A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jupiterov chrám bola stavba antického chrámu uzatvárajúca zo severu priestor hlavného fóra v Pompejach. Zasvätený bol hlavnému rímskemu božstvu Jupiterovi.
Napriek svojmu gréckemu vplyvu išlo o stavbu čisto tzv. italického štýlu, t. j. bol postavený na tri metre vysokom pódiu. Pôdorysne chrám zaberal plochu 37 x 17 metrov.
Do chrámu sa vstupovalo po mohutnom schodisku, širokom ako celá predná strana chrámu. Návštevník vstúpil do stĺpovej predsiene tvorenej dvanástimi stĺpmi s korintskými hlavicami. V závere celly obklopenej dvojitým stĺporadím sa nachádzali tri výklenky určené od roku 80 pred Kr. pre umiestnenie sôch troch hlavných kapitolských božstiev - Jupitera, Junony a Minervy. Podzemie chrámu tvorené troma miestnosťami s tunelovou klenbou bolo určené pre uchovávanie mestských cenností, votívnych darov a verejného pokladu (aerarium).
Jupiterov chrám pochádza z obdobia okolo roku 150 pred Kr. a predpokladá sa, že bol postavený na mieste niekdajšej svätyne z etruských čias. Svoj najväčší význam dosiahol chrám po príchode Rimanov, kedy sa stal hlavným kultovým miestom v Pompejach.
Vážne bol poškodený počas ničivého zemetrasenia v roku 62 po Kr. Vzápätí sa pristúpilo k jeho oprave. Zničujúci výbuch Vezuvu 24. augusta 79 ho zastihol v rekonštrukcii.
Architektúru Jupiterovho chrámu dopĺňali od začiatku 1. stor. po Kr. dva víťazné oblúky, postavené po jeho stranách - vľavo rímskeho vojvodcu Germanica, vpravo cisára Tiberia. Predpokladá sa, že pôvodne stáli v jednej línii s priečelím chrámu; neskôr bol ľavý oblúk premiestnený dozadu.
Pôvodne bol chrám obohatený viacerými kultovými sochami, z ktorých sa však do dnešných dní zachovali iba tvárová maska Junony a obrovská hlava Jupitera (na tunajšom mieste sa nachádza kópia; originál je umiestnený v Národnom archeologickom múzeu v Neapole).
Dnes po archeologických vykopávkach je Jupiterov chrám podobne ako ostatné budovy v meste v stave trosiek a iba ohromné pódium a z neho sa týčiace torzá stĺpov predsiene umožňujú urobiť si predstavu o jeho niekdajšej kráse.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jupiterov chrám (Pompeje)
Zdroje
- A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
- S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk