A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Juraj I. | |
kráľ Grékov | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Glücksburkgovci |
Panovanie | 30. marec 1863 – 18. marec 1913 |
Korunovácia | 30. marec 1863 |
Predchodca | Oto I. |
Nástupca | Konštantín I. |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Christian Vilhelm Ferdinand Adolf Georg von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg |
Narodenie | 24. december 1845 Kodaň, Dánsko |
Úmrtie | 18. marec 1913 (67 rokov) Solún, Grécko |
Pochovanie | Kráľovské pohrebisko v Tatoi, Grécko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Kristián IX. |
Matka | Lujza Hesensko-kasselská |
Odkazy | |
Juraj I. (multimediálne súbory na commons) | |
Juraj I. (* 24. december 1845, Kodaň, Dánsko – † 18. marec 1913, Solún, Grécko) bol v rokoch 1863 - 1913 grécky kráľ.
Bol ustanovený gréckym kráľom za participácie troch veľmocí - Spojeného kráľovstva, Francúzska a Ruska po zvrhnutí kráľa Ota I. pri vojenskom puči a následnej občianskej vojne. Napriek počiatočným rozpakom sa stal populárnym a obľúbeným panovníkom.
Bol prvým panovníkom novej gréckej kráľovskej dynastie. Jeho päťdesiatročná vláda (najdlhšia v modernej histórii Grécka) je charakterizovaná početnými územnými ziskami a dôležitou rolou v medzinárodnej politike pred prvou svetovou vojnou, mal vplyv na formovanie novodobej gréckej demokracie zavedením ústavy. Dva týždne pred päťdesiatým výročím svojej intronizácie, počas Balkánskych vojen, bol zavraždený; na rozdiel od jeho dlhého panovania jeho nástupcovia vládli v obdobiach krátkych a neistých.
Životopis
Bol druhým synom dánskeho kráľa Kristiána IX. a Lujzy Hesensko-kasselskej. Keď v roku 1862 vtedajší grécky kráľ Oto I. po vypuknutí povstania musel opustiť Grécko, hľadal grécky parlament nového panovníka. Ponuku gréckeho trónu odmietol rad princov z európskych panovníckych domov, neskôr sa Gréci obrátili aj na syna (v tej dobe budúceho) dánskeho kráľa Kristiána IX. - na Viliama, princa von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. Ani Viliam, ani jeho otec nejavili záujem, úradujúci dánsky kráľ Frederik VII. (Viliamov starý otec) ich však prinútil ponuku prijať (údajne na svojho syna burácal: „Ak mu to neprikážeš, tak Ťa zastrelím!“[chýba zdroj). Čas ukázal, že išlo o voľbu šťastnú nielen pre Viliama, ale predovšetkým pre Grécko.
Vláda
V roku 1863 rozpačitý osemnásťročný princ odišiel do Atén, aby sa ujal vlády ako Juraj I. (stal sa kráľom prv ako jeho otec v Dánsku). Nový kráľ získal skromné kráľovstvo so sto tisíc obyvateľmi žijúcimi v nesmiernej chudobe. Bieda bola taká veľká, že sa Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Rusko zložili a požičali mu peniaze na držanie dvora.
