Juraj VII. Turzo
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
Narodenie	2. september 1567 Lietavský hrad
Úmrtie	24. december 1616 (49 rokov) Bytča, Uhorsko
Národnosť	slovenská[1]
Odkazy
Commons	Juraj VII. Turzo
Biografický portál

Juraj (VII.) Turzo z Betlanoviec (staršie Juraj Thurzo; uvádzaný aj ako III., V. a podobne; * 2. september 1567 Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol uhorský gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska. Bol synom Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej.

Životopis

Juraj Turzo sa preslávil ako bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), bol však i známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. V roku 1585 sa stal hlavným županom Oravy, od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik a od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. V roku 1606 sa stal grófom a v roku 1609 uhorským palatínom. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.^[2]

Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch. Sám sa považoval za Slováka. Vo vlastnoručne písaných listoch adresovaných slovenským mešťanom či mestám sa viackrát vyjadruje o Slovákoch ako o "našom slovenskom národe" (nostra natio Slavica/naša slovenská nácia).^[1]

Rodina

Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (Forgách; * 1568 - † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča a sestra vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. Oženil sa s ňou v Hertníku dňa 15. novembra 1585. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František (* 1586), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita. Zuzana mala štyroch manželov, Judita (* 1585 - † 1637) sa v roku 1607 vydala za baróna Andreja Jakušiča.

Jeho druhou manželkou bola od roku 1592 barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 - † 1626). Oženil sa s ňou v Šaštíne. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu.
Imrich zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna Alžbety Bátoriovej Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Betlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 vymrela oravská línia rodu. Juraj VII. Turzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.

Literatúra

• DVOŘÁK, Pavel et al.: Juraj Turzo. Martin : Matica slovenská, 2012. 183 s. ISBN 978-80-8128-043-6
• KOČIŠ, Jozef: Korešpondencia Alžbety Coborovej (1592 - 1626). In: Slovenská archivistika, roč. XXV., 1990, č. 1, s. 104 – 113.
• KOČIŠ, Jozef: Bytčiansky zámok. Martin 1976
• KOČIŠ, Jozef - KURUCÁROVÁ, Jana: Palatín : Životné osudy Juraja Thurzu. Žilina : GEORG, 2012. 152 s. ISBN 978-80-89401-76-5
• LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava : Spoločnosť Pro Slovakia - Historický ústav SAV, 2012. 260 s. ISBN 9788089396191
• TKÁČ, Marián: Turzovci. Bratislava : Post Scriptum, 2010, 160 s. ISBN 978-80-970489-3-8
• Juraj Turzo, dokumentárny film RTVS, 2016 /scenár Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko/

Referencie

1. ↑ ^{a b} MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska . . S. 91. Dostupné online.
2. ↑ Zilinska synoda