referencie