Juraj, ktorého heslom bolo „mojou silou je láska môjho ľudu“[chýba zdroj, sa nedal odradiť a určil si nemalý cieľ: urobiť z Grécka vzorové kráľovstvo. Príjemný, charizmatický kráľ viedol prostý život v paláci v Aténach. Prostota bola hlavnou životnou zásadou kráľa, ktorý sa rád prechádzal v admirálskej uniforme po okolí, alebo uliciach hlavného mesta. Bdelý, ale aj pokojný panovník často cestoval po Európe, aby tu hájil záujmy svojej krajiny. Bol ostatne úzko spriaznený (buď on sám, alebo jeho manželka) s väčšinou vládnucich európskych dynastií: jeho sestra Alexandra bola britskou kráľovnou ako manželka Eduarda VII., sám bol bratom dánskeho kráľa Frederika VIII. a jeho sestra Dagmar bola ruskou cárovnou ako manželka Alexandra III. (manžel súčasnej britskej kráľovnej Alžbety II., princ Philip, je jeho vnukom.) Tieto dobré vzťahy s veľmocami, predovšetkým však s Britániou, mu umožnili dosiahnuť významné územné zisky. Napríklad získal kontrolu nad ostrovmi v Egejskom mori vďaka zásahu veľmocí, podobne v dôsledku rusko-tureckej vojny získal oblasť Olympu. Dosiahol významné úspechy aj v iných oblastiach, ako napr. stavba Korintského prieplavu a usporiadanie olympijských hier v Aténach roku 1896, ktoré sa konali na novopostavenom štadióne (olympiáda sa vrátila do Atén až o viac ako sto rokov neskôr, v roku 2004).
O čo liberálnejší bol v riadení štátu, o to väčší despota bol v rodinnom živote - nikto z rodiny napríklad nesmel opustiť Atény bez jeho dovolenia.
Atentát a smrť
Ráno dňa 18. marca 1913 vyšiel z domu svojho syna, sprevádzaný iba jedným dôstojníkom, aby sa ako obvykle vrátil pešo, prechádzkou do kráľovského paláca. Tam ho postrelil anarchista Alexandros Schinas. Zomrel dvanásť dní pred päťdesiatym výročím svojho nástupu na trón, v čase, keď plánoval stiahnuť sa z verejného života a chystal sa k abdikácii v prospech svojho syna Konštantína.
Manželstvo a potomkovia
Po niekoľkých rokoch mládeneckého života sa v roku 1867 oženil s ruskou veľkokňažnou Oľgou Konštantínovnou (* 1851 – † 1926), neterou ruského cára Alexandra III. Pár mal osem detí:
- Konštantín (* 2. august 1868 – † 11. január 1923), budúci kráľ ∞ 1889 princezná Žofia Pruská (1870 – † 1932)
- Juraj (* 2. august 1869 – † 11. január 1957), splnomocnenec na Kréte ∞ 1907 Marie Bonaparte (* 1882 – † 1962)
- Alexandra (* 30. august 1870 – † 24. september 1891) ∞ 1889 veľkoknieža Pavol Alexandrovič Romanov (* 1860 – † 1919), najmladší syn ruského cára Alexandra II.
- Mikuláš (* 22. január 1872 – † 8. február 1938) ∞ 1902 veľkokňažná Elena Vladimírovna Romanovová (* 1882 – † 1957)
- Mária (* 3. marec 1876 – † 14. december 1940) ∞ 1900 veľkoknieža Juraj Michailovič Romanov (* 1863 – † 1919)
- Oľga (*/† 1881)
- Andrej (* 2. február 1882 – † 3. december 1944) ∞ 1903 princezná Alica z Battenbergu (* 1885 - † 1969), otec Philipa, vojvodu z Edinburgu (manžela britskej kráľovnej Alžbety II.)
