A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Julij Osipovič Martov | |
| ruský sociálno-demokratický politik (menševik) a žurnalista | |
| | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Rodné meno | Julij Osipovič Cederbaum |
| Narodenie | 24. november 1873 Istanbul, Osmanská ríša |
| Úmrtie | 4. apríl 1923 (49 rokov) Schömberg, Nemecko |
| Odkazy | |
| Julij Osipovič Martov (multimediálne súbory) | |
Julij Osipovič Martov (rus. Юлий Осипович Мартов, vlastným menom Cederbaum; * 24. november 1873, Istanbul – † 4. apríl 1923, Schömberg) bol ruský politik a žurnalista židovského pôvodu, vodca frakcie menševikov Ruskej sociálno demokratickej robotníckej strany (RSDDS).
Život
Martov, pôvodom z meštiackej židovskej rodiny. Narodil sa v Istanbule v dobre fungujúcej židovskej rodine. Jeho starý otec Alexander Osipovič Cederbaum stál na čele osvieteného hnutia v Odese v rokoch 1850 - 1860, a neskôr v Petrohrade v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Bol zakladateľom prvých židovských novín a časopisov v Rusku.
Martov založil spolu s Leninom roku 1895 Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy[1], jednu z prvých robotníckych organizácií v Rusku. V decembri 1895 bol za svoju politickú činnosť zatknutý a poslaný ako vyhnanec do Turuchanska na Sibíri, kde strávil tri roky (1897 – 1900). V decembri 1900 spoluzaložil časopis RSDDS Iskra, ktorý pomáhal i redigovať. Už ako popredný člen RSDDS emigroval roku 1901 z Ruska.
V exile sa Martov nepohodol so svojím straníckym kolegom Leninom a RSDDS sa rozštiepila na frakciu menševikov, ktorú viedol on, a frakciu boľševikov na čele s Leninom. Medzi menševikmi pôsobilo mnoho významných marxistov, napr. Georgij Plechanov, Pavel Axelrod a Lev Trockij.

Martov podporoval revolúciu v roku 1905 spolu s boľševikmi, krehká jednota však nevydržala a roku 1907 sa obe frakcie znova oddelili. V roku 1911 Martov napísal brožúry Spasiteli ili uprazdniteli? (Záchrancovia alebo ničitelia?) A Kto i kak razrušal R.S.D.R.P. (Kto zničil RSDDS a ako), ktoré kritizovali boľševikov. Tieto brožúry boli Leninom odsúdené.
Prvú svetovú vojnu pokladal Martov podobne ako Lenin za imperialistickú a rovnako ako on privítal aj vypuknutie februárovej revolúcie v roku 1917 a následný pád cárizmu. Do vlasti sa vrátil v máji 1917, aby sa zapojil do politického života. Presadzoval ozbrojený odpor proti buržoáznej Dočasnej vláde. Tým sa dostal do sporu s druhou frakciou menševikov pod vedením Cereteliho, ktorý presadzoval spoluprácu s Dočasnou vládou.[1]
Situáciu však lepšie využili boľševici, takže jeho politika skončila neúspechom. Keď boľševici prišli v októbri 1917 k moci (októbrová revolúcia), dostal sa Martov politicky na okraj. Jeho bývalý kolega Trockij, ktorý prešiel k boľševikom, vtedy vyhlásil: Ste úbohí izolovaní jednotlivci; vy ste bankrotármi; vaša úloha už nebude pokračovať. Ťahajte, kam patríte - na smetisko dejín! Martov znovu odišiel do exilu. Pred odchodom ale povedal: Raz porozumiete zločinom, ktorých sa zúčastňujete. Po skončení ruskej občianskej vojny boli, v dôsledku Kronštadského povstania v roku 1921, menševici sovietskou vládou spolu s inými marxistickými politickými stranami zakázaní, a to vrátane frakcií boľševickej strany a od boľševikov nezávislej Ukrajinskej komunistickej strane. Od roku 1920 až do svojej smrti žil Martov v Nemecku.
Referencie
- ↑ a b Millar, J. R.. Encyclopedia of Russian History. Vol 3 M-R. : Macmillan Reference, 2004. ISBN 978-0-02-865907-7. Kapitola Martov, Yuli Osipovich.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julij Osipovič Martov
Externé odkazy
- Výber z Martovových spisov (po anglicky)
- Biografia na Spartacus Educational (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julij Osipovič Martov na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Haššík
Štefan Palúch
Agostino Casaroli
Alexandr Vasilievič Suvorov
André Ferreira (volejbalista)
Andrej Kapustáš
Baruch Spinoza
Benedikt Niese
Beth Phoenix
Branko Radivojevič
Clem Burke
Cyprián Majerník
Cyril Svoboda
Daniel Zmeko
David Booth
Dušan Galis
Emir Kusturica
Erich von Manstein
Filip Viliam Falcký
Franciszek Kokot
František Xaver Škarnicel
Gerhard Gentzen
Henri de Toulouse-Lautrec
Henry Thomas Buckle
Ida Urrová
Ignacij Žitnik
Ivan Július Kovačevič
Ján Polčin
Jana Beňová
Janko Silan
Jeremy Swayman
Johann Ludwig Burckhardt
Jovan Jovanović Zmaj
Julij Osipovič Martov
Karol Fako
Karol Rosmány
Katherine Heiglová
Keith Primeau
Kim Tong-ni
Klement Šimončič
Konštantín Bauer
Liou Šao-čchi
Li Čeng-tao
Lucky Luciano
Mária Amália Saská
Mária Henrieta Choteková
Mária Ludovika Španielska
Maria Höflová-Rieschová
Michel de Klerk
Mikuláš Ondrejička
Pete Best
Petra Černocká
Simon van der Meer
Stanford R. Ovshinsky
Theodore Abel
Tom Odell
Veronika Šramatyová
Vilém Stonawski
Vojtech Suchomer
Walter Burley Griffin
Zdena Gruberová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