- Krištof (* 10. august 1888 – † 21. január 1940) ∞
Rodokmeň
Karol Anton Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský | ||||||||||||||||
Fridrich Karol Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský | ||||||||||||||||
Frederika z Dohna-Leistenau | ||||||||||||||||
Fridrich Viliam Šlezvicko-holštajnský | ||||||||||||||||
Karol Leopold Schliebenský | ||||||||||||||||
Friederika Schliebenská | ||||||||||||||||
Mária Eleonóra z Lehndorffu | ||||||||||||||||
Kristián IX. | ||||||||||||||||
Fridrich II. Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Karol Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Mária Hannoverská | ||||||||||||||||
Lujza Karolína Hesenská | ||||||||||||||||
Frederik V. | ||||||||||||||||
Lujza Dánska | ||||||||||||||||
Lujza Hannoverská | ||||||||||||||||
Juraj I. | ||||||||||||||||
Fridrich II. Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Fridrich Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Mária Hannoverská | ||||||||||||||||
Viliam Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Karol Viliam Nasavsko-usingenský | ||||||||||||||||
Karolína Nasavsko-usingenská | ||||||||||||||||
Karolína z Leiningen-Dagsburgu | ||||||||||||||||
Lujza Hesensko-kasselská | ||||||||||||||||
Frederik V. | ||||||||||||||||
Frederik Dánsky | ||||||||||||||||
Juliana Mária Braunschweigská | ||||||||||||||||
Lujza Šarlota Dánska | ||||||||||||||||
Ľudovít Meklenbursko-schwerinský | ||||||||||||||||
Žofia Frederika Meklenbursko-schwerinská | ||||||||||||||||
Šarlota Žofia Sasko-kobursko-saalfeldská | ||||||||||||||||
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj I. (Grécko)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří I. Řecký na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Vladimír Rizner
Žofia Nasavská
0. roky 20. storočia
1. august
1. december
1. máj
10. február
10. júl
10. január
10. marec
10. október
10. roky 20. storočia
12. február
12. september
13. marec
14. júl
14. marec
15. apríl
15. september
16. december
16. jún
17. júl
17. máj
17. november
18. apríl
18. december
18. júl
18. marec
1820
1823
1832
1835
1836
1837
1840
1841
1842
1843
1845
1848
1849
1852
1855
1857
1858
1864
1888
19. storočie
1908
1909
1910
1910 na Slovensku
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1942
1945
1960
1965
1970
1972
1975
1976
1980
1984
1985
1986
1987
1989
1991
1992
1994
1995
1996
1997
1999
2. január
2. máj
20. august
20. júl
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2003
2004
2005
2006
2011
2012
2016
21. november
21. storočie
22. február
22. november
23. august
23. február
23. september
24. december
24. september
25. máj
25. marec
25. november
26. marec
27. apríl
27. február
29. jún
29. september
30. december
30. máj
30. september
31. marec
4. august
4. február
5. december
5. január
5. máj
6. január
7. august
7. november
7. október
9. február
9. január
9. marec
Abolicionizmus
Adolf Láng
Adrian Quist
Albánsko
Albert Camus
Alfred Bester
Alfred Redl
Alfred Russel Wallace
Alfred Werner
Anni Steuerová
August Bebel
Benjamin Britten
Bulharsko
Christiane Desroches Noblecourt
Claude Simon
Cyril Gallay
Desaťročie
Dionýz Andráši
Dominik Tatarka
Doprava
Drač (mesto)
Druhá balkánska vojna
Federal Reserve System
Ferdinand de Saussure
Franjo Punčec
František Dojčák
Gerald Ford
Gleb Alexandrovič Čebotariov
Gorazd Zvonický
Gustáv Husák
Harriet Tubmanová
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Martin Weber
Herbert Paul Grice
Ivan Haluzický
Ján Sloboda
Július Gábriš
Jean Marais
Jesse Owens
Jošinobu Tokugawa
John Pierpont Morgan
Jozef M. Kirschbaum
Juraj I. (Grécko)
Koloman Berényi
Konstantinos Tsiklitiras
Kultúra (spoločenské vedy)
Léon-Philippe Teisserenc de Bort
Ladislav Sára
Lawrence Hugh Aller
Lester Frank Ward
Lewis A. Swift
Londýnska zmluva (1913)
Loretta Youngová
Lucien Goldmann
Mary D. Salterová Ainsworthová
Michael Landmann
Mikoláš Aleš
Miloslav Okál
Mirko Kokotović
Nórsko
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Obdobie Edo
Oskar II.
Otto Wichterle
Paul Erdős
Paul Ricœur
Philip Abelson
Prvá balkánska vojna
Rabíndranáth Thákur
Richard Nixon
Roger Garaudy
Roger Wolcott Sperry
Rosa Parksová
Rudolf Diesel
Sándor Tarics
Slovensko
Spojené štáty
Stanley Kramer
Storočie
Turecko
Viktor A. Dombrovskij
Vladimír Sýkora (dramatik)
Willy Brandt
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